Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/8/2015 z 20. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. apríla 2016, sp. zn. 8Co/8/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4614203281.1 Krajský súd Nitra | 8Co/8/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4614203281.1 | 2016-04-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 OSP, § 201 OSP, § 204 ods. 1 OSP, § 205 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 156 ods. 3 OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 222 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/baa081ff-eaa1-4349-97a2-923dd584fdf8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4614203281.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614203281
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614203281.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting,
s.r.o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: V. H., bytom XXX XX
J. XXX, občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.560,57 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny
5,20 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/103/2014-30 zo
dňa 22.10.2014 a o čiastočnom späťvzatí návrhu, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti požadovaného
zmenkového úroku nad výšku 0,06 % denne, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e
a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, podaný formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.560,57 eur s príslušenstvom a
zmenkovej odmeny 5,20 eur. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie §
142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) dôvodiac tým, že si
trovy konania neuplatnila. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na článok 2 písm. a/,
čl. 3 ods.1,3 smernice 93/13/EHS, ustanovenia § 52 ods. 1, 2,3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 39, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), § 265
Obchodného zákonníka, čl. I § 5 ods. 1, 2,3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2, § 77
ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej
len Zmenkový a šekový zákon). Súd prvého stupňa s poukazom na to, že sa v zmysle čl. 3 Nariadenia
č. 861/2007 jednalo o cezhraničný spor, odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci s
poukazom na článok 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 a článok 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a
určil rozhodné právo v danej veci s poukazom na článok 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008
alebo § 10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov. Súd prvého stupňa vykonaním dokazovania ex offo vo veci tiež skúmal, či sa v
danej právnej veci jedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu, že sa uplatňuje právo zo zmenky, keď



cieľom nariadenia č. 861/2007 nie je vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa,
keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej únie a je
ustanovená aj v primárnom práve, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje a to aj pri nečinnosti
spotrebiteľa, keďže práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety §
120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednacej zásady.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dňa 18.02.2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
s odporkyňou na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 402400263, podľa ktorej bol odporkyni
poskytnutý úver vo výške 800 eur (ďalej len „zmluva o úvere“) a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť
požičanú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 772 eur, spolu 1.572 eur, v 12 mesačných splátkach
po 131 eur počnúc dňom 21.03.2010. V zmluve o úvere neboli uvedené úroky z úveru, ani RPMN,
ani priemerná RPMN. V bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková
suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane okamžite celý dlh splatný, zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.“ Zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 18.02.2010
na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 1.560,57 eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 05.10.2010. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez
protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v
rámčeku nachádza číslo zmluvy 402400263. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na navrhovateľa.

Z exekučného spisu súdu prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 7Er/1237/2012 mal za preukázané, že v
konaní bola predložená úverová zmluva č. 402400263 a zmenka vystavená rubopisom dňa 18.02.2010
na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorú navrhovateľ nadobudol rubopisom, v ktorom konaní bola žiadosť
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.

Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov
o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a
na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že
zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená odporkyňou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve
o úvere ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky
doplnené dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov. Vo všeobecnosti môže mať
zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu
alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia funkcia
vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6
zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade
považovať zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
odporkyni, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie
dlhu odporkyne.

S poukazom na to, že predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej odporkyňou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o úvere, súd najprv posudzoval platnosť zmluvy, na základe ktorej
vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Dôvodil tým, že zmluva o úvere č. 402400263 je zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a
odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom. Išlo o spotrebiteľský úver
upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súdu sú z úradnej činnosti známe zmluvy uvedeného
veriteľa a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý



nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania. Pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon povolania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v
zmluve navrhovateľ nepreukázal, súd bol názoru, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely.
Súd bol názoru, že vec sa z právneho hľadiska neposudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Zámer uzavrieť zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim "absolútneho obchodu"
podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka bol vedený s úmyslom, vyhnúť sa uplatneniu ustanovení
chrániacich spotrebiteľa podľa zákona na ochranu spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch alebo
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 25.01.2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. V danom
prípade ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), ani o priemernej RPMN, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované
Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatku.

