Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4To/26/2016 z 11. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. januára 2017, sp. zn. 4To/26/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8315010566.1 Krajský súd Prešov | 4To/26/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8315010566.1 | 2017-01-11 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 225 ods. 4 písm. a) TZ, § 225 ods. 1 TZ, TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb355883-c284-4c80-83a7-88561daed6f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8315010566.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010566
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315010566.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.01.2017, v trestnej
veci obžalovanej Z. O. a spol. pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a),
písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu E. sp. zn. 2T 177/15 zo
dňa 16.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalované Z. O. a M. O. vinnými zo zločinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. c) Tr. zák. a u obžalovanej M. O.
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

obžalovaná Z. O.

- dňa XX. XX. XXXX v E. na pobočke N. poisťovne predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. M XXXXXX zo dňa 15. 11. 2012, v ktorom uviedla ako svojho bývalého zamestnávateľa
S. O. z S., a to aj napriek tomu, že u tohto zamestnávateľa nikdy nepracovala, pričom na základe
tohto potvrdenia jej bola za obdobie november 2012 - september 2013 z ochrannej lehoty Sociálnou
poisťovňou, pobočka Humenné vyplatená nemocenská dávka vo výške najmenej 1884,20 eur a dňa
05.12.2012 v Humennom na pobočke Sociálnej poisťovne predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. M 107478 zo dňa 15. 11. 2012, v ktorom uviedla ako svojho bývalého zamestnávateľa
F. P. z S., s ktorou pracovný pomer uzatvorila iba účelovo, odpracovala u nej v dňoch XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX po jednej hodine a dňa XX.XX.XXXX tento pracovný pomer dohodou ukončila, pričom na
základe tohto potvrdenia jej bola za obdobie november XXXX - september XXXX z ochrannej lehoty N.
poisťovňou, pobočka E. vyplatená nemocenská dávka vo výške najmenej X XXX,XX eur, čím tak svojím
konaním spôsobila Sociálnej poisťovni, pobočka E. vyplatením nemocenských dávok celkovú škodu vo
výške najmenej 3 768,40 eur a

obžalovaná M. O.

- v presne nezistený deň najneskôr dňa 15. 11. 2012 v S. poskytla Z. O. z S. radu, ako si
zvýšiť nemocenskú dávku vyplácanú v prípade trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to takým
spôsobom, že jej poradila uzatvorenie ďalších dvoch fiktívnych pracovných pomerov, pričom najmenej
v jednom prípade jej aj zabezpečila fiktívnu pracovnú zmluvu u zamestnávateľa S. O. z S. a prihlásenie
u tohto zamestnávateľa na Sociálnej poisťovni, pobočka E. v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, v dôsledku čoho si Z. O. nechala u ošetrujúceho lekára vystaviť potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti aj pre zamestnávateľa S. O. z S. a F. P. z S. a na základe nich
si neoprávnene uplatnila na Sociálnej poisťovni, pobočka E. nárok na nemocenskú dávku aj z týchto



pracovných pomerov, čím jej takto bola počas trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti v období od
novembra XXXX do septembra XXXX neoprávnene vyplatená nemocenská dávka vo výške najmenej
3.768,40 eur.

Za to im uložil:

Obžalovanej Z. O. podľa § 225 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51
ods. 1, 2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 20 mesiacov s probačným dohľadom, zároveň
jej podľa § 51 ods. 1, 4 písm. g/ Tr. zák. uložil aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom výchovnému programu o predchádzaní trestnej činnosti,

