Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/48/2015 z 24. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. júna 2015, sp. zn. 19CoE/48/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8513203161.1 Krajský súd Prešov | 19CoE/48/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8513203161.1 | 2015-06-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54e10c3e-1e4d-4a61-9eeb-4597eb760ae6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8513203161.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203161
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513203161.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. H.
XXX, o vymoženie 3.050,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Er/277/2013-24 zo dňa 31.03.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením č. k. 1Er/277/2013-45 zo dňa 06.03.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §
45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 2 písm. a), b); 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1; 53 ods. 1 až 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval
Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že zmluva č. 530756016 zo dňa 18.10.2004 uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, a to
s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonník účinného v čase jej uzavretia a na znenie §
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorú nemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť.

Súd sa zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v Dohode o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2011 aj z pohľadu ochrany povinného ako spotrebiteľa. Pri
tomto skúmaní dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je v spotrebiteľských zmluvách
neprípustná. Dojednaná rozhodcovská doložka síce poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu
medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Má formálne charakter
rozhodcovskej doložky, pretože tvorí súčasť listiny obsahujúcej aj uznanie záväzku povinného a dohodu
účastníkov o uzavretí splátkového kalendára a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež
znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Napriek tomu táto rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho
dojednania.



Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2011, konkrétne z čl. 4
vyplýva, že účastníci rozhodcovskú zmluvu formou osobitnej zmluvy neuzatvorili. Rozhodcovská doložka
v čl. 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2011 je obsahom
formulárovej dohody, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
všetkým všeobecným obchodných podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 O.s.p. neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.03.2011 ani z ďalších listín,
ktoré mal rozhodcovský súd ako aj súd v tomto exekučnom konaní k dispozícii nevyplýva, že povinný
pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená
domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Nebola
uzavretá platne.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že
exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Zo slovenského a ani z európskeho práva
za súčasného stavu nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich.

Oprávnený v odvolaní namietal nesprávny preklad rozhodnutia vo veci Asturcom, poukázal na
ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho
poriadku, na Smernicu Rady 93/13/EHS, na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR vo veci sp. zn. 3MCdo11/2010 a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm.
c) Zákona o rozhodcovskom konaní, z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.
Rozhodujúce je, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len
tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.



Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie.

Uznesením č. k. 1Er/277/2013-45 zo dňa 06.03.2015 súd prvého stupňa na základe uznesenia
odvolacieho súdu č. k. 19CoE/67/2014-44 zo dňa 12.08.2014 opravil výrok uznesenia č. k.
1Er/277/2013-24 zo dňa 31.03.2014 tak, že tento správne znie: Zamieta žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, sp. zn. EX
10735/13 zo dňa 21.6.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Po právoplatnosti opravného uznesenia súd prvého stupňa opätovne predložil vec odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s opravným uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej, ako aj materiálnej stránke je potrebné
uviesť, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup,
ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo
dobrým mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (rei iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona



o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi oprávneným a povinným, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok, nie je v súlade so zákonom,
lebo bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, prípade nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných
ľudí nezaväzovali.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením č. k. 1Er/277/2013-45 zo dňa
06.03.2015 v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.