Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPr/3/2012 z 9. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. apríla 2013, sp. zn. 11CoPr/3/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2512209761.1 Krajský súd Trnava | 11CoPr/3/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2512209761.1 | 2013-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 72 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d325f9db-e7df-4236-9534-96fc124c132d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2512209761.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512209761
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2512209761.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX,
S. J. I., zastúpená JUDr. Jozefom Melicháčom, advokátom, Moyzesova 18, Piešťany, proti odporcovi:
V. N., s miestom podnikania Javorová 34, Piešťany, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 9. októbra 2012,
č.k. 8Cpr/5/2012-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa
domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 13.8.2012
na základe listu odporcu zo dňa 7.8.2012. V návrhu uviedla, že skončenie pracovného pomeru v
skúšobnej dobe považuje za neplatné, nakoľko dňa 7.8.2012, resp. dňa 10.8.2012, kedy jej bol
list doručený, skúšobná doba neplynula ani neprebiehala, lebo bola na materskej, resp. rodičovskej
dovolenke od 12.8.2009 do 12.8.2012. Naviac, odporca mohol skončiť pracovný pomer s ňou ako
dojčiacou matkou v skúšobnej dobe len výnimočne, na základe relevantného dôvodu. Súd vo veci
vykonal dokazovanie výpoveďou účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov, pracovnou zmluvou
účastníkov, potvrdením o trvaní práceneschopnosti navrhovateľky za r. 2008 a 2009, ukončením
pracovného pomeru zo dňa 7.8.2012, potvrdením z Fakultnej nemocnice Trnava, rodným listom
maloletého S. a zistil, že odporca ako zamestnávateľ uzavrel s navrhovateľkou ako zamestnankyňou
dňa 22.5.2009 platne písomnú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 22.5.2009 a
s dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní tri mesiace. Navrhovateľka dňa 22.5.2009 nastúpila k odporcovi
do práce, od 29.5.2009 do 28.6.2009 bola práceneschopná a od 28.6.2009 nastúpila na materskú
dovolenku. Dňa XX.X.XXXX sa jej narodil syn S. a zotrvala na rodičovskej dovolenke do 12.8.2012.
Listom zo dňa 7.8.2012, doručovaným navrhovateľke doporučene odporca ukončil s navrhovateľkou
pracovný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu ku dňu 13.8.2012 keď uviedol, že ku dňu
13.8.2012 bude navrhovateľke vystavený zápočet odpracovanej doby a budú odoslané odhlášky do
sociálnej a zdravotnej poisťovne. List odporcu zo dňa 7.8.2012, obsahujúci skončenie pracovného
pomeru v skúšobnej dobe bol navrhovateľke doručený dňa 10.8.2012. Podľa potvrdenia MUDr. Z.Y.
z Gynekologicko pôrodníckej kliniky FN Trnava navrhovateľka od pôrodu doteraz bez prestávky kojí.
Navrhovateľka listom zo dňa 10.8.2012, adresovaným odporcovi oznámila, že skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a dňa 13.8.2012 nastúpi do práce. Súd prvého stupňa vec právne posúdil
podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, podľa §
45 ods. 2, podľa § 141 ods. 1 a § 166 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ďalej podľa § 72 ods. 1, 2 Zákonníka



práce v znení, účinnom od 1.9.2011, podľa § 77 Zákonníka práce a § 40 ods. 7 Zákonníka práce.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe listom odporcu zo dňa 7.8.2012, doručeným navrhovateľke dňa 10.8.2012 nie je neplatné.
