Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/356/2013 z 27. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. februára 2014, sp. zn. 8CoP/356/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7210212034.2 Krajský súd Košice | 8CoP/356/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7210212034.2 | 2014-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a76f5b8b-bb00-4fe5-aa98-7af8af0fe5c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7210212034.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/356/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210212034
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210212034.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. T.
B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom H. U., P. F. J. D. v B.
dieťaťa rodičov L.. Y. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v B. na E. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ingrid Repkovou
advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 19 a I.. A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na
W. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného a o zmenu styku otca s maloletým o odvolaní matky a otca
proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.5.2013 č. k. 27P/457/2010-487 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu otca na úpravu striedavej
starostlivosti a zvýšil výživné od otca pre mal. T. zo 116,18 Eur na 180 Eur mesačne od 1.9.2010,
ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Dlžné
výživné 1.997 Eur za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2013 povolil otcovi splácať s bežným výživným
po 60 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Povolil otcovi stýkať sa
s maloletým každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v nedeľu od 15.00 hod. do
18.00 hod. za účasti pracovníčky neziskovej organizácie L. U. P. v sídle neziskovej organizácie na W.
ul. č. XX v B. počas 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že matka je oprávnená a povinná
odovzdať a prevziať maloletého v čase určenom pre styk v sídle neziskovej organizácie L. U. P. na
W. ul. č. XX v B.. Uložil matke, otcovi a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
na referáte poradensko - psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v B. počas
jedného roka od právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 26.9.2007 č.k.
10C/131/2006-25 v časti určenia výživného a styku otca s maloletým. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným
uznesením.

Proti výroku o zmene styku otca s maloletým a o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu podala
v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd nevypočul ošetrujúcu lekárku maloletého L.. A.
D., ktorá by uviedla, na základe akých dôvodov považuje za vhodné zakázať styk otca s maloletým po
dobu najmenej 1 roka. Konajúcemu súdu vytkla, že sa neoboznámil s lekárskymi správami maloletého z
odboru psychiatrie, ktoré potvrdzovali jeho zdravotné problémy súvisiace so stykom s otcom. Uviedla, že
sa snažila riešiť ich problémy prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý však úplne ignoroval záujmy
maloletého. Po viacerých stretnutiach u kolízneho opatrovníka maloletý nadobudol pocit, že ho nikto
nepočúva, len ho nútia stýkať sa s otcom. Nestotožnila sa s názorom kolízneho opatrovníka, že maloletý
nemôže sám rozhodovať o tom, či chce alebo nechce ísť k otcovi. Z uvedených dôvodov podala na



kolízneho opatrovníka sťažnosť. Prezentovala názor, že maloletému by škodilo, ak by musel realizovať
styk v presne určených termínoch napriek svojmu nesúhlasu. Vyjadrila presvedčenie, že styk otca s
maloletým by sa mal realizovať až v čase, keď by na to bol maloletý pripravený podľa psychologického
a psychiatrického záveru, resp., keď by o to sám požiadal. Uviedla, že otec sa až šikanózne domáhal
realizácie jeho styku s maloletým a v prípade, ak sa styk nemohol realizovať, podával na ňu trestné
oznámenia a návrhy na súdny výkon rozhodnutia. Pokiaľ ide o odborné poradenstvo skonštatovala, že
nevidí žiaden dôvod, prečo by sa nemohlo po určitú dobu realizovať u psychiatričky maloletého a až
následne, za odporučenia psychiatria by pokračovalo u odporučeného psychológa. Na záver zdôraznila,
že maloletý nie je pripravený realizovať styk s otcom za prítomnosti cudzej osoby.

Proti výroku o zvýšení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného, pretože nie je v jeho schopnostiach a možnostiach
prispievať na výživu maloletého vo väčšom ako v doposiaľ určenom rozsahu. Namietal, že matka
nepreukázala kvalifikovanú zmenu pomerov maloletého, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.
