{"guid": "ff47da47-dd71-43b4-a0eb-37c0dbb0b00a:139a7b45-35a6-4172-bc2e-b6381a62aa03", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5314207630.1", "spisova_znacka": "7Co/65/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/65/2016 z 19. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. apríla 2016, sp. zn. 7Co/65/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5314207630.1", "identifikacne_cislo": "5314207630", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2016-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/139a7b45-35a6-4172-bc2e-b6381a62aa03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5314207630.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5314207630.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5314207630.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207630
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314207630.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom
Bratislava, Ružová Dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Ružová Dolina 25, IČO: 36 668 745 proti odporcovi: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX,
o zaplatenie 415,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 9C/43/2014-26 zo dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 296,75 Eur
s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania   z r u š u j e   a v tomto rozsahu mu vec   v r a c i
a   na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v časti žalobnému návrhu na zaplatenie istiny vo výške
118,80 Eur spolu s príslušenstvom vyhovel,   z o s t á v a   n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 118,80
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 47,72 eur od 04.08.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,98 eur od 04.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy
54,60 eur od 04.10.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3,50 eur
od 04.11.2011 do zaplatenia. Návrh navrhovateľa zamietol čo do zaplatenia istiny 296,75 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.09.2011 do zaplatenia a vo výške
8,75 % ročne zo sumy 47,80 eur od 04.12.2012 do zaplatenia. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa dňa 04.07.2007 uzatvoril s odporcom zmluvu
o pripojení, na základe ktorej bolo odporcovi pridelené telefónne číslo. Dňa 26.07.2010 uzatvorili
dodatok k zmluve o pripojení Fix s programom služieb FIX 9. Odporca sa zaviazal zotrvať v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov, riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu a služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení
FIX, všeobecnými podmienkami, osobitnými podmienkami, platným cenníkom. Súčasne sa zaviazal
v prípade  porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v
článku III. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku V. bod 5.2 písm. a) - c) všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa, uhradiť zmluvnú pokutu, v dojednanej výške 248,95 eur. Dňa 03.02.2011 právny
predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili zmluvu o pripojení a súčasne dojednali program služieb
„RELAX 60\", na základe ktorého sa odporca zaviazal k rovnakým povinnostiam ako v predchádzajúcich
zmluvách a súčasne pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 zmluvy alebo
v článku III. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku V. bod 5.2 písm. a) - c) všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa, sa odporca zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Za telekomunikačné
služby v období od 15.06.2011 do 14.7.2011 bola odporcovi vyfakturovaná cena vo výške 47,72 eur s



dátumom splatnosti do 03.11.2011, v období od 15.07.2011 do 14.08.2011 vo výške 12,98 eur s dátumom
splatnosti 03.09.2011 a za obdobie od 15.08.2011 do 14.09.2011 vo výške 54,60 eur s dátumom
splatnosti 03.10.2011. Odporca právnemu predchodcovi, resp. navrhovateľovi za tieto služby neuhradil
žiadnu finančnú čiastku. Preto právny predchodca navrhovateľa odôvodnene vyfakturoval odporcovi
upomienku za oneskorenú platbu vo výške 3,50 eur so splatnosťou 03.11.2011. Na základe uvedeného
považoval návrh navrhovateľa v čiastke 118,80 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania za dôvodný,
a preto v tejto časti návrhu vyhovel.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 47,80 eur a 248,95 eur návrh
zamietol, nakoľko dojednaná zmluvná pokuta nespĺňa náležitosti určitosti právneho úkonu v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka. Slovné spojenie uvedené v dojednaní zmluvnej pokuty, že odporca
je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2
zmluvy alebo v článku III. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku V. bod 5.2 písm. a) - c)
všeobecných podmienok, predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov zabezpečovaných
zmluvnou pokutou. Už bod 2 zmluvy, v zmysle ktorého sa odporca zaväzuje riadne a včas plniť všetky
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvných dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok a najmä riadne
a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb, je z hľadiska vymedzenia povinností odporcu
neurčitý, čo následne ovplyvňuje i neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty z hľadiska okruhu povinností
zmluvnou pokutou zabezpečovaných. Zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označil
iba indikatívne je neakceptovateľná. Okrem toho zmluva o pripojení, všeobecné podmienky obsahujú
celý súbor povinností odporcu, ktoré sú rôznych závažností a takto naformulovaná zmluvná pokuta a
jej neurčitosť potom následne neumožňuje ani posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k
zabezpečovanej povinnosti. Rovnako je neurčitá zmluvná pokuta i v prípade zmluvnej pokuty dojednanej
v dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 26.07.2010.
Vo výroku o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tak navrhovateľ ako i odporca mali v konaní úspech iba
čiastočný.

