Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/63/2012 z 24. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. marca 2013, sp. zn. 8Co/63/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8309200095.1 Krajský súd Prešov | 8Co/63/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8309200095.1 | 2013-03-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ad51dce-2bbb-43a4-a9d8-dfe21bce4e33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8309200095.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/63/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309200095
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8309200095.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. V., nar. X.X.XXXX, bytom Q., W. T.
č. X, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom v Humennom, Staničná
č. 11, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, IČO :
30 807 484, o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 7.2.2012 č.k. 11 C 2/2009 - 152 takto
jednohlasne rozhodol.

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 13.6.2003 sa žalobca proti žalovaným 1/ JUDr. R. S., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu Agrodružstvo Brekov, so sídlom v Brekove, Nám. slobody 2, Humenné a 2/ JUDr. Y.
F., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Závadka v Brekove, Dlhé nad Cirochou
510 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 368.630,80 Sk s 13 % úrokom z omeškania od 15.6.2003 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že
sa domáha náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.7.1999
do 30.6.2003.

Písomným podaním zo dňa 16.4.2004 žaloba žalobu rozšíril a žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 411.758,-Sk s 13 % úrokom z omeškania
ročne od 15.6.2003 až do zaplatenia. Ďalej uviedol, že žiada priznať náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.7.2002 do 31.12.2003.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 6.2.2007 na návrh žalobcu konanie proti žalovanému v 2. rade
zastavil. Ďalej rozhodol tak, že nepripustil zámenu na strane žalovaného v 1. rade.

Odvolací súd svojím skorším rozhodnutím zo dňa 29.9.2008, č.k. 8Co/53/2007-45, zrušil uznesenie,
okrem výroku, ktorým súd konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.



Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.11.2009, č.k. 11C/2009-21 návrh žalobcu na zámenu
účastníkov konania na strane žalovaných zamietol a vyslovil, že súd v ďalšom konaní bude ako so
žalovaným pokračovať s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..

Po podanom odvolaní žalobcom odvolací súd uznesením zo dňa 31.8.2010, sp.zn. 17Co/3/2010 - 39
potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd návrh na zámenu účastníkov zamietol. V prevyšujúcej časti
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uložil súdu prvého stupňa, aby po vrátení veci zistil, či medzi Agrodružstvom Brekov so sídlom v Brekove
a právnym predchodcom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. bola uzavretá poistná zmluva; či táto poistná
zmluva sa vzťahovala na uplatnený nárok žalobcu a či zákonné poistenie sa vzťahovalo na uplatnený
nárok žalobcu, ak nie, prvostupňový súd bude ďalej konať so Sociálnou poisťovňou, a.s. ako úrazovou
poisťovňou tak, ako to vyplýva z § 251c Zákonníka práce účinného do 1.4.2002.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 12.9.2011 pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 13.667,86 Eur s 13,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.6.2003 až
do zaplatenia a zaplatiť mu trovy súdneho konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V druhom
výroku vyslovil, že v ďalšom konaní bude súd ako so žalovaným v tomto konaní pokračovať so žalovaným
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO : 30 807 484.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého žalobca ešte u zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo Háj v Brekove utrpel pri plnení
pracovných povinnosti ako člen Poľnohospodárskeho družstva Háj v Brekove, dňa 10.12.1984 ťažký
pracovný úraz. Toto Poľnohospodárske družstvo Háj v Brekove, následne zaniklo ku dňu 5.11.1996 a
to rozdelením podľa Obchodného zákonníka na dve samostatné družstvá so zápisom do obchodného
registra ku dňu 5.11.1996 a to : Agrodružstvo Brekov, IČO : 31 735 941 a Roľnícke družstvo Závadka -
Brekov, IČO : 31 735 932. Súd ďalej zistil, že následne boli vyhlásené konkurzy na obe tieto družstvá a
to na Agrodružstvo Brekov Uznesením z 30.11.2000, č.k. 4K/314/1999 a za správkyňu bola vymenovaná
JUDr. R. S., pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach č.4K/214/99-61 z 22.9.2004 bol zrušený
konkurz na tohto úpadcu pre nedostatok majetku a tento bol vymazaný z obchodného registra k
28.12.2005. Na druhé nástupnícke družstvo : Roľnícke družstvo Závadka - Brekov bol taktiež vyhlásený
konkurz uznesením z 11.4.2002, č.k. 2K/559/95-49 a neskôr bola za správkyňu vymenovaná JUDr. Y.
F.. Tento konkurz ešte ukončený nie je a toto družstvo ako právny subjekt stále existuje a je zapísané
v obchodnom registri. Toto družstvo však nie je žalovaným v tomto konaní, pretože konanie bolo voči
nemu zastavené na základe späťvzatia žaloby zo strany právneho nástupcu žalobcu.

Súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na podstatný obsah prednesov žalobcu ako aj
žalovanej, ako aj obsah pripojených spisov Okresného súdu Humenné sp. zn. 10 C 193/2007 a 10 C
82/1996. Poukázal ďalej na výpoveď svedkov K. N. a Ing. T. L..

Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že pôvodné družstvo
Poľnohospodárske družstvo Háj, Brekov, ako bývalý zamestnávateľ žalobcu malo v čase úrazu
10.12.1984 uzavreté zmluvné poistenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom so
Slovenskou poisťovňou a nebolo preukázané ani zákonné poistenie zamestnávateľov zo zodpovednosti
za škodu, ktorý zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, pretože toto sa zaviedlo až po úraze a to
v roku 1993 v § 207d Zákonníka práce č.65/1965 Zb. so vznikom - obnovením súkromného vlastníctva
právnických a fyzických osôb a podmienky konkretizovala vyhláška MF SR č.280/1993 Z.z. s účinnosťou
od 1.12.1993.



Súd žalobu zamietol, pretože sa stotožnil s obranou žalovanej, že neexistuje právna norma ktorá by
stanovovala, že je univerzálnym nástupcom pôvodného družstva a jeho dvoch právnych nástupcov v
takomto konkrétnom prípade. Právnym nástupcom nie je ani Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pretože
až do skončenia dokazovania v konaní nebola preukázaná žiadna poistná zmluva medzi jej právnym
predchodcom a bývalým družstvom z doby úrazu v roku 1984, pričom vtedajšie právne predpisy tak
ako to bolo vyššie uvedené neupravovali povinné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovné
úrazy.

Na záver odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa vyslovil právny názor, že správnym
žalovaným a teda nositeľom pasívnej legitimácie v tomto konaní malo byť aj v súčasnosti : Roľnícke
družstvo Závadka - Brekov v konkurze, ktoré stále právne existuje ako právny subjekt zapísaný v
obchodnom registri, respektíve žalovaná ma byť podľa ZKV konkurzná správkyňa tohto družstva JUDr.
F.. Tento názor je v súlade s Obchodným zákonníkom, pretože sa jedna o jedného z dvoch právnych
nástupcov pôvodného družstva, pretože podľa § 69, predovšetkým odsek 4 Obchodného zákonníka
po rozdelení družstva ručia a zodpovedajú všetci právni nástupcovia solidárne za všetky záväzky
pôvodného rozdeleného družstva (aj pracovnoprávne nároky) a toto ustanovenie je dané práve na
ochranu veriteľov, teda aj žalobcu (čo už predtým konštatoval v rozsudku čl. 219 aj súd v konaní
10C/82/1996 ) a vyplýva to aj z právnych názorov z pripojených exekučných uznesení ( čl.71-77). Táto
zodpovednosť oboch nástupcov rozdeleného družstva za všetky záväzky pôvodného družstva vyplýva aj
z doterajšej praxe a judikatúry slovenských súdov, pretože ustanovenia § 69 Obchodného zákonníka sú
kogentné a nie je ich možné zmeniť ani dohodami právnych nástupcov, napríklad o rozdelení záväzkov
medzi právnych nástupcov a podobne. Druhý právny nástupca bývalého družstva, pôvodne žalovaný v
1. rade JUDr. R. S. konkurzná správkyňa úpadcu Agrodružstvo Brekov už neexistuje ako právny subjekt,
lebo zanikol výmazom z obchodného registra. Jeho nástupcom však je pôvodne žalovaný v 2. rade,
ktorý stále právne existuje a to podľa § 69, odsek 4 Obchodného zákonníka a nie Sociálna poisťovňa.

Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca si mohol a mal v súlade so ZKV prihlásiť aj túto žalovanú
pohľadávku do oboch konkurzov a v prípade jej neuznania mohol podať žalobu voči správcom,
respektíve mal zotrvať na žalobe aj voči pôvodne žalovanému v 2. rade a nemal voči nemu zobrať žalobu
späť.

