{"guid": "ff20bfbc-a376-4f7b-9d48-e7fdf591c904:ebd4b4df-44ef-46fb-9765-0bef1614974e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8310206266.1", "spisova_znacka": "2Co/12/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/12/2011 z 11. 12. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2011, sp. zn. 2Co/12/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8310206266.1", "identifikacne_cislo": "8310206266", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2011-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/42", "nazov": "zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/42-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebd4b4df-44ef-46fb-9765-0bef1614974e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8310206266.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8310206266.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8310206266.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/12/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206266
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8310206266.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu JASENKA, družstvo, Jasenovská 161, Humenné, proti
žalovanému HALDY, družstvo, Mierová č. 105, Humenné, zastúpenému JUDr. Bartolomejom Kaščákom,
advokátom so sídlom vo Vranove n/Topľou, Ul. M. R. Štefánika 171, o zaplatenie 1.906,06 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 7.10.2010 č.k. 18 C 103/2010
- 34 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 12.1.2011 č.k. 18 C
103/2010 - 81 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e   uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.906,06 Eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, uložil mu tiež nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 767,84
Eur, ako aj zaplatiť štátu na účet súdu 322,09 Eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za zistené, že účastníci konania, ako samostatné
právne subjekty vznikli rozdelením pôvodného výrobného družstva HALDY Humenné na základe dohody
o zániku tohto družstva a vzniku dvoch samostatných družstiev. V zmysle transformačného projektu sa
účastníci konania dohodli na rozdelení majetku zanikajúceho družstva v pomere 40 % pre žalobcu a 60 %
pre žalovaného. Novovzniknuté družstvá do tejto výšky zobrali aj zodpovednosť za existujúce záväzky.
V rámci tohto transformačného projektu sa účastníci dohodli, že na spoločných činnostiach, ktoré už
boli začaté, a to na nákladoch, výnosoch a zisku sa budú deliť až do ich skončenia v pomere HALDY,
družstvo 60% a JASENKA, družstvo 40%. Z listu žalovaného zo dňa 4.11.1993 mal súd prvého stupňa
za preukázané, že spoločné činnosti začaté počas existencie pôvodného družstva HALDY, v.d. boli
skončené ku dňu 31.3.1993. Aj napriek neexistujúcej samostatnej písomnej dohode medzi účastníkmi,
títo vykonávali po zániku pôvodného HALDY, v.d., započaté spoločné činnosti až do 31.3.1993, pričom
sa mali pridržiavať delenia nákladov, výkonov a zisku v pomere dohodnutom v transformačnom projekte.
Faktúra č. 5/12/92 vystavená žalobcom na sumu 94.873,- Sk bola žalovanému riadne doručená, nebola
reklamovaná a bola zaúčtovaná v účtovnej evidencii účastníkov konania, pričom na jej základe žalovaný
za nájom mechanizmov žalobcovi uhradil sumu 37.451,- Sk po začatí tohto konania. Zo znaleckých
posudkov súd prvého stupňa zistil, že zo spoločných činností účastníkov v mesiaci december 1992
bol dosiahnutý zisk 1.590.934,- Sk, pričom v zmysle transformačného projektu sa na tomto zisku mal
podieľať aj žalobca vo výške 40 %. Táto suma vysoko prevyšuje istinu, ktorú požaduje priznať žalobca
na základe faktúry č. 5/12/92. Súd prvého stupňa preto žalobe vyhovel, o trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania štátu postupoval podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Má za to, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému



žiaden dôvod na plnenie. Žalobca svoj nárok založil na tvrdení, že na základe transformačného projektu,
podľa ktorého po zániku bývalého HALDY, v.d. k 31.8.1992 vznikli obaja účastníci ako nové právne
subjekty. Preto žiada z činnosti žalovaného podiel na zisku za činnosť označenú ako spoločné činnosti.
Podľa žalovaného žalobca svoje tvrdenie o spoločných činnostiach nepreukázal. Podľa žalovaného sa
nepodarilo žalobcovi preukázať opodstatnenosť žaloby o tom, že by mu žalovaný mal zaplatiť čiastku
uvedenú v jeho faktúre 5/12/92. Opodstatnenou bola iba položka za nájom strojov a túto čiastku žalovaný
aj uhradil. Prvé dve položky vo faktúre žalobcu boli podľa žalovaného neprávom pojaté do faktúry. Ide
o položky za údajné výkony pre VSŽ, a.s., Košice. Tvrdí, že medzi účastníkmi nie je a nebola žiadna
dohoda o tom, že by sa nejaké práce vykonali spoločne v mesiaci december 1992. V decembri 1992
žalovaný vykonával práce pre firmu Oceľ VSŽ, s.r.o., nie pre VSŽ, a.s., čo sú úplne iné podniky. Je predsa
podstatný rozdiel, či sa práce mali vykonať pre VSŽ, a.s., Košice, alebo pre Oceľ VSŽ, s.r.o., DZ Vysoké
pece. Ide o dva odlišné subjekty. Ak by sa žalobca podieľal v decembri 1992 na spoločnej činnosti, musel
by vedieť skutočného odberateľa. Tvrdenie o tzv. spoločných činnostiach po transformácii HALDY, v.d.,
je podávané nepresne. Dobehnúť mali iba tie činnosti, ktoré sa začali za existencie pôvodného družstva
ku dňu 31.8.1992 a neboli ukončené. Žiadne nové činnosti po 31.8.1992 nezačali. Pre takéto činnosti
nové subjekty neuzavreli žiadnu dohodu. Žalovaný tiež poukazuje na to, že v obdobnom spore, ktorý
sa týkal faktúry žalobcu za október a november 1992 bolo zaujaté stanovisko k neplatnosti akýchkoľvek
dohôd, ktoré by mali vychádzať z transformačného projektu bývalého HALDY, v.d. Toto stanovisko bolo
potvrdené aj v rozsudku dovolacieho súdu. Účelom transformačného projektu schváleného v rámci
transformácie HALDY, v.d., nemohlo byť a ani nebolo možné upraviť delenie spoločných činností podľa
vopred dohodnutého kľúča na prípady tých činností, ktoré eventuálne nastali po ukončení transformácie.
Navrhuje preto žalobu zamietnuť, keďže sa nepreukázala dohoda o vykonávaní spoločnej činnosti oboch
družstiev po transformácii bývalého HALDY, v.d. Žalovaný tvrdí, že nie je žiaden dôvod k tomu, aby sa
prvostupňový súd v tomto prípade odchýlil od už zaujatého stanoviska v inom súdnom konaní. Samotná
faktúra bez nadväznosti na zmluvný vzťah nie je právnym dôvodom na plnenie. To, že žalovaný faktúru
nevrátil bolo vysvetlené. Žalobca mal správne fakturovať iba jednu položku, a to nájom za mechanizmy.
Z toho dôvodu iba v tejto časti bola faktúry akceptovaná a táto suma bola žalobcovi uhradená. V tejto
časti bola žaloba vzatá späť a súd prvého stupňa konanie zastavil. Zdôrazňuje, že nijaká činnosť v
decembri 1992 v prospech žalobcu nebola vykázaná a jeho snahu je potrebné hodnotiť ako získanie
bezdôvodného plnenia. Žalovaný tiež nesúhlasí s výrokom o trovách konania.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uvádza, že medzi účastníkmi bolo viacero
súdnych sporov. Žalobca bol aj v iných konaniach úspešný, avšak žalovaný doposiaľ nič neuhradil.
Zdôrazňuje, že sám žalovaný osobne pripravil štruktúru faktúry s vyčíslením súm ako podiel spoločnej
činnosti. Sám žalovaný listom priznáva spoločné činnosti, čiže bola preukázaná dohoda o spoločnej
činnosti. Odvolávanie sa na stanovisko Najvyššieho súdu SR v obdobnom prípade nemá podľa žalobcu
právny význam, keďže Najvyšší súd SR bol uvádzaný do omylu a s jeho názorom nie je možné súhlasiť.
Napokon súdne konanie v inej veci ešte ďalej prebieha.  Podľa žalobcu nie je možné nesúhlasiť s
tým, že sa dvaja štatutárny zástupcovia oboch družstiev dohodnú, aj keď len ústne, koľko má tomu -
ktorému patrí zo spoločnej činnosti a koľko sa má vyfakturovať. To sa aj stane a žalovaný sám pripravil
skladbu faktúry s vyčíslením finančných súm faktúru podpíše, prevezme ju, zúčtuje, nereklamuje a tým
si vylepšuje hospodársky výsledok. Nie je preto možné túto skutočnosť teraz popierať.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v  § 212 O.s.p. spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vyporiadanie majetkových účastí
členov a iných oprávnených osôb na majetku družstiev, prispôsobenie vnútorných právnych pomerov
Obchodnému zákonníku, prípadne premenu na inú podnikateľskú formu vykonajú všetky družstvá
vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona podľa transformačného projektu vypracovaného a schváleného
podľa tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány
družstva záväzný.



Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, dňa 31.5.1992 bol schválený transformačný projekt subjektu HALDY,
výrobné družstvo, Humenné so sídlom Námestie slobody č. 21, v zmysle ktorého v spojení s Notárskou
zápisnicou zo dňa 25.8.1992 č. N 406/92 Nz 403/92 pôvodné družstvo zaniklo rozdelením na dva
samostatné právne subjekty, a to HALDY, družstvo a JASENKA, družstvo. Tieto subjekty navonok vznikli
dňom zápisu do obchodného registra, a to dňom 31.8.1992. Podľa týchto dokladov dohoda oboch
účastníkov vo vzťahu k spoločným činnostiam, u ktorých v tom čase boli uzatvorené hospodárske
zmluvy, smerovala k ich ponechaniu do doby ukončenia trvania zmlúv a mesačne sa tieto činnosti mali
rozúčtovávať v podiele 60 % pre žalovaného a 40 % pre žalobcu až do ukončenia činnosti. Delenie
majetku pôvodného subjektu HALDY, v.d. a doposiaľ fungujúce spoločné činnosti, dovtedy trvajúce, sa
mali na celkovom hospodárskom výsledku vyporiadať v spomínaných podieloch.

Žalobca uplatňuje žiadaný nárok v zmysle faktúry ním vypracovanej č. 5/12/92 za práce spočívajúce za
prekladanie a opravu koľajových zvrškov a za práce kúrenárske pre spoločnosť VSŽ, a.s., Košice, za
mesiac december 1992. Skutočnosť, o aký konkrétny zmluvný vzťah so spoločnosťou VSŽ, a.s., Košice,
na základe akej a v akom období uzatváranej zmluvy išlo, z preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie
je. Práve táto okolnosť má právny význam pre posúdenie, či išlo v tomto smere o vykonávanie spoločnej
činnosti v zmysle dohody účastníkov obsiahnutej v transformačnom projekte a či sa táto činnosť má
vyporiadavať v dohodnutom podiele.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom účastníkov na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje
účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vždy dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. , pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať
pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. Súd prvého
stupňa sa preto v ďalšom konaní (§ 221 ods. 2 O.s.p.) dôsledne vyporiada s tým, aký konkrétny zmluvný
vzťah so spoločnosťou VSŽ, a.s., Košice je predmetom fakturácie prác za mesiac december 1992.
Vyhodnotí, či išlo v tejto súvislosti o spoločnú činnosť účastníkov podľa ich dohody v transformačnom
projekte do ukončenia procesu transformácie pôvodného subjektu HALDY, v.d. a či z tejto činnosti je
potrebné rozdeliť zisk v zmysle dohodnutých kritérií. Musí tak byť nepochybne zrejmé, či vo vzťahu
medzi účastníkmi ide o prípad, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia transformačného projektu, upravujúce
spoločné činnosti, ich zachovanie a delenie (rozúčtovávanie).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Uznesením zo dňa 12.1.2011 č.k. 18 C 103/2010 - 81 súd prvého stupňa nepriznal žalovanému
oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol,
že podľa predložených dokladov je zrejmé, že žalovaný má účty v peňažných ústavoch zablokované