V zákonom stanovenej lehote proti výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o
trovách konania podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že ustanovenie o zmluvnej pokute síce hovorí
o porušení akejkoľvek povinnosti uvedenej v bodoch... avšak ďalej uvádza taxatívny výpočet týchto
bodov, ktoré odporca nemohol porušiť pod sankciou zmluvnej pokuty. V tomto výpočte sú upravené
konkrétne povinnosti a keďže tento výpočet je taxatívny, aj výpočet povinností, ktoré odporca nesmel
porušiť bol konečný a teda určitý. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, dojednanie
zmluvnej pokuty hovorí o vzniku nároku na zmluvnú pokutu iba v prípade takého porušenia bližšie
vymedzených ustanovení v dôsledku ktorého dôjde k následnému vypojeniu SIM karty. K vypojeniu
SIM karty mohlo dôjsť len v prípade tak závažného porušenia zmluvy akým bolo neplnenie záväzku zo
strany odporcu. Práve z tohto dôvodu mohla byť odporcovi fakturovaná zmluvná pokuta iba pri tomto
závažnom porušení zmluvy, a preto nie je pravda, že dohodnuté znenie zmluvnej pokuty nerozlišuje
závažnosť porušenia. Poukázal na ust. § 35 Občianskeho zákonníka a s poukazom na vyššie uvedené
je potom zjavné, že pod výrazom „porušenie povinnosti v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu SIM karty...\"
mal právny predchodca navrhovateľa na mysli neplnenie zo zmluvy. Preto právna skutočnosť, či fakticky
došlo k vypojeniu SIM karty je právne irelevantná. Skutočnosť, že SIM karta bola deaktivovaná nepriamo
vyplýva aj z absencie ďalších faktúr, resp. že na predmetné telefónne číslo nie je možné sa dovolať.
Preto má za to, že zmluvné pokuty boli dojednané platne. Navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že žalobnému návrhu vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže odporcu na zaplatenie trov
konania, ktoré i zároveň vyčíslil.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľ kúpil pohľadávku za účelom
zisku. Súhlasí s rozhodnutím súdu a podľa možností túto istinu bude splácať. Myslí si, že z 50,- eur
navýšenie na 415,- eur je dostatočne vysoké. Bol 5 rokov nezamestnaný a pretĺkal sa ako vdovec so
synom ako sa dalo. Zmluva bola podpísaná E. R. v O. pod prísľubom 60 minút zadarmo volania do Čiech.
Volal jeden mesiac a musel to zaplatiť. Viac kartu nepoužíval, možno syn. Ďalej poukazoval na svoju
sociálnu situáciu a že má exekúcie, ktoré mu pomáha splácať jeho dospelý syn. Nesúhlasí s odvolaním
navrhovateľa, ale je za dohodu.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania,
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1



O.s.p. a rozsudok okresného súdu v časti v ktorej bol vo zvyšku návrh zamietnutý podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, v časti v ktorej nebolo dotknuté odvolaním zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V zmysle
citovaného ustanovenia vyplýva, že rozsah preskúmavacieho práva odvolacieho súdu je určený
rozsahom odvolania ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi
odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. V predmetnom konaní bol
rozsudok okresného súdu napadnutý iba čo do výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a odvolací súd
viazaný rozsahom tohto odvolania rozhodol iba v tejto časti.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.,

Právo na rovnosť účastníkov v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia
subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický v. Slovenská republika, rozhodnutie zo 4.
júna 2002). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť
nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími
dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim
(pozri cit. rozsudok Komanický v. Slovenská republika). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov
o právach a povinnostiach, ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (napr. PL. ÚS 43/95).

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa§ 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali (1). Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch (2).

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti vyplývajúcou z čl. 103 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že ak zákon neustanovuje
inak, nariadi súd na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
prítomnosť ktorých je potrebná. Výnimku z tohto ustanovenia predstavuje ust. § 115a O.s.p., ktoré dáva
zákonnú možnosť vo veci nenariaďovať ústne pojednávanie za splnenia tam uvedených podmienok. V
zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch, pričom
drobným sporom je vec, ktorej predmetom konania je uplatňovaný nárok do 1.000,-Eur (§ 200ea ods. 1
O.s.p.). V preskúmavanej veci sa jedná práve o drobný spor, čo umožňovalo okresnému súdu rozhodnúť



vo veci bez nariadenia pojednávania pri dodržaní procesného postupu upraveného Občianskym súdnym
poriadkom.

Súd prvého stupňa nedoručil odporcovi návrh na začatie konania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. (doručený
mu bol až spolu s rozsudkom vo veci samej, ktorý bol vyhlásený bez nariadenia pojednávania).  Rovnako
nebol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení
dokazovania alebo pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov v rozsahu, ktorý sa
týka času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky;  dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne,
pričom zrejme ide len o opravný, odvolací súd, čo vyplýva z toho, že po vyhlásení uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, už dokazovať nemožno a do úvahy prichádza len postup účastníka v odvolacom
konaní; významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v
rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a. Predovšetkým treba uviesť, že splnenie tejto poučovacej
povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v
riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie
predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú
(tzv. neúplná apelácia). Okresný súd nepostupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
a týmto spôsobom  neumožnil odporcovi vyjadriť sa k žalobnému návrhu a predniesť svoje argumenty.
O žalobnom  návrhu bolo v dôsledku tohto rozhodnuté len na základe navrhovateľom uplatnených
dôvodov. Takýmto procesným postupom súd odňal odporcovi možnosť pred súdom konať. Navyše sa
javí nelogické poučenie účastníka po vyhlásení rozsudku vo veci samej o obmedzení dokedy možno
navrhovať vo veci dôkazy, o vydaní rozsudku pre zmeškania, prípadne pre uznanie, dopytovať účastníka
či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a pod.

Vzhľadom na to, že postupom súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti odvolaním podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie okresnému súdu. Zároveň zrušil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvostupňového konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak okresný súd rozhodoval
o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., správne mal znieť výrok, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, alebo niektorému z účastníkov čiastočne priznať náhradu trov konania.

Okresný súd v ďalšom konaní odstráni vytýkané procesné vady a vo veci opätovne rozhodne na základe
náležite zisteného skutkového stavu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/43/2014", "guid": "9c67108e-cacf-42d8-a02e-f819b69fdb57:63a627fc-0a19-4b7f-b5cd-0154362dfc47", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}], "citovane_v": []}