Súd prvého stupňa má za to, že len v prípade, ak by neexistoval ani tento druhý právny subjekt,
respektíve ak by žalobca mal riadne prihlásenú a správcom priznanú žalovanú pohľadávku, alebo ak by
mal rozsudok voči pôvodne žalovanému v 2. rade a tento by zanikol výmazom bez uspokojenia žalobcu
došlo by k univerzálnej právnej sukcesii v tomto konaní na Sociálnu poisťovňu, avšak len podľa § 251c
Zákonníka práce č.65/1965 účinného do 01.04.2002, pretože podmienky podľa ostatných, účastníkmi
citovaných právnych noriem splnené neboli a to ani podľa Zákonníka práce a ani podľa zákona
o Sociálnej poisťovni. Okrem vyššie uvedeného v konaní nebolo preukázané právne nástupníctvo
Sociálnej poisťovne ani podľa iných vyššie citovaných ustanovení - § 272, ods. 1, či § 51 e, ods. 1, § 51f
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, či podľa § 285 ods. 1 písm. g) zák. č. 461/2003 Z.z.

Na podporu svojich tvrdení súd prvého stupňa poukazuje aj na vyjadrenia Sociálnej poisťovne,
vrátane vyjadrení Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR, vrátane uznesení exekučných súdov
doložených žalobcom, s ktorými sa tento súd stotožňuje.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142, ods. 1 O.s.p.. Žalovanému žiadne trovy
nevznikli a žiadne si neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Poukázal ďalej na to, že z rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22.6.2000 sp.
zn. 10 C 82/1996, ktorým bola priznaná žalobcovi náhrada straty na zárobku z dôvodu toho istého
pracovného úrazu za obdobie do 30.6.1999 vyplýva, že obe tieto družstvá ako právni nástupcovia
zaniknutého Poľnohospodárskeho družstva Háj zodpovedajú za škodu spôsobenú žalobcovi spoločne
a nerozdielne. Z tohto dôvodu podal žalobca pôvodne žalobu voči obidvom družstvám v zmysle §



511 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania došlo k zániku žalovaného v 1. rade výmazom z
obchodného registra a u žalovaného v 2. rade bol vyhlásený konkurz. Odvolateľ zvýraznil, že právne
následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie, od
ktoréhokoľvek dlžníka, t.j . od jedného niekoľkých, alebo od všetkých a dlžník je povinný poskytnúť
celé plnenie. Poznajúc právne následky pasívnej solidarity žalobca v priebehu konania vzal žalobu voči
žalovanému v 2. rade Roľnícke družstvo Závadka späť, nakoľko na toto družstvo bol vyhlásený konkurz
(pričom nie je možné predpokladať jeho skoré a úspešné ukončenie následkom čoho by bolo súdne
konanie v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní v pôvodnom znení prerušené a teda by sa predlžovala
právna neistota žalobcu) a vzhľadom na to, že konkurz na žalovaného v 1. rade sa skončil jeho
zrušením z dôvodu nedostatku majetku a následným výmazom z obchodného registra, žalobca dospel k
záveru, že univerzálnym sukcesorom po zaniknutom družstve žalovanom v 1. rade je Sociálna poisťovňa
ako jeden zo solidárnych dlžníkov. Túto skutočnosť vyvodil z ustanovenia § 251c Zákonníka práce
účinného do 1.4.2002, podľa ktorého nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu
škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca
konkurznej podstaty a na uspokojenie ktorých sa nevzťahuje zákonné poistenie alebo povinné zmluvné
poistenie podľa osobitných predpisov uspokojí štát prostredníctvom úrazovej poisťovne z prostriedkov
poskytnutých z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR z FNM
SR a z rozpočtových rezerv vlády SR. Rovnaký záver o pasívnej legitimácii Sociálnej poisťovne v tomto
konaní vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 17 Co 3/2010, kde
odvolací súd konštatoval, že ak sa nepreukáže existencia poistnej zmluvy s komerčnou poisťovňou, ktorá
by sa vzťahovala na uplatnený nárok žalobcu, bude súd konať so sociálnou poisťovňou ako úrazovou
poisťovňou v zmysle § 251c Zákonníka práce účinného do 1.4.2002.