Navrhovateľka namietala, že s ňou nebol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, nakoľko
počas jej rodičovskej dovolenky skúšobná doba neplynula a súčasne namietala, že v čase doručenia
skončenia pracovného pomeru bola dojčiacou matkou, čo doložila lekárskym potvrdením. Súd mal
preukázané, že medzi účastníkmi prišlo k písomnej pracovnej zmluve k platnej dohode o skúšobnej dobe
navrhovateľky v trvaní 3 mesiace. Skúšobná doba začala plynúť dňom 22.5.2009, teda dňom nástupu
navrhovateľky do práce k odporcovi. Zákonník práce zakazuje predlžovanie skúšobnej doby účastníkmi
pracovnoprávneho vzťahu, avšak v zmysle § 45 ods. 2 Zákonníka práce sa priamo zo zákona predlžuje
skúšobná doba o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V období od 29.5.2009 do 12.8.2012
nepretržite existovali v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce prekážky na strane navrhovateľky ako
zamestnankyne, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti pre chorobu, materskej a rodičovskej
dovolenky. Dohodnutá 3-mesačná skúšobná doba, ktorá začala plynúť od 22.5.2009 a z ktorej do
28.5.2009 uplynulo 7 dní sa tak v zmysle § 45 ods. 2 Zákonníka práce predĺžila o čas od 29.5.2009
do 12.8.2012, teda o čas prekážok v práci na strane navrhovateľky, pričom jej plynutie by po 13.8.2012
pokračovalo až do uplynutia 3 mesiacov bez už uplynutých 7 dní. Zákonník práce nikde neustanovuje,
že by sa počas času prekážok v práci na strane zamestnanca plynutie skúšobnej doby zastavovalo či
prerušovalo. Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe neumožňuje aplikovať
ustanovenie o zákaze výpovede v ochrannej dobe, nakoľko inštitút zákazu skončenia pracovného
pomeru v ochrannej dobe sa vzťahuje len na výpoveď a nie na iné formy skončenia pracovného pomeru.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe má samostatné postavenie medzi druhmi skončenia
pracovného pomeru a nie je závislé od podmienok, ktoré Zákonník práce ustanovuje pre iné formy
skončenia pracovného pomeru. Keďže sa plynutie skúšobnej doby predlžovalo o čas prekážok v práci
na strane navrhovateľky, mohol kedykoľvek odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľkou počas tejto
doby skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, a to aj bez vyčkania skončenia plynutia prekážok v
práci na strane navrhovateľky. Postup odporcu tým, že s navrhovateľkou skončil pracovný pomer ku
dňu, keď jej prestal plynúť čas prekážok v práci rešpektuje nielen jednotlivé ustanovenia Zákonníka
práce, ale aj jeho základné zásady, obsiahnuté v úvodných článkoch, v zmysle ktorých výkon práv a
povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Namietaný
argument navrhovateľky, že s ňou odporca ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe listom zo dňa
7.8.2012, doručeným jej 10.8.2012, teda v čase, keď skúšobná doba neplynula, nie je dôvodný. Plynutie
skúšobnej doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca sa predlžuje, čo neznamená, že by sa
plynutie skúšobnej doby na ten čas zastavilo alebo prerušilo. Odporca týmto postupom rešpektoval aj
ust. § 72 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého by sa písomné oznámenie o skončení pracovného
pomeru malo doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer
skončiť, pričom nerešpektovanie tohto ustanovenia by nespôsobilo neplatnosť takéhoto skončenia
pracovného pomeru. Navrhovateľa ďalej namietala skutočnosť, že v čase skončenia pracovného pomeru
bola dojčiacou matkou. Súdu doložila lekárske potvrdenie zo dňa 6.10.2012 o tom, že od 12.8.2009
bez prestávky doteraz stále kojí. Z uvedeného vyplynulo, že navrhovateľka odporcovi skutočnosť,
že je dojčiacou matkou písomne neoznámila. Tvrdila, že asi pol roka pred opätovným nástupom do
práce túto skutočnosť ústne osobne oznámila odporcovi, čo odporca poprel. Zákonník práce v zmysle
§ 40 ods. 7 vymedzuje, že dojčiacou zamestnankyňou na účely tohto zákona je zamestnankyňa,
ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti. Uvedená definícia dojčiacej
zamestnankyne je zhodná aj s čl. 2 Smernice Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu
zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po
pôrode a dojčiacich zamestnankýň. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľovi zhromažďovať o
zamestnancovi osobné údaje, nesúvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami, preto, ak
chce zamestnankyňa požívať ochranu v súvislosti s tým, že je dojčiacou matkou, musia tieto skutočnosti
písomne informovať zamestnávateľa, ktorú povinnosť jej vymedzuje ust. § 40 ods. 7 Zákonníka práce.