obžalovanej M. O. podľa § 225 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon
ktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 3 rokov s probačným dohľadom, zároveň jej podľa § 51 ods. 1, 4 písm. g/ Tr. zák. uložil aj povinnosť
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom výchovnému
programu o predchádzaní trestnej činnosti, za zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu E.
sp. zn. 3T 178/15 zo dňa 18.04.2016.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej Z. O. aj povinnosť nahradiť škodu poškodenej strane
Sociálnej poisťovni, pobočka E. vo výške 3.768,40 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, avšak len, čo do výroku o náhrade škody,
prostredníctvom svojho obhajcu, podala odvolanie obžalovaná Z. O.. V písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedla, že s výrokom o povinnosti nahradiť škodu sa nestotožňuje a nepovažuje ho za
správny. Namietala, že poškodený si v trestnom konaní musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť
riadne a včas, voči konkrétnemu obvinenému, a ak škodu spôsobili viacerí obvinení, poškodený musí
svoj nárok uplatniť voči každému z nich. V tejto súvislosti odvolateľka namietala, že poškodená strana
v prejednávanej veci nekonkretizovala, voči ktorej obžalovanej si uplatňuje nárok na náhradu škody a
taktiež neuviedla, žeby si svoj nárok na náhradu škody uplatňovala voči obom obžalovaným. Vyjadrila
názor, že odôvodnenie výroku o náhrade škody je arbitrárne, nie je z neho zrejmé, na podklade
akých konkrétnych dokladov bola náhrada škody priznaná, pričom vyčíslenie nebolo, podľa odvolateľky,
podložené konkrétnymi dokladmi, pritom neurčité vyjadrenie o uplatnení nároku na náhradu škody
nie je akceptovateľné. Uviedla, že základným účelom rozhodovania o náhrade škody v adhéznom
konaní je poskytnutie zadosťučinenia poškodenému, a preto na náhradu škody mali byť spoločne a
nerozdielne zaviazané obidve obžalované. V podstate z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd
odkázal poškodenú stranu s celým jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,
prípadne, aby výrok rozsudku prvostupňového súdu zmenil a obidve obžalované zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť poškodenej strane škodu vo výške 3.768,40 eur.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o náhrade škody a po
takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej Jany Dančovej je opodstatnené, aj keď
čiastočne z iných dôvodov, aké sama uvádzala.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že súd prvého stupňa zaviazal obžalovanú Z. O. na náhradu
škody vo výške 3.768,40 eur, predstavujúcu časť nemocenskej dávky neprávom vyplatenej (Sociálna
poisťovňa si pôvodne uplatňovala nárok na náhradu škody v celkovej výške 5.601,10 eur, predstavujúcu
nemocenské dávky vyplácané z troch pracovných pomerov, keďže neskôr bolo zistené, že jeden
pracovný pomer bol riadne uzatvorený, a teda z neho vyplácané nemocenské dávky boli vyplácané



oprávnene, Sociálna poisťovňa upravila svoj návrh na náhradu škody na sumu 3.768,40 eur,
predstavujúcu nemocenské dávky vyplatené z fingovaných pracovných pomerov u zamestnávateľa S.
O. a F. P.).

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a
v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že poškodený má síce voči obžalovanému, ktorý bol uznaný
vinným, nárok na náhradu škody, jej náhradu mu však súd môže priznať len vtedy, pokiaľ si jej
náhradu riadne a včas uplatnil. Včas uplatniť nárok na náhradu škody znamená jej uplatnenie do
skončenia vyšetrovania, pripadne skráteného vyšetrovania a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody
predpokladá uvedenie dôvodu, z akého sa náhrada škody požaduje a uvedenie jej výšky, a to aspoň
minimálnej, pričom poškodený musí zároveň uviesť, a to najmä v prípade, že v prejednávanej veci je
stíhaných viacero osôb, voči ktorému obžalovanému, resp. obvinenému si nárok na náhradu škody
uplatňuje a či náhradu škody, pokiaľ si ju uplatňuje voči viacerým obžalovaným, požaduje zaplatiť
spoločne a nerozdielne alebo podľa miery zavinenia.

Z obsahu spisu je zrejmé, že zástupca poškodenej spoločnosti uplatnil nárok na náhradu škody
pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, totožnými slovami,
konštatujúc, že ako splnomocnenec poškodeného uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej výške
5.601,10 eur; táto suma predstavuje výšku nemocenskej dávky vyplatenej Z. O. počas trvania dočasnej
pracovnej neschopnosti zo všetkých troch predložených potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti.
K tomu potom Sociálna poisťovňa doložila rozhodnutie zo dňa 17.12.2012 o priznaní nemocenských
dávok obžalovanej Z. O., taktiež aj vyčíslenie jednotlivých súm, ktoré z jednotlivých zamestnaní boli
obžalovanej Z. O. ako nemocenské poskytované.

Vzhľadom na to, že splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti si uplatnil nárok na náhradu škody
pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní, nárok na náhradu škody bol uplatnený včas.