Odvolateľ poukázal ďalej na to, že súd uznesením zo dňa 12.9.2011 č.k. 11 C 2/2009 - 135 rozhodol, že v
konaní bude pokračovať ako so žalovaným so Sociálnou poisťovňou. Napriek tomuto záveru v uznesení
zo dňa 12.9.2011 a v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu prvostupňový súd žalobu zamietol
z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie Sociálnej poisťovne v tomto konaní.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neprihliadal na právne
následky pasívnej solidarity a teda možnosť veriteľa, žalobcu vybrať si ktoréhokoľvek dlžníka (iba
jedného z nich) a od neho požadovať celé plnenie. Je nesporné, že obe družstvá, ktoré boli pôvodne
žalované zodpovedajú žalobcovi za škodu z pracovného úrazu spoločne a nerozdielne, preto mohol
žalobca žalovať ktorékoľvek z nich. V prípade, ak by nedošlo k zániku pôvodného Poľnohospodárskeho
družstva Háj rozdelením, podľa názoru odvolateľa po jeho zániku by sa univerzálnym sukcesorom
v tomto prípade zo zákona v zmysle § 251c Zákonníka práce účinného do 1.4.2002 stala Sociálna
poisťovňa, a. s.. Preto platí, že sa stala univerzálnym sukcesorom aj za zaniknuté Agrodružstvo Brekov,
nakoľko žaloba mohla smerovať len proti tomuto družstvu bez ohľadu na druhého solidárneho dlžníka.

Rovnaké závery o univerzálnej sukcesii sociálnej poisťovne je možné vyvodiť aj z rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 7.2.2011 sp. zn. 7 Co 136/2010 , kde tento súd konštatoval, že pokiaľ ide o nároky
na náhradu škody vzniknuté žalobcovi pri pracovnom úraze, vzhľadom na charakter týchto nárokov
právny poriadok Slovenskej republiky nemôže pripustiť situáciu, aby v prípade zániku zamestnávateľa
neexistoval subjekt, ktorý by mal povinnosť tieto nároky uspokojiť.

Ďalšou vadou, ktorou trpí napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je jeho nepreskúmateľnosť
a protichodnosť dôvodov, pre ktoré bola žaloba zamietnutá. Prvostupňový súd žalobu zamietol s
odôvodnením, že neexistuje právna norma, ktorá by stanovila, že žalovaná Sociálna poisťovňa, a. s.
je univerzálnym nástupcom pôvodného družstva a jeho dvoch právnych nástupcov. Následne ale súd
odcitoval ustanovenie § 251c Zákonníka práce, účinného do 1.4.2002 ako právnu normu, podľa ktorej
by bola Sociálna poisťovňa, a. s. univerzálnym nástupcom zaniknutých družstiev.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.



Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné:

Treba prisvedčiť odvolateľovi a konštatoval to aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,
že po rozdelení družstva ručia a zodpovedajú všetci právni nástupcovia solidárne za všetky záväzky
pôvodného rozdeleného družstva ( aj pracovno-právne nároky).

Niet pochybnosti ani v konštatovaní žalobcu, že právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že
veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie, od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých alebo
od všetkých a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním žaloby žaloval všetkých a žiadal žalovaných zaviazať
spoločne a nerozdielne.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že aj po zániku jedného so žalovaných
( žalovaného v 1. rade) zostal nositeľ pasívnej legitimácie v konaní ( žalovaný v 2. rade).

Na jeho zodpovednosti za záväzky pôvodného družstva nemohlo nič zmeniť ani vykonanie procesného
úkonu žalobcu a to späťvzatia žaloby voči nemu a následné zastavenie konania.

Samotný žalobca tak vytvoril stav, keď po zániku žalovaného v 1. rade a zastavení konania proti
žalovanému v 2. rade bolo potrebné preskúmať všetky okolnosti existencie univerzálnej sukcesie po
žalobcovi v 1. rade vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Po právoplatnosti uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 12.9.2011 súd prvého stupňa v ďalšom konaní
tieto okolnosti náležitým spôsobom preskúmal a svoj záver vysvetlil a odôvodnil postupom podľa
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

Ušlo pozornosti odvolateľa, že odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 31.8.2010 v súvislosti s
horeuvedeným poukázal na ustanovenie § 251c Zákonníka práce účinného do 1.4.2002, ktoré výslovne
stanovuje podmienky, za ktorých nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa uspokojí štát,
prostredníctvom úrazovej poisťovne.

So všetkými tam uvedenými podmienkami sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa
náležitým spôsobom vyporiadal. Ak dospel k záveru, že nebola preukázaná ani jedna z nich rozhodol
správne, ak žalobu proti žalovanej zamietol.



Treba sa stotožniť aj so závermi odvolateľom prezentovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7 Co 136/2010 zo dňa 7.2.2011, že právny poriadok Slovenskej republiky nemôže pripustiť situáciu,
aby v prípade zániku zamestnávateľa neexistoval subjekt, ktorý by mal povinnosť tieto nároky uspokojiť.

V tejto veci však ako to správne konštatoval súd prvého stupňa takýto subjekt existuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej
sa ich náhrada nepriznáva, keďže o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.