Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/56/2012 z 11. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. júna 2012, sp. zn. 11CoE/56/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210203675.1 Krajský súd Trenčín | 11CoE/56/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210203675.1 | 2012-06-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 54 ods. 2 OZ, § 54 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d2a4a7d-a1bb-4a3b-9f8e-c3a1b815f7b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210203675.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/56/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203675
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210203675.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák,
s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti povinnému: N. T., bytom T. V. XXX, T. V., o vymoženie
836,75 € istiny s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou č.k. 3Er/478/2010-16, zo dňa 24. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia sa vedie na
základe exekučného titulu - Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s., IČO: 35 862 882 , Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn.: WHA0110193 zo dňa
16.06.2010. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 31.10.2006 zmluvu o úvere
Poštovej banky (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa. Za zrejmé považoval, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na
základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere Poštovej banky sú aj Obchodné podmienky pre
úver /verzia 1/2006/, ktoré v článku /9/ Prechodné a záverečné ustanovenia, upravujú rozhodcovskú
doložku. Súd pri rozhodovaní poukázal na § 52 ods. 1, 2, 4 písm. r), 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Vyzdvihol rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve považoval okresný súd za neprijateľnú podmienku, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Svoj názor súd opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné
obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len



veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej
doložky súd opieral aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES),
ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo
zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky,
aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na
základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský
súd zvolený oprávneným. Súd dodal, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval, je podnikateľský subjekt založený v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvu uzatvára rovnako v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému
súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený
na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena.
Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vzhľadom na spomenuté mal súd za to,
dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica Rady 93/13/EHS.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie
oprávnený, ktorý žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Namietal, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní). Právoplatný rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto účinky
rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný prístup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd
viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v
zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Exekučný
súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Z § 45 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 Z.z. vyplýva, že rozpor s dobrými
mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku,
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a Krajského súdu v Prešove sp.zn.
9Coe/27/2011. Zároveň uviedol, že zákon o bankách v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval
žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“
v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola
naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní
oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z
daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:



Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., IČO: 35 862 882, Trnavská cesta 7,
Bratislava, sp. zn.: WHA0110193 zo dňa 16.06.2010. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej
veci vychádzal z oprávneným predloženej zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
31.10.2006.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa
záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej
smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva
nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi
môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho
