{"guid": "fd60a96b-aa45-4b04-921f-738b18ec00d9:1a6a13f4-a4d4-46e5-b6de-2462103f8cc7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7210211641.1", "spisova_znacka": "11Co/120/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/120/2011 z 28. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 28. septembra 2011, sp. zn. 11Co/120/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7210211641.1", "identifikacne_cislo": "7210211641", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2011-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a6a13f4-a4d4-46e5-b6de-2462103f8cc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7210211641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7210211641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7210211641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/120/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210211641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7210211641.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu H. M. a.s., Z., B. X, IČO: P. XXX XXX, proti žalovanej X.
B., naposledy bytom N., I. N. X, zastúpenej ustanoveným opatrovníkom W.. Š. V., zamestnancom
Okresného súdu N. R., o zaplatenie 1.636,44 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C
54/2010-69 z 30.11.2010 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a v
rozsahu zrušenia  v r a c i a  vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.089,36 € s 9%-nými úrokmi
z omeškania ročne od 1.3.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 96,91
€, z toho 33,32 € na účet žalobcu a 63,59 € na účet jeho právneho zástupcu, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 1.636,44
€ titulom nesplateného úveru na základe zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 23.3.2006 a
10.9.2007. Keďže napriek vykonanému šetreniu sa mu nepodarilo zistiť trvalý pobyt žalovanej, v zmysle
ust. § 29 ods. 2 O.s.p. jej ustanovil opatrovníka. Vo veci postupoval podľa § 115a ods. 1 a 2 O.s.p. a keďže
zástupcovia účastníkov súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, dňa 30.11.2010
verejne vyhlásil vo veci rozsudok. Zistil, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z
23.3.2006 poskytol žalobca žalovanej úverovú kartu, na základe ktorej sa účastníci dohodli na poskytnutí
úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a žalovaná z úveru vyčerpala 829,87 € (25.000,66 Sk), pričom
čerpaný úver v dohodnutých splátkach nesplatila, v dôsledku čoho žalobca zmluvu vypovedal a vyzval
ju na zaplatenie čiastky 788,54 €. Ďalej zistil, že zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej
dňa 10.9.2007 poskytol žalobca žalovanej klasický úver v sume 20.860,- Sk na nákup tovaru s tým, že
žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v 30 mesačných splátkach v sume po 1.098,- Sk, splatných vždy k
15-temu dňu toho ktorého mesiaca, počínajúc 15.10.2007 a že svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas
neplnila, že žalobca ku dňu 31.8.2008 od úverovej zmluvy odstúpil, čím sa dlh stal v celom rozsahu
splatným a vyzval preto žalovanú na zaplatenie sumy 847,91 €. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1, 2 a 3,
§ 53 ods. 1, 2 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka mal za to, že vzťah účastníkov konania je potrebné
posúdiť ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a to napriek tomu, že podľa zmluvy sa
vzťah mal riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Za nepochybné pokladal, že na základe zmluvy
z 23.3.2006 z úverového rámca žalovaná vyčerpala spolu 25.000,66 Sk (829,87 €), z ktorého zaplatila
iba 12.998,77 Sk (431,48 €). Pri druhej zmluve žalovaná nesporne vyčerpala úver vo výške 20.860,15
Sk (692,43 €), a splatila ho len vo výške 2.345,91 Sk (77,87 €). Nárok žalobcu považoval za dôvodný vo
výške 1.089,36 € a tento pozostával z dlhu žalovanej za prvý úver vo výške 430,92 € (t.j. zostatok úveru
po odpočítaní zaplatených splátok vrátane dohodnutej zmluvnej pokuty v sume 32,53 €) a z dlhu za druhý



