{"guid": "fd6a7ed3-ff24-4eaa-a3c1-60fc603be7d4:e4cb8368-5f01-47b8-a9b0-2f1b843c67eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6707203363.1", "spisova_znacka": "5CoE/104/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5CoE/104/2015 z 21. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. decembra 2015, sp. zn. 5CoE/104/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6707203363.1", "identifikacne_cislo": "6707203363", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ján Deák", "sudca_id": 1303, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-deak-1303", "datum_vydania": "2015-12-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-56", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4cb8368-5f01-47b8-a9b0-2f1b843c67eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6707203363.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6707203363.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6707203363.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 5CoE/104/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6707203363\nDátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6707203363.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. , so sídlom\nv Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811\n09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nZ. XXX/XX, XXX XX V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad\nDetva, so sídlom Štúrova 784/52, pod sp. zn. EX 323/2007 na vymoženie pohľadávky oprávneného\nvo výške 280,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.\n11Er/1050/2007-87 zo dňa 04.03.2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a.\n\nUznesenie  okresného súdu p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením č.k. č. k. 11Er/1050/2007-87 zo dňa 04.03.2015okresný súd exekúciu zastavil\npodľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej\nlen Exekučného poriadku) s poukazom na § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len Občiansky zákonník). Súd po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzatvárania zmluvy o\núvere medzi oprávneným a povinným totiž dospel k názoru, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom\nspotrebiteľským, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach\nposkytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo má za následok, že exekučný titul-\nrozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný.\nProti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval svoje\nvýhrady voči uzneseniu okresného súdu. V prvom rade namietal nedostatok právomoci exekučného\nsúdu preskúmavať exekučný titul a rozhodcovskú doložku, ktorým nesprávnym postupom exekučný súd\nporušil fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. K takémuto revíznemu postupu došlo v\nsituácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej\nnerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.  Všeobecný súd konajúci z pozície\nexekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením\n§ 40 v spojení s ustanovením § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, a keďže mu neprináleží konať\no zrušení rozhodcovského rozsudku, nemá zákonné oprávnenie umožňujúce zamedzenie účinkov\nrozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia\noprávneného. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného\nprocesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní revíznym postupom\nexekučného súdu všetky svoje práva spojené s právom  na súdnu ochranu a právom na spravodlivý\nsúdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci\nuskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu (veriteľa). Je povinnosťou\nsúdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden\nústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava, ktorá\n\numožňuje  bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú, rušia\nalebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte\nneakceptovateľná. Zákon o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné  právny akt\nalebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Exekučný súd tak nebol oprávnený zaoberať sa skúmaním,\nči príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade  s platnými predpismi.\nExekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu,\nv opačnom prípade by porušil  zásadu rovnocennosti  a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný\npostup na účastníkov konania. Oprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho\ninterpretáciou ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.\nb/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade\nust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva\nv právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom\nkonaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom\nkonaní, nie však v rozsudku rozhodcovského súdu. Nie je z hľadiska princípu právnej istoty a princípu\nochrany dôvery všetkých subjektov práva v právnom poriadku možné, aby paralelne popri sebe\nexistovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudku rozhodcovského súdu.\nPovinná by sa tak mohla vždy spoľahnúť na revíziu vykonávanú exekučným súdom, a bola by zbavená\nzákonného bremena tvrdenia, dôkazného bremena a zodpovednosti za prípadný neúspech v konaní\no zrušení rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň dochádza k vylúčeniu dvojinštančnosti konania.\nOprávnený je pritom v konaní pred exekučným súdom výrazne v nevýhodnom postavení, pričom\nodlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho postavením obchodnej spoločnosti, pretože musí\nbyť zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené jeho právo\nna súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť\nreagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného\nsúdu. Súdne konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním\nzásady „rovnosti zbraní“.  Oprávnený navyše namietal zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na\nsmernicu Rady 93/13/EHS, nakoľko táto nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a ani citované\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú záväznosť.  Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,\noprávnený tvrdí, že je platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského\nsúdu, neustanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Nejde\npritom o fiktívnu možnosť, ale o reálnu, skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu,  spotrebiteľ\nsa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej na\nvšeobecnom súde. V odvolaní oprávnený spochybňuje aj dôvody, pre ktoré exekučný súd považoval\nuzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinnou za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytol\núver na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré\nmali v tom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Pokiaľ sa právny režim uzavretej\nzmluvy o úvere spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o\núvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá, o. i., aj ročná percentuálna miera nákladov. Poukázal na\nto, že poskytuje klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo\nforme splátok, pričom klient má možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Namietal aj nesprávne\nposúdenie ohľadom neprimerane vysokých úrokov z omeškania, pretože povinný podpísaním zmluvy\no úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. s úrokmi z omeškania vo výške 0,25 %\nza každý deň omeškania. Zdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len\nv prípade, ak poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve.  Podľa\nnázoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je tak v rozpore\ns dobrými mravmi ani so zásadou poctivého obchodného styku, pretože oprávnený poskytuje úver z\nvlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Uviedol ďalej, že ustanovenie § 369\nods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, pričom výška úrokov z omeškania sa upravuje\npredovšetkým dohodou zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, v ktorom súd konštatoval, že výška úrokov 0,25 %\ndenne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto stanovisko je\nobsiahnuté i v početných ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2Obdo 26/2004\nzo dňa 22. 09. 2005, sp. zn. 2Obdo 28/2004 zo dňa 22. 09. 2005), v ktorých súd zdôraznil, že nie je\nmožné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže odporca v čase, keď bol pri uzatvorení\nzmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam\nuvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si\nbyť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť\n\núroky z omeškania v dohodnutej výške. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých\núrokov je primeraná tomuto riziku. V závere oprávnený opätovne zdôraznil, že úrok z omeškania je\nsankciou a povinný má vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne\na včas splní. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom\nskúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal\nexekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania\nexekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani\nskutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto\noprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\nVyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.\nKrajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §\n212 ods. 1 O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1, 2 O. s. p.  bez nariadenia pojednávania\nuznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\nVo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na\nrozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni\nvyhovieť\nOdvolací súd sa predovšetkým, ako s prvoradou otázku, vysporiadal s návrhmi na prerušenie konania\nv zmysle postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\nOdvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po\nskončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal\nžiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. pre prerušenie konania podľa osobitného\nzákona, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.\nKeďže nebol zákonný dôvod na prerušenie konania, odvolací súd sa následne zameral na skúmanie\nvecnej správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní\nuznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade\nktorých prvostupňový súd  rozhodol.\nPokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej\npreskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku so\nzákonom, túto krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení, a\nto tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní\n(§ 45 ods. 1, 2) je totiž zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie- obzvlášť\npred vydaním poverenia pre súdneho exekútora dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne\npredpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41\nExekučného poriadku. Exekučný súd má teda zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný\ntitul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia,\nže nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na\nzistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Odvolací súd v tejto otázke\nopätovne poukazuje na závery obsiahnuté v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10\nzo dňa 16.11.2010.\nNeobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s akcentom na údajné porušenie\nústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na\nzachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených\nsamotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne\nposúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy\no úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a  nie je tak možné konštatovať porušenie práva\nprístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Rovnako nemá zákonné ani\n\nskutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti konania, nakoľko voči uzneseniu\nexekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie  poverenia, alebo\nv prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného ustanovením 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného\nporiadku pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta posledná, § 58 ods.\n5/ Exekučného poriadku) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu\nako súdu prvého stupňa, je predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.\nSúd prvého stupňa oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX  zo dňa 02.06.2006,\nako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahom ktorých je rozhodcovská doložka, vec\nsprávne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný\nvzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, a následne aj\nvychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací\nsúd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou\nSúdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,\nC-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.\nPodľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri\nuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo\ninej podnikateľskej činnosti. Predmetným ustanovením bol do nášho právneho poriadku aproximovaný\nčlánok 2 písm. b) Smernice   Rady   93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách, ktorý zhodne s citovaným zákonným ustanovením vnútroštátnej právnej\nnormy ustanovuje, že na účely tejto smernice pod pojmom \"spotrebiteľ\" má na mysli akúkoľvek fyzickú\nosobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej  obchodnej\nčinnosti alebo inej podnikateľskej  činnosti. Nakoľko z obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný\nje podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v\nrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na\nvšetky zákonné kritériá považovať daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský\nvzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu\ntejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací\nsúd tento právny záver vyvodzuje z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými  znakmi\ntypickými pre fyzickú  osobu-  nepodnikateľa - a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným  číslom\na číslom  občianskeho  preukazu. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka\núčinného a platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,\nzmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55\n<aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252355'&ucin-k-dni='31.12.2007'>, ak zmluvnými stranami\nsú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť\nobsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Je tak zjavné, že aj na právny\nvzťah založený medzi oprávneným a povinnou predmetnou zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok\noprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj\nnapriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V tomto smere\nje  nutné zdôrazniť, že ani súd prvého stupňa právne nekvalifikoval zmluvu o úvere ako spotrebiteľský\núver a neposudzoval ju podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, námietka odvolateľa v\ntejto časti je preto tiež nedôvodná.\nExekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií\nspotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonností\npredovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj\nsamotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.\nRozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie §\n54 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej\nzmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a\nto výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto\ndojednania je  skutočnosť,  že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a\ncelkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.\nniektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne\nalternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil\nvýber predpokladaný v bode 17 zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú\nmožnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou\nSR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom.\n\nSpornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše\nvyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných  podmienok v rozhodcovskej\ndoložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom\nkonaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky\nbolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho\npráva nielen medzí všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu\nkonkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby\nspotrebiteľa rozhodol.\nArgumenty oprávneného v odvolaní, dotýkajúce sa polemiky oprávnenosti a primeranosti dohodnutých\núrokov z omeškania sú bezpredmetné, nakoľko v odôvodnení uznesenia sa exekučný súd touto\nproblematikou nezaoberal, a tak aj odvolacie dôvody v tejto časti smerujú zjavne voči inému súdnemu\nrozhodnutiu.\nPokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom\ndojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a\nnemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči\npovinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.\nOdvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní\nuznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade\nktorých prvostupňový súd rozhodol.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia         § 219 ods.\n1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom      hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/1050/2007", "guid": "21f5d9a2-0137-4a04-9f8d-502fa4c9e65b:889f19cc-5b02-4aab-9f09-7ee61ffa2672", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}