Preskúmaním celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd dospel
k záveru o tom, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a je
koncipovaná výlučne na prospech veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako veriteľovi nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa
domáhať akýchkoľvek práv. Súd bol názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo
na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a z toho dôvodu je takáto
dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka
(ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku,
prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa) a je neplatná. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi
právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent
nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že i v prípade, ak by
nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého
sa navrhovateľ domáhal, keď sa v danej veci sa jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
OZ, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch,
preto sa súd posudzoval aj samotnú zmenku (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a dospel k
záveru, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch
prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou
sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona (ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na absenciu
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval daný spotrebiteľský úver za
poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť vyplnená maximálne na sumu
istiny poskytnutého úveru 800eur a zákonného úroku z omeškania. Okrem toho bol na zmenke uvedený
zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý
by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom vo výške maximálne 30
% poskytnutého úveru (čo ale v danom prípade neplatí), ale súčasne by prijal zmenku s takým úrokom,
ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový
úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by
bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,



podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za
výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi, resp. ak by išlo o režim
Obchodného zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal požívať
právnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že pôvodného remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo
zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani navrhovateľ, ktorý
nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec od
dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že
súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou
zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a
zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany odporkyne neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia
č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne
vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového
a šekového zákona odporkyňa nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd porušil poučovaciu
povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné a zmluvný vzťah medzi odporkyňou a remitentom je irelevantný. Nie je mu známy obsah ich
údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou, ani neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie
blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase
vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky
zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasí
s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je
možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s
danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky ods. 2-7 § 213 OSP (§ 213 ods. 1
OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny
a dostatočne odôvodnený v súlade s § 157 ods.2 OSP, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za potrebné
v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov aplikovaných
v danej právnej veci.



Podľa § 222 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na
začatie konania späť, alebo schváli zmier.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ prípisom zo dňa 21.12.2015, doručeným súdu dňa 22.12.2015,
zobral návrh na začatie konania späť v časti týkajúcej sa uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne tak, že zobral návrh späť vo výške 0,19 % denne.
Odporkyňa na výzvu súdu neoznámila nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konanie.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, odporkyňa so
späťvzatím nevyslovila nesúhlas, odvolací súd v súlade s ustanovením § 96 OSP v spojení s
ustanovením § 222 ods. 2 OSP pripustil vzatie návrhu späť, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v danej časti zrušil a konanie zastavil.

V danej právnej veci je predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho
základe sa navrhovateľ domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania.
Podľa predloženého návrhu je navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ
pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Z obsahu podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ v odvolaní namietal vadu konania
spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu
v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto predtým ako preskúmal rozhodnutie
prvostupňového súdu skúmal, či konanie zaťažil vadou konania namietanou navrhovateľom. Z obsahu
spisu vyplýva, že prvostupňový súd na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2014 oznámil, že predmetný
právny vzťah bude posudzovať podľa zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa a navrhovateľ zaslal
súdu písomné vyjadrenie. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj
postup a postup navrhovateľa, preto námietka navrhovateľa o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto
pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil Najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné
používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o
súdoch a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo



rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným
od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo
zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na §
52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3,4, § 114
ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky
a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a
poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Jednou zo základných zásad práva Európskej
únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a
zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali,
resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo
znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky
nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky
aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

Odvolací súd s poukazom na judikát R 93/2015, ktorým sa riadil, by preto v zásade nemusel vysvetľovať,
prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od
judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Odvolací súd viazaný viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§212 ods.1 OSP) k jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa, spočívajúcim
predovšetkým v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu
okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho
argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania,
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je



nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny
súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky dôkaznú
povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha
týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
súd pristupuje ex offo nie je nariadením vylúčená. Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie
v súlade s ustanovením § 120 OSP, správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v
správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Navrhovateľ tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe
ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015,
odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

Prvostupňový súd napriek tomu, že posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, na
základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky
týkajúce sa dojednania v časti bodu 14 všeobecných obchodných podmienok, pretože sa jedná o
podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťala možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku (§ 53
ods. 4 písm. k/ OZ) a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. l/ OZ spočívajúcu v prenesení
povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Celú dohodu o vyplnení blankozmenky
vyhodnotil ako neplatnú dohodu, preto pôvodnému reminetnovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom
previesť na žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6
zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená
podstatne vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú
a bez poplatkov, preto zmenka mohla byť vystavená len na sumu istiny 800 eur a zákonného úroku z
omeškania. Preto konanie veriteľa spočívajúce v prijatí zmenky prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku
považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi nepožívajúcim právnu ochranu. Navrhovateľ v
odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo pripustené
vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné,
vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015. Okrem citácii
týchto rozhodnutí neuviedol, v čom nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni i náhradu trov nepriznal, pretože si právo
na ich priznanie neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.