úver v sume 614,56 € (t.j. zostatok úveru po odpočítaní zaplatených splátok vrátane dohodnutej zmluvnej
pokuty v sume 43,88 €). Pri rozhodovaní o výške úrokov z omeškania vychádzal z preukázaných tvrdení
žalobcu, že pri oboch úveroch sa celý dlh stal splatný 28.2.2010, a preto úroky z omeškania vo výške
podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal
od 1.3.2010. V prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, z čoho
pozostáva zvyšná časť jeho nároku v rozsahu nad nezaplatenú časť pôžičky. Uviedol pritom, že sú to
dohodnuté úroky, zmluvné pokuty a poplatky, avšak bez bližšej špecifikácie, preto žaloba bola v tejto časti
neurčitá a nezrozumiteľná. Súd ďalej konštatoval, že navyše v priznanej istine je započítaný dohodnutý
úrok, dohodnutá a žalobcom vyčíslená zmluvná pokuta a úroky z omeškania, a preto pokiaľ sa účastníci
aj dohodli na ďalších odmenách za poskytnutý úver alebo na ďalších sankciách za omeškanie s jeho
splácaním, v tejto časti je možné považovať zmluvu za absolútne neplatnú, pretože takéto dohody sú
v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa pomeru
úspechu žalobcovi priznal 34% uplatnených trov, t.j. 96,91 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a to v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá.
Mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že na preukázanie svojho nároku v konaní predložil
všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu
z § 79 ods. 1 O.s.p. a z predložených úverových zmlúv, všeobecných úverových podmienok, potvrdení
o financovaní, odstúpení od úverových zmlúv s dokladmi o doručení, špecifikácií revolvingového a
spotrebiteľského úveru, plánov amortizácií a výpisov z úverového účtu je zrejmá história úverových
prípadov a všetky pohyby na úverových účtoch a ide o plnohodnotné dôkazy. Namietal, že suma, o ktorej
súd rozhodol ako o oprávnenej, pozostáva z účtovaných zmluvných pokút a poplatkov v celkovej výške
76,41 € a výlučne zo sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutými a prijatými peňažnými
prostriedkami, pričom súd opomenul do základu pre výpočet celkovej sumy poskytnutých peňažných
prostriedkov zahrnúť 14 x účtovaný poplatok za realizovanie výberu v hotovosti z bankomatu a účtovaný
poplatok za ročné vedenie úverovej karty, ktoré boli žalovanej ako súčasť úverovej istiny účtované v
súlade s bodom V-6. VÚP úverovej zmluvy z 23.3.2006. Uviedol ďalej, že súčasťou priznanej sumy nie
je žiadny dohodnutý úrok, ako to uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, hoci v
súlade so zmluvou spolu s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov žiadal aj dohodnuté úroky
z oboch úverov, ktoré boli zahrnuté v predpísaných a žalovanou nezaplatených mesačných splátkach
so splatnosťou do odstúpenia od oboch úverových zmlúv v celkovej výške 487,49 €. Pritom úverová
istina, ktorá nebola zahrnutá v dohodnutých a predpísaných mesačných splátkach so splatnosťou do
odstúpenia od oboch úverových zmlúv predstavovala celkovo sumu 1.072,54 €. Vyčítal prvostupňovému
súdu pochybenie, keď uviedol, že pri oboch úveroch sa celý dlh stal splatný dňa 28.2.2010 ako aj to, že v
otázke úrokov z omeškania rozhodoval podľa predpisov občianskeho práva, keď mal aplikovať príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko uzavreté úverové zmluvy sú tzv. absolútne obchody.

Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.089,36 € s 9%-nými úrokmi z omeškania
ročne od 1.3.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto v odvolacom konaní nebol predmetom preskúmavania (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom
konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi
realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza,



ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia.
V súlade s cit. ust. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody,  na ktorých
je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom
zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06)
vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka
týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch
odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má
odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo
ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje
nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery, ktoré viedli súd k
zamietnutiu žaloby o zaplatenie žalobcom požadovaného nárok nad zaplatenie sumy 1.089,36 € s 9%-
nými úrokmi z omeškania ročne od 1.3.2010 do zaplatenia. Uvedený nedostatok odôvodnenia rozsudku
zakladá jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, preto prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, lebo neuvedenie zrozumiteľných a presvedčivých
dôvodov neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť.

Súd prvého stupňa totiž iba uviedol, že v prevyšujúcej časti (nad priznanú sumu) návrh, podľa
ktorého žalobca žiadal priznať dohodnuté úroky, zmluvné pokuty a poplatky pokladal za neurčitý a
nezrozumiteľný. Ďalej však konštatoval, že v priznanej istine je započítaný dohodnutý úrok, dohodnutá
a vyčíslená zmluvná pokuta a úroky z omeškania, čo však je zrejme v rozpore s tým, čo žalobca žiadal
priznať, a preto tento dôvodne v odvolaní namietal, že súčasťou priznanej sumy nie je žiadny dohodnutý
úrok.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní bolo v prvom rade si ujasniť, z čoho pozostáva žalobcom
uplatnený nárok. Keď tento (hoci riadne vyčíslený) pokladal za neurčitý a nezrozumiteľný, mal



postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a nie vo veci rozhodovať rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že pri zmluve uzavretej 23.3.2006 (s odstúpením účinným od 28.2.2010)
žalobca žiadal priznať 232,36 € (7.000,- Sk) z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do
odstúpenia od úverovej zmluvy, 523,65 € (15.775,- Sk) titulom dlžnej úverovej istiny zo zvyšných splátok
úveru so splatnosťou po odstúpení od úverovej zmluvy, 32,53 € (980,- Sk) z dôvodu vyúčtovaných
zmluvných pokút, teda spolu sumu 788,54 € (23.755,59 Sk) a uplatnil si aj nárok na dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 9% zo sumy 756,01 € (22.775,53 Sk) od 1.3.2010 do zaplatenia. Pri zmluve
uzavretej 10.9.2007 (s odstúpením účinným od 31.8.2008) žalobca žiadal priznať 255,13 € (7.686,- Sk)
z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy, 548,89 €
(16.535,74 Sk) titulom dlžnej úverovej istiny zo zvyšných splátok úveru so splatnosťou po odstúpení od
úverovej zmluvy, 43,88 € (1.322,- Sk) z dôvodu vyúčtovaných zmluvných pokút, teda spolu sumu 847,90
€ (25.543,- Sk) a uplatnil si tiež nárok na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy
804,02 € (24.221,91 Sk) od 1.9.2008 do zaplatenia.

O takto uplatnených nárokoch bolo potrebné konať, rozhodovať a rozhodnutie i riadne odôvodniť. Súd
prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia nárok pokladal za dôvodný vo výške 1.089,36 €, keď pri
prvom úvere priznal 430,92 € (t.j. zostatok úveru po odpočítaní zaplatených splátok vrátane dohodnutej
zmluvnej pokuty v sume 32,53 €) a pri druhom úvere 614,56 € (t.j. zostatok úveru po odpočítaní
zaplatených splátok vrátane dohodnutej zmluvnej pokuty v sume 43,88 €). Aj v tejto časti (priznanom
nároku, ktorý odvolací súd nemohol meritórne preskúmavať), je však postup a výpočet súdu prvého
stupňa ťažko pochopiteľný, keďže súčet priznaných súm 430,92 € a 614,56 € je 1.045,48 € (a nie
1.089,36 €). Možno sa iba domnievať, že k sume 1.045,48 € súd prvého stupňa pripočítal ešte sumu
43,88 € (1.045,48 + 43,88 = 1.089,36), hoci takúto úvahu súd bližšie nezdôvodnil.

Rovnako pri nedostatku odôvodnenia sa takto len dedukciou dá dopracovať k výpočtu, ktorý zrejme
aplikoval prvostupňový súd. Pri prvom úvere (z 23.3.2006), pri vyčerpaní sumy 25.000,66 Sk (hoci
podľa žalobcu bola vyčerpaná suma 26.266,- Sk) súd prvého stupňa odpočítal splátky 12.998,77 Sk a
pripočítal zmluvnú pokutu (25.000,66 - 12.998,77 + 980,-) a takto dospel k sume 12.981,89 Sk (430,92
€). Pri druhom úvere (z 10.9.2007), pri vyčerpaní sumy 20.860,15 Sk prvostupňový súd odpočítal splátky
2.345,91 Sk a takto dospel k sume 18.514,24 Sk (614,56 €), pričom na rozdiel od prvej zmluvy sa už
zmluvnou pokutou (43,88 €) nezaoberal.  Takisto pri priznaní úrokov z omeškania sa súd prvého stupňa
dopustil nepresnosti, keď vychádzal z dátumu splatnosti oboch úverov 28.2.2010, hoci podľa žalobcu
pri druhom úvere (z 10.9.2007) od zmluvy bolo odstúpené 31.8.2008.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým ustáliť, aká suma zostala
predmetom konania (po priznaní 1.089,36 € s 9%-nými úrokmi z omeškania ročne od 1.3.2010), ozrejmiť
si, akú povahu majú jednotlivé zvyšné nároky (t.j. či ide o nesplatenú istinu, dohodnuté úroky, úroky
z omeškania, zmluvné pokuty či iné poplatky) a po ich konkretizácii a posúdení ich opodstatnenosti
opätovne o týchto rozhodnúť. Nové rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
na rozhodnutie vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a aby bolo aj presvedčivé.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/54/2010", "guid": "9079eac0-4d84-403e-bf4b-253742994b84:22d67ac2-41cb-46fd-8f03-92d00b05d4c1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}], "citovane_v": []}