V prejednávanej veci však boli stíhané dve obvinené, avšak splnomocnený zástupca poškodenej
spoločnosti pri uplatnení svojho nároku na náhradu škody neuviedol, voči ktorej obvinenej, alebo či
voči obom obvineným si tento nárok uplatňuje a taktiež neuviedol, ak by si ho teda uplatňoval voči
obom obvineným, či súd má na náhradu škody zaviazať obe obžalované spoločne a nerozdielne,
alebo podľa miery ich zavinenia. Z toho potom vyplýva, že poškodený si svoj nárok na náhradu
škody neuplatnil riadne. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní dňa
16.05.2016, požadoval splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti priznať nárok na náhradu škody
voči obžalovaným, z čoho možno vyvodiť, že voči obom obžalovaným, v sume 3.768,40 eur, keďže
už išlo o návrh oneskorený. Navyše ani vtedy neuviedol, či požaduje náhradu od oboch spoločne a
nerozdielne, alebo podľa miery zavinenia.

Keďže nárok na náhradu škody nebol poškodeným uplatnený riadne, súd prvého stupňa o nároku
na náhradu škody nemal vôbec rozhodovať, preto krajský súd výrok o náhrade škody v napadnutom
rozsudku, bez ďalšieho zrušil.
Avšak ani za situácie, že by poškodená spoločnosť si uplatnila svoj nárok na náhradu škody riadne a
včas, neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd o priznaní nároku na náhradu škody poškodenej
spoločnosti rozhodol.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 6 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o sociálnom
poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa nemocenskej
dávky vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom, alebo vo vyššej sume, ako patrili.

Podľa § 41 ods. 2 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.



Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že rozhodovať o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky vrátiť
dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili, patrí do pôsobnosti Sociálnej
poisťovne, teda samotnej poškodenej, nie do právomoci, či pôsobnosti okresného súdu, preto aj keby
nárok na náhradu škody si poškodená spoločnosť uplatnila riadne a včas, súd by o takto uplatnenom
nároku mohol rozhodnúť nanajvýš odkázaním na konanie pred iným príslušným orgánom.

Už len záverom považuje ešte krajský súd za potrebné sa vyjadriť aj k požiadavke obžalovanej zaviazať
obe obžalované na náhradu vzniknutej škody spoločne a nerozdielne. V prvom rade je nutné uviesť,
že obžalovaná Z. O. prostredníctvom svojho obhajcu správne poukázala na to, že účelom adhézneho
konania je poskytnúť poškodenému určité zadosťučinenie, určitú satisfakciu. Poškodený naozaj by sa
v zmysle občianskoprávnych predpisov mohol domáhať v záujme uľahčenia jeho postavenia, aby obe
obžalované boli zaviazané spoločne a nerozdielne nahradiť vzniknutú škodu. Adhézne konanie, ako
konanie o náhrade škody, je však konaním návrhovým, a takéhoto návrhu by sa musela domáhať
poškodená spoločnosť, nie však obžalovaná, ktorej takéto právo v tomto štádiu trestného konania
nepatrí. Ak by totiž súd na podklade odvolania obžalovanej Z. O. zaviazal na zaplatenie spôsobenej
škody aj obžalovanú M. O., voči ktorej je rozhodnutie už právoplatné, keďže vo vzťahu k nej nikto ani
poškodený odvolanie nepodal, takéto rozhodnutie by bolo v neprospech obžalovanej M. O.. Takto by
ale odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 322 ods. 3, veta druhá, Tr. por. mohol rozhodnúť len na podklade
odvolania prokurátora alebo poškodeného, ktoré v prejednávanej veci podané neboli.

Navyše z obsahu spisu je zrejmé, že neprávom vyplatené nemocenské dávky použila pre svoju potrebu
len obžalovaná Z. O., z obsahu spisu nijakým spôsobom nevyplýva, že by Z. O. sa o tieto finančné
prostriedky podelila s obžalovanou M. O., a teda aj keby v záujme uľahčenia pozície poškodeného bola aj
obžalovaná M. O. zaviazaná na náhradu škody voči poškodenej spoločnosti, následne by obžalovaná M.
O. mala voči obžalovanej Z. O. regresný nárok na nahradenie toho, čo platila nad to, čo plniť mala. Takéto
rozhodnutie by potom mohlo byť príčinou, pokiaľ by obžalovaná Z. O. dobrovoľne neplnila, ďalšieho
súdneho konania, a preto aj z tohto dôvodu takéto rozhodnutie v štádiu odvolacieho konania nepovažuje
krajský súd za zmysluplné.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.