Bez toho, aby zamestnankyňa o tejto skutočnosti písomne informovala zamestnávateľa, nemôže sa
následne odvolávať na ochranu jej práv, vyplývajúcich jej z tohto postavenia, hoci by v skutočnosti bola
dojčiacou matkou. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Uviedla, že je nesporné, že minimálne od 12.8.2009 nemohla plynúť skúšobná doba pri realizovaní



pracovnej zmluvy medzi účastníkmi, nakoľko mala riadne povolenú rodičovskú dovolenku v súvislosti
s narodením syna, maloletého S. S.. V období od 12.8.2009 do 12.8.2012 nemohla dostať od odporcu
žiadne oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, lebo požívala výhodu a ochranu
ustanovenia § 45 ods. 2 Zákonníka práce. Ak je zákonne preukázané, že skúšobná doba sa predlžuje
o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, tak táto nemohla skončiť pred 12.8.2012, teda
neplynula dňa 7.8.2012, keď odporca oznamoval listom navrhovateľke skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe. Obdobie v deň 7.8.2012, kedy odporca oznámil jej skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe, nebolo v období skúšobnej doby, lebo navrhovateľka mala povinnosť nastúpiť do
práce u odporcu až dňa 13.8.2012. Až po tomto dátume mohol dať odporca navrhovateľke list o
ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Je nesporné, že 7.8.2012 neprebiehala skúšobná
doba, v ktorej mohla byť akýmkoľvek spôsobom navrhovateľka atakovaná odporcom. Ustanovenie ods.
7 § 40 Zákonníka práce o výklade niektorých pojmov uvádza, že dojčiaca zamestnankyňa na účely
tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti.
Pripúšťa celkom disciplinovane, že prvostupňový súd klinický nález o dojčení nepovažuje za relevantný
doklad len preto, že nebol doručený písomne odporcovi. Ustanovenie § 40 ods. 7 nemá hmotnoprávny
charakter, má význam len vyslovene poriadkový, takže súd nepovažoval navrhovateľku za dojčiacu
matku. Pochybil však, že pri takomto zistení zamietol návrh aj z dôvodov neexistencie písomného
oznámenia navrhovateľky odporcovi, lebo takáto absencia písomného styku navrhovateľky s odporcom
nederoguje ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce, § 72 ods. 1 a § 45 ods. 2 Zákonníka práce.
Navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že pracovný pomer s ňou bol
ukončený písomným oznámením podľa § 72 Zákonníka práce s rešpektovaním doby, o ktorú sa
pracovný pomer počas skúšobnej doby predĺžil. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka pracuje
v reštauračnom zariadení od 29.7.2011, teda jej dieťa nemalo ešte ani 2 roky, keď začala pracovať.
Miesto pracoviska a miesto trvalého bydliska však nie je totožné, tak nevie, kedy asi môže svoje dieťa
kojiť.Rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Cpr/5/2012 je určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 13.8.2012 na základe listu odporcu zo dňa
7.8.2012, doručenému navrhovateľke dňa 10.8.2012. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil,
pričom sa dostatočným spôsobom vysporiadal i s námietkami navrhovateľky a vzhľadom na to, že
navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo



potrebné prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa sa správne
vysporiadal s plynutím skúšobnej doby, tu odvolací súd dodáva iba to, že pracovný pomer bol skončený
ku dňu 13.8.2102, kedy už skúšobná doba riadne plynula a to, že list o skončení pracovného pomeru
bol napísaný a doručený navrhovateľke pred týmto dátumom nemôže spôsobiť neplatnosť skončenia
pracovného pomeru. Pokiaľ sa týka navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti, že bola dojčiacou matkou, tak
tu opäť súd prvého stupňa zaujal správne stanovisko. Navrhovateľka mala túto skutočnosť odporcovi
oznámiť písomne. Po tom, ako obdržala list so skončením pracovného pomeru obratom, listom zo
dňa10.8.2012, teda ešte pred skončením pracovného pomeru oznamovala odporcovi, že nesúhlasí so
skončením pracovného pomeru, avšak o tom, že je dojčiaca matka sa nezmienila. Preukázateľne túto
skutočnosť oznámila odporcovi až zaslaním potvrdenia 2 mesiace po skončení pracovného pomeru, čo
takisto nemôže spôsobiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.