z dôvodu vedenej exekúcie, nie je vlastníkom nehnuteľností, nebol platiteľom dane z nehnuteľností,
nie je vlastníkom motorových vozidiel a z daňových priznaní bolo zistené, že jeho príjmy v roku
2009 sú nulové. Zdôraznil, že žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý nezanikol. Napriek tomu, že
v období o rozhodovaní o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov žalovaný nevykazuje
zisky, nie je možné podnikateľské riziko plynúce z podnikateľskej činnosti žalovaného prenášať na
štát, ktorý by v prípade priznania oslobodenia musel tieto trovy znášať. Súd prvého stupňa vzal aj do
úvahy povahu súdneho konania, ktoré vyplýva z podnikateľských aktivít žalovaného a skutočnosť, že
v prípade okamžitého nezaplatenia súdneho poplatku nebude porušené jeho právo na súdnu ochranu,
nakoľko odvolacie konanie z tohto dôvodu nebude zastavené. Nepovažoval preto žiadosť žalovaného
za dôvodnú.

Aj toto rozhodnutie napadol žalovaný včas podaným odvolaním, v ktorom poukazuje na to, že listinnými
dôkazmi preukázal, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. Družstvo nevykonáva
žiadnu činnosť a nemá žiadne príjmy, čo je doložené daňovým priznaním za rok 2009. Má za to,
že dôvody, ktorými argumentuje súd prvého stupňa nie sú aktuálne. Ak by podnikateľský subjekt
zanikol, predsa by k takejto žiadosti ani nemohlo dôjsť, lebo by nebolo komu poskytnúť oslobodenie od
súdneho poplatku. Má za to, že povolenie oslobodenia od súdneho poplatku nemožno vo všeobecnosti
charakterizovať ako prenos podnikateľského rizika na štát. Je to zákonné právo účastníka domáhať sa
oslobodenia od súdneho poplatku, ak účastník nemá prostriedky na jeho zaplatenie. Každý prípad sa má
vyhodnotiť individuálne. Navyše v iných konaniach na základe tých istých podkladov súd oslobodenie od
súdnych poplatkov žalovanému povolil. Žalovaný sa týmto rozhodnutím cíti ukrátený na svojich právach,
preto sa domáha jeho zmeny majúc za to, že súd prvého stupňa vyhodnotil nesprávne skutkové zistenia
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pripúšťa
možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladmi, aby sa
vôbec súd takouto žiadosťou zaoberal, je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, jeho
majetkové pomery a nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. V súvislosti so skúmaním splnenia podmienok, berie súd zreteľ tiež nielen na majetkové pomery
žiadateľa, ale aj celkové pomery účastníka, charakter sporu a výšku súdneho poplatku.

Povinnosťou súdu rozhodujúceho o návrhu účastníka konania podľa § 138 ods. 1 O.s.p. je primárne
skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať, na základe akých
skutočností táto neschopnosť nastala. Pokiaľ teda objektívna neschopnosť účastníka zaplatiť súdny
poplatok existuje, môže súd dospieť k záveru o nepriznaní oslobodenia za situácie, že ide o svojvoľné, či
zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Zákon stanovuje rovnaké kritéria pre všetkých účastníkov bez
rozlišovania, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a podnikateľa alebo nepodnikateľa.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuvádza, či a z akých dôvodov žalovaný naďalej vykonáva
podnikateľskú činnosť. To, že žalovaný nevykazuje zisky, ešte neznamená, že jeho činnosť v rámci
podnikateľských aktivít nie je vykonávaná. K týmto skutočnostiam by sa mal vyjadriť predovšetkým
samotný žalovaný a následne je potrebné ich preukázať. Žalovaný by sa mal taktiež vyjadriť k rozsahu
pohľadávok, ktoré eviduje v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za obdobie
roka 2009 a k spôsobu ich plnenia veriteľmi. Pre úplnosť, súd prvého stupňa si zadováži taktiež úplné
daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby subjektu žalovaného za obdobie roka 2010. V
závislosti od týchto zistení bude potrebné opätovne rozhodnúť o žiadosti žalovaného o oslobodenie od
súdneho poplatku zohľadňujúc tiež výšku určeného súdneho poplatku za podané odvolanie.



Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v súlade
s § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/103/2010", "guid": "e8206694-351b-4cd5-b06b-6a5dc865f0f9:8e979e30-d378-4ca6-af6c-0253a38b09e4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}