Prezentoval názor, že matkou deklarované výdavky maloletého sú nadhodnotené. Namietal, že mu pri
výpočte dlhu na výživnom neboli zohľadnené všetky nepeňažné plnenia, ktoré maloletému poskytol.
Poznamenal, že jeho príjem je o 1/3 nižší ako v roku 2012 z dôvodu 2. vlny hospodárskej krízy a
recesie. Konštatoval, že zvýšenie výživného by ohrozilo uspokojovanie potrieb jeho novej rodiny. Na
záver namietal, že súd nezohľadnil príjem druha matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, pretože je
vecne správny. Uviedla, že otec ako jediný vykonáva záručné servisy pre domáce spotrebiče vybraných
výrobcov v spádovej oblasti mesta B. a jeho okolia, preto ju nepresvedčili jeho tvrdenia o recesii a o tom,
že v rámci konkurencie nemôže dosahovať také príjmy, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť
vo zvýšenom rozsahu. Dodala, že otec prebral prosperujúcu a zabehnutú spoločnosť po svojich rodičoch
a konštatovala, že manželka otca má príjem, aj keď je na materskej dovolenke, pretože neprerušila
podnikateľskú činnosť.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku o jeho styku s
maloletým a o odbornom poradenstve ako vecne správny. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko
kolízneho opatrovníka, aj závery všetkých troch podaných znaleckých posudkov, ktoré potvrdzujú, že
nie je v záujme maloletého zakázať ich styk.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam matky, ani otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroky o výživnom a o dlhu na výživnom
aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a
zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre mal. T. na 180 Eur mesačne od 1.9.2010 do budúcna. Súd
prvého stupňa v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie výrokov o zvýšení výživného a o
dlhu na výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci
súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej
miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu matky na
zvýšenie výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov



v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 180 Eur mesačne je primerané odôvodneným
potrebám mal. T., zodpovedá príjmovým pomerom otca, aj jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči mal.
R. nar. XX.X.XXXX. Aj keď z daňových priznaní vyplýva, že spoločnosť otca dosahovala v posledných
rokoch nižší mesačný zisk ako bola minimálna mzda, je potrebné uviesť, že nie všetky výdavky, o
ktoré si znižuje základ dane je možné zohľadniť pri zvýšení výživného ako nevyhnutné podľa § 62
ods. 5 Zák. o rodine. Navyše, životná úroveň otca (dovolenky, nákup lyžiarskej výstroje a bicykla pre
maloletého) nasvedčuje, že jeho finančná situácia je lepšia ako ju prezentoval v priebehu konania, a že
mal v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil
mal. T., čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň,
ako keby spolužitie rodičov existovalo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výdavky otca
tak, ako ich vyčíslil v priebehu konania (335,41 Eur mesačne) prevyšujú jeho oficiálne príjmy takmer o
polovicu, pričom do nich nezahrnul ani stravu a výživné pre mal. T.. Nie zanedbateľnou je aj skutočnosť,
že otec pokračuje vo výkone tej istej práce, ako robili dlhé roky jeho rodičia, z čoho vyplýva, že má
vytvorené dostatočné portfólio klientov, aby prekonal aj ním tvrdené zníženie príjmov v dôsledku nástupu
2. vlny hospodárskej krízy. Tomuto záveru nasvedčujú aj daňové priznania otca od roku 2009, z ktorých
vyplýva, že mu každoročne stúpali príjmy. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že
nástupom dieťaťa na základnú školu sa podstatne zvyšujú jeho odôvodnené potreby najmä v súvislosti
so stravou, oblečením, školskými potrebami, mimoškolskými aktivitami a kultúrnymi záujmami. Pretože
je všeobecne známou skutočnosťou, že tieto potreby zodpovedajú minimálne 64 Eur mesačne, o ktoré
súd zvýšil výživné, nebolo potrebné, aby ich matka podrobnejšie preukazovala. Odvolací súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že potreby mal. T. sú rozhodne vyššie ako potreby mal. R., ktorá sa otcovi
narodila z jeho súčasného vzťahu len v roku 2012, preto ak otec uviedol (č.l. 484 spisu), že len na jej
stravu, oblečenie a plienky minie 150 Eur mesačne, je potrebné, aby si uvedomil, že zloženie potrieb
maloletého, ktorý už nastúpil na základnú školu je omnoho širšie a tým aj drahšie. Odvolací súd pri
formulovaní svojich záverov nebral do úvahy vyživovaciu povinnosť otca voči svojej manželke, pretože
bolo preukázané, že aj po narodení ich spoločnej dcéry naďalej podniká prostredníctvom svojej jazykovej
školy a má vlastný príjem. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že nebolo potrebné
zisťovať príjem druha matky, pretože nemá voči matke maloletého, ani voči maloletému vyživovaciu
povinnosť, iba povinnosť podieľať sa na úhradách za užívanie domácnosti. Aj pokiaľ ide o dlh na
výživnom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak do neho nezapočítal
nákup lyžiarskej výstroje a notebooku, a tiež všetkých plnení pred 1.9.2010, odkedy súd zvýšil výživné.
Odvolací súd uvádza, že bežné výživné sa má v prvom rade použiť na uspokojovanie najzákladnejších
potrieb dieťaťa a len v prípade, ak presahuje ich rámec je možné do neho započítať aj také plnenia,
ktoré neboli nevyhnutného charakteru (notebook), resp., ktoré maloletý nevyužíva (lyžiarska výstroj).

Aj pokiaľ ide o matkou napadnuté výroky o styku otca s maloletým a o uložení povinnosti zúčastniť
sa odborného poradenstva, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zmene
úpravy styku otca s maloletým a o uložení povinnosti zúčastniť sa odborného poradenstva, v súlade s
§ 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo ku dňu rozhodovania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky už v priebehu
konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na zákaz styku otca s maloletým.
Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že je v
záujme mal. T., aby zostal zachovaný jeho styk s otcom, pretože ho to obohatí po citovej, záujmovej a
rodinnej stránke, aj keď si to aktuálne neuvedomuje a odmieta ho. Konajúci súd postupoval správne, ak
neprihliadol na zamietavý postoj maloletého k jeho styku s otcom, pretože podrobným posúdením jeho
osobnosti 3 znalkyňami bolo podľa názoru odvolacieho súdu zistené, že v tomto veku ešte nedokáže
posúdiť a objektívne zhodnotiť potrebu vplyvu výchovy svojho biologického otca na formovanie jeho
vývinu do budúcnosti, ani následky, ktoré v budúcnosti môže mať prechovávanie výhradne negatívnych
emócií voči vlastnému otcovi. Vzhľadom k tomu, že 3 znalecké posudky 3 znalkýň z odboru psychológie
boli dostatočné pre rozhodnutie o najvhodnejšej úprave styku otca s maloletým, nebolo potrebné



dopĺňať dokazovanie ešte aj o výsluch ošetrujúcej pedopsychiatričky maloletého, pretože znalkyne
pri formulovaní svojich záverov zhodnotili aj jej lekárske správy. Na tomto závere nič nemení ani jej
neskoršia správa z 2.5.2013, pretože v tom čase mal už otec niekoľko mesiacov zakázaný styk s
maloletým na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 21.1.2013 č.k. 7CoP/4/2013-371. Práve
stav a reakcie maloletého aj potom, čo sa už niekoľko mesiacov nevidel s otcom, len potvrdzujú (bez
nutnosti dopĺňať dokazovanie o výsluch U.. Y.) nevyhnutnosť nápravy narušeného vzťahu medzi otcom
a maloletým, pretože práve ten maloletého emočne zahlcuje a spôsobuje mu úzkostné prežívanie.
