{"guid": "fe10c8da-c5cd-4e7a-94a4-af7f33734658:ea03fb4b-6424-4b94-ae9d-e4fabb8700b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3611204915.1", "spisova_znacka": "3CoE/52/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/52/2012 z 21. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2012, sp. zn. 3CoE/52/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3611204915.1", "identifikacne_cislo": "3611204915", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2012-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea03fb4b-6424-4b94-ae9d-e4fabb8700b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611204915.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3611204915.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3611204915.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611204915
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611204915.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45 869 464, Hattalova
12/C, 831 03 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Petrou Lukáčovou, so sídlom v Nitre, Mostná
72, proti povinnému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K., č. d. XXX, pre vymoženie sumy 1.087,08
Eur s príslušenstvom, o odvolaní právneho zástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske, č.k. 3Er/613/2011-28 zo dňa 21.11.2011, dňa 22. februára 2012, pomerom troch hlasov
proti žiadnemu, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora  JUDr.
Miroslava Šupu, Kmeťkova č. 30, Nitra, o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.09.2011.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 52, § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 54, § 853 ods. 1  Obč.
zák., §23a zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa  v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 44
ods. 2, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné
ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V
uznesení ďalej uviedol, že dňa 30.09.2011 predložil súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Návrhom zo dňa 15.08.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.087,08 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBA0310030 zo dňa 15.04.2011. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie
exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou
o úvere vrátane obchodných podmienok a s údajmi z obchodného registra. Povinný uzatvoril zmluvu
o úvere č. 0925208407 s Poštovou bankou, a.s.. Súd v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. a s poukazom
na prebratie záväzkov SR vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa posúdil
zmluvu o úvere ako štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený zmluvou
o úvere ako spotrebiteľský. Poštová  banka, a.s. postúpila pohľadávku voči povinnému na spoločnosť
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED dňa 15.12.2010 a následne dňa 24.02.2011 táto spoločnosť
ako postupca  postúpila pohľadávku voči povinnému na oprávneného. Rozhodcovský súd zmenu
účastníka konania pripustil uznesením zo dňa 14.04.2011, preto ako oprávnený figuruje spoločnosť
PRO CIVITAS, s.r.o.. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú obchodné podmienky, v ktorých sa
nachádza rozhodcovská doložka (bod 9.2 OP), na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol
rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť,
pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel
ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného
dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade
ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná



individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku
v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva bola
uzatvorená v čase, keď sa vo výpočte zmluvných podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné,
nenachádzala zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výpočet zmluvných
podmienok, ktoré majú charakter neprijateľných (nekalých) podmienok, bol vždy považovaný len za
príkladmý. Ak zmluvnú podmienku nie je možné subsumovať pod niektorú z podmienok uvedených
vo výpočte neprijateľných podmienok, aj tak ju je potrebné považovať za  neprijateľnú, ak napĺňala
znaky neprijateľnosti podľa generálnej klauzuly. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel
k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, je neprijateľnou podmienkou,
a preto absolútne neplatnou. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Súd použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Obč. zák. (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, v súlade s § 44 ods. 2 tretej vety Ex. por. s poukazom § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie zástupca oprávneného, ktorý mal za to, že
súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy- právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného.
Ten žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto je
nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil
svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od  § 44 ods. 2 Ex.
por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Okresný súd nekonal ako exekučný súd, ale ako
súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Záver, že
by § 44 ods. 2 Ex. por. a § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. oprávňoval exekučný
súd na hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok, vrátanie
posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky, je absurdný.  Ďalej sa vo svojom odvolaní sústreďuje
na podrobné rozobratie a výklad § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.. Uvádza, že uvedené ustanovenie
býva niekedy nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z
gramatického i logického výkladu však vyplýva, že rozhodcovská doložka, v rozsahu, v akom vyžaduje
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. Podľa právneho názoru
oprávneného rozhodcovskú doložku uvedenú vo VOP nemožno považovať za neprijateľnú podmienku,
a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené a odporujúce dobrým
mravom. Zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, tak veriteľa, ako aj spotrebiteľa.
Oprávnený má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde
bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za
nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu
voči bydlisku povinného. Oprávnený dodáva, že rozsudok nebol vydaný bez dania možnosti vyjadriť
sa k žalobe a ku všetkým tvrdeniam žalobcu. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu
či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv
povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Súd relevantne neodôvodnil,
prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach na
úkor povinného. Oprávnený tvrdí, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna
ujma. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní
aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi, ako aj spotrebiteľovi. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci
oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob,
akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva
na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.
Na základe vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil predmetné
uznesenie okresného súdu tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie



exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože
je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. §
214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 05.01.2007 a je v kolerácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na
odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,
má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa
osobitných predpisov.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Ex. por. v spojení s ust.
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý
je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40
písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Ex. por. a § 45 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne
je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z., ktorý umožňuje
za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nie je oprávnený posudzovať
samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným titulom. Ak má
exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je charakterizované
v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z.
z. nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru z úverovej zmluvy, na základe
ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne
súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2  Obč. zák. a smernice Rady 93/13/
EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje
takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53
ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval
súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo



komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky,
ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne
nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou,
kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza,
aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia Komisie
nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca
1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov.
Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich
sú založené na všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými
poznatkami poukazuje na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej
zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.  Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v
exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre
exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd
kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Ex. por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods.
2 Ex. por.).

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/613/2011", "guid": "0e5fc9ce-77b5-4d68-9d29-f8388e1d0fed:7f3ce3c0-fa2b-45af-8b90-4160fac2a2c4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}