Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/40/2016 z 7. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. februára 2017, sp. zn. 14Co/40/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8613204306.2 Krajský súd Prešov | 14Co/40/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8613204306.2 | 2017-02-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7f7e7ea-0ebb-41de-b873-5e85c123f60a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613204306.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204306
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613204306.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/. W. C., L.. X.X.XXXX, J. XXX XX T. Č.. XX, X/ C.
C., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX J. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.496,61 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 1.12.2015 pod č. k. 4C/263/2013-134, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 382,15 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom
v 1. a 2. rade, zaplatenia sumy 1 496,61 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení
pohľadávok z 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej postupca),
postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporcovia uzatvorili dňa
20.10.2004 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe
uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcom peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti, sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4 125,06 eura, ktorá
pozostávala z istiny 3 260,58 eura, riadneho úroku 417,84 eura, úroku z omeškania 407,77 eura a
ostatného príslušenstva 38,87 eura, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca
Slovenská sporiteľňa, a. s., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe, je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Suma 38,87 eura predstavujúca ostatné príslušenstvo a poplatky a suma 407,77 eura predstavujúca
úrok z omeškania, si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi
úver vo výške 3 319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 55,43 eura, vždy



k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8. 2010 do
20.10. 2012 v počte 27 splátok a celkovej výške 1 496,61 eura. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012
do 20.10.2012 sa stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uplatňovaná
dlžná suma pozostáva z 27 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 1496,61 eura. Do konania
dňa 2.12.2013 vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podľa §
93 ods. 2 O.s.p.. Súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.1175/2012/CE zistil, že zmluvné strany -
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len postupca) a EOS KSI Slovakia, s.r.o., IČO: 35
724 803 (ďalej lej postupník), uzavreli zmluvu v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa
článku 1. postupca je banka, postupník je obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním
pohľadávok. Postupca má záujem postúpiť postupníkovi pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe
č. 1 k zmluve. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9.
2012 vyplýva: W. C., číslo: XXXXXXXXXX, meno spoludlžníka C. C.. Zo Zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2004 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len veriteľ) a W. C., L.. X.X.XXXX, J. K. XXX/XX, D.T.
S. C. C., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX (ďalej len dlžník), výška úveru 100 000,-Sk/3 319,39 eura, splatnosť
prvej splátky 20.11.2004, konečná splatnosť úveru 20.10.2012, ročná úroková sadzba 11,80 %, RPMN
14,40 %, počet splátok nie je uvedený. Predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) listom z
15.10.2012 označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov, upovedomil odporcu, že pohľadávka 41A - spotrebný úver na čokoľvek, číslo
úveru: XXXXXXXXX, C. W., dátum zmluvy - 20.10.2004, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
číslo 1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012 vo výške 4 125,06 eura, bola postúpená spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803. Zároveň odporca bol upovedomený,
že doručením tohto oznámenia záväzok - pohľadávku je potrebné zaplatiť postupníkovi (EOS KSI
Slovensko s.r.o.). Navrhovateľ vyzval odporcu na splnenie povinnosti do 27.6.2013. Navrhovateľ listom
z 15.10.2012 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
upovedomil odporcov, že podľa podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, mal byť poskytnutý úver
splácaný formou splátok riadne a včas. Nakoľko zmluvná povinnosť bola porušená, ako nový veriteľ
vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 a zároveň žiada o okamžité zaplatenie
dlžnej čiastky, najneskôr do 30.10.2012. Predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) listom z
18.5.2015 oznámila, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého
zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom ku dňu 24.9.2012. Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov). Súd s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy návrhu nevyhovel aj
napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a odporcami (ďalej len odporca) bola dňa (bez dátumu, z dohody o zabezpečení úveru
životným poistením vyplýva dátum 20.10.2004), uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú je potrebné posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj predpisu špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení zmien a doplnkov. Dňa 27.9.2012
bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako navrhovateľom v tomto konaní. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby
disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov
poskytovaným fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V danom prípade je potrebné
posúdiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu



navrhovateľa. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom
postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už
splatné, teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po
stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takému
peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom Zákona o
bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali živý úver na akýkoľvek
subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takom prípade by sa
spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým
subjektom. Súd sa stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, že zmluva neobsahuje všetky
povinné náležitosti. V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm.
a/ zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje
najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ak je to možné treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Touto problematikou
sa zaoberal Krajský súd v Trnave v rozsudku z 9.1.2014 sp. zn. 9Co 192/2013, Krajský súd v
Trnave v uznesení z 9.8.2011 sp. zn. 10CoE 313/2010. V zmluve o úvere absentuje taktiež dátum
uzavretia zmluvy ako všeobecná náležitosť, ktorú predpokladá § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch a § 43 Občianskeho zákonníka, táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy
o úvere. Z týchto dôvodov vedľajší účastník vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má
aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku pojednávania tvrdí. Súd návrhu vyhovie iba vtedy,
ak navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Opak toho
tvorí nedostatok aktívnej legitimácie, v takom prípade návrhu nevyhovie. V predmetnej veci súd dospel
k názoru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné (neboli dodržané zákonné podmienky - predpoklady
postúpenia) a práve tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa má vecný dopad na stav,
že súd návrhu nevyhovel.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania sa však rozhoduje
len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., preto navrhovateľovi, nakoľko bol v konaní neúspešný náhradu
trov konania nepriznal. Naopak odporcovia v 1. a 2. rade boli úspešní, avšak v ich prípade nedošlo ku
vzniku trov, ani tieto nežiadali, preto im súd trovy nepriznal. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane
odporcov, bol úspešný, preto súd vyslovil, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania vo výške 382,15 eura, ktoré pozostávajú z úkonov právnej služby podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. z hodnoty 1496,61 eura, čo predstavuje podľa citovanej vyhlášky za jeden úkon právnej
služby odmenu 71,37 eura a príslušný paušál pri vykonaných úkonoch - prevzatie a príprava zastúpenia
- 71,37 eura, paušál 7,81 eura, zastúpenie na pojednávaní 14.4.2015 - 71,37 eura, paušál 8,39 eura,
vyjadrenie z 15.4.2015 - 71,37 eura, paušál 8,39 eura, zastúpenie na pojednávaní 1.12.2015 - 71,37
eura, paušál 8,39 eura. Odmena spolu bez DPH - 318,46 eura, DPH 20 % - 63,69 eura. Odmena spolu
s DPH - 382,15 eura.

4. Proti rozsudku okresného súdu dal včas odvolanie žalobca cestou svojho právneho zástupcu.
Súd zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie v konaní u žalobcu, pričom žalobca predložil
relevantný dôkaz o postúpení pohľadávky od pôvodného bankového subjektu. Čo sa týka § 92
bankového zákona, to sa týka ochrany bankového tajomstva, nie nemožnosti postúpenia pohľadávky.
Nedoručenie písomnej výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. Nedoručenie takejto výzvy nemôže byť spojené s neplatnosťou zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale môže byť sankcionované v zmysle zákona o bankách podľa § 50 ods. 1.
Účelom § 92 je ochrana bankového tajomstva pri postúpení pohľadávok, kde dlžníci boli v omeškaní s
plnením svojho záväzku viac ako jeden rok. Nie je pravdou záver súdu prvého stupňa, že môže dôjsť k
postúpeniu len splatných pohľadávok. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len
časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v príslušnom ustanovení výslovne
uvedené. Banky môžu postúpiť peňažné záväzky ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Zosplatnenie



dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku
nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Čo sa
týka trov vedľajšieho účastníka, tento vstúpil do konania bez vedomosti o predmete a stave konania.
Pre vstup do konania nemal žiaden dôvod, iba navyšuje trovy konania vzbudzujúc dojem, že to robí
pre ochranu spotrebiteľa. Princíp je získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách na uplatnenie alebo bránenie práva,
pričom zo strany vedľajšieho účastníka ide skôr o zneužitie práva. Pokiaľ sa má riešiť účelnosť
vynaložených trov, tak je o tom rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, podľa ktorého,
vedľajší účastník sa môže dať zastúpiť v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Vzhľadom na uvedené žiada žalobca zmeniť rozhodnutie
súdu prvého stupňa a návrhu v celom rozsahu vyhovieť resp. rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania proti žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd správne zistil
skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil, keďže žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný
úver poskytol, pričom postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí riadiť aj § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a
k tomu dodáva:

7. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu s poukazom na to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby o zaplatenie žalovanej pohľadávky. Okresný súd vychádzal z § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, ktorý riešil otázku postúpenia pohľadávky osobe, ktorá nie je bankou aj bez
súhlasu klienta. Okresný súd pri výklade tohto ustanovenia Zákona o bankách dospel k záveru, že
možno postúpiť len tie pohľadávky, kde je dlžník v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku a len
vtedy, ak tomu predchádza písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s
výkladom okresného súdu, že banky môžu postupovať len splatné pohľadávky, kde je dlžník v omeškaní
s ich zaplatením, ale takisto za podmienky, že bola tu predchádzajúca písomná výzva banky voči
dlžníkom. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany banky bola daná výzva na plnenie v prípadoch
omeškania s plnením peňažných záväzkov z poskytnutého splátkového úveru a že postupujú sa len
už splatné pohľadávky. Na č. l. 27 spisu je Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá sa
týka pohľadávky z predmetu sporu, pričom Zmluva o postúpení pohľadávok je z 27.9.2012 a konštatuje
sa splatnosť úveru 20.10.2012. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods. 8 písomnú výzvu banky na splnenie
čo i len časti peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, tak táto podmienka splnená nebola.
Nemožno hovoriť o platnom postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a postupníkom - terajším žalobcom. Nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože podľa § 39
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade postúpenie
pohľadávky na žalobcu znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatný
úver, na žalobcu. Preto u žalobcu nie je dostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Z neplatného
postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa domáha v žalobe. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne, pokiaľ bola žaloba žalobcu zamietnutá.

8. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom (ďalej len „intervenient“). Intervenient v konaní poskytol účelnú obranu
práv žalovaných. Namietal nedostatok vecnej legitimácie u žalobcu, neplatné postúpenie pohľadávky,
preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí intervenientovi náhrada trov za účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Keďže intervenient je viazaný úspechom účastníka, na ktorého strane vystupuje, pričom žalovaní
boli úspešní, preto intervenientovi patrí náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu k
výške trov neboli zo strany odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania nemal dôvod výšku trov určených súdom prvej inštancie preskúmavať.



9. Správny je aj výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi i k žalovaným. Neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu trov konania a úspešným žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto prvoinštančný
súd správne účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

10. Z týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p., vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

12. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).