Okolnosti, pre ktoré maloletý odmieta otca, neboli podľa názoru odvolacieho súdu tak závažné, aby
opodstatňovali trvalejší zásah do výkonu rodičovských práv otca, akým je nepochybne zákaz jeho styku
s maloletým v merite veci. Aj keď znalkyne zistili u otca, že emočne menej rozumie potrebám iných,
tento nedostatok nemôže byť dôvodom na zákaz jeho styku s maloletým, pretože u neho rovnako
zistili aj pozitívne vlastnosti, o ktoré by mohol vývoj maloletého obohatiť. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že maloletý sám uznal, že zažil s otcom aj pozitívne momenty, no tie v sebe potláčal
a živil v sebe len negatívne spomienky. Odvolací súd je toho presvedčenia, že predbežný zákaz styku
otca s maloletým počas uplynulého roka bol dostatočným opatrením na to, aby sa maloletý ukľudnil
a stabilizoval, a aby si aj otec uvedomil aké výchovné chyby robil, pričom do budúcna je nevyhnutné,
aby sa ich styk obnovil, pretože jeho ďalšie prerušenie by v ňom len znásobovalo posledné negatívne
spomienky a o to viac potláčalo tie pozitívne. Aj z odporúčaní L.. A. D. vyplýva, že po roku práce s
dieťaťom je vhodné obnoviť vzťah medzi otcom a maloletým na obmedzenú dobu. Vzhľadom na súčasné
usporiadanie pomerov v rodine, aj odvolací súd dospel k záveru, že pre obnovenie vzťahu otec - maloletý
je nevyhnutné, aby sa spočiatku realizoval ich styk v kratších 3 hodinových intervaloch dva krát za
dva týždne v prítomnosti tretej nestrannej osoby, ktorá je odborne uspôsobená na to, aby korigovala
a prispôsobovala stretnutie tak, aby bolo predovšetkým v prospech maloletého. Odvolací súd je toho
názoru, že by nebolo vhodné, aby sa styk spočiatku realizoval len v prítomnosti matky maloletého alebo
inej osoby, ktorej maloletý dôveruje (aj keď to odporúčala znalkyňa U.. Y. na č.l. 398 spisu) miesto
pracovníka L. U. P., pretože maloletý by mohol účelovo odvracať svoju pozornosť od otca, čím by
sa zmaril účel stretnutí. Odvolací súd nezistil žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré by pracovník L.
U. P. nebol vhodnou osobou, ktorá by mohla napomáhať obnove vzťahu medzi otcom a maloletým a
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve on nie je zaťažený pozitívnymi, či negatívnymi emóciami voči
otcovi alebo maloletému a má skúsenosti s podobnými situáciami. Matka v odvolaní neuviedla žiadne
konkrétne ani relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali uprednostnenie psychiatričky maloletého
pred týmto subjektom. Pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia, ani maloletý nie sú
schopní vyriešiť situáciu sami bez pomoci odborníkov a doterajšie riešenie problémov prostredníctvom
psychiatričky maloletého neprinieslo želaný účinok, konajúci súd rozhodol správne, ak uložil rodičom a
maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických
služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v B.. Dôvody, pre ktoré matka podala na neho
sťažnosť len odzrkadľujú príčinu, pre ktorú dospela situácia až do predbežného zákazu styku otca s
maloletým, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s ich prístupom, odporúčaniami a názormi, o ktorých
si matka myslela, že neboli v súlade so záujmami maloletého. Ako už odvolací súd vyššie skonštatoval,
podrobným posúdením osobnosti maloletého 3 znalkyňami bolo zistené, že v tomto veku ešte nedokáže
objektívne zhodnotiť potrebu zlepšenia jeho vzťahov k otcovi, ani nenapraviteľné následky, do ktorých
môže vyústiť jeho odmietavé správanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v oboch
výroch, ktoré matka napadla, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa ods. 2 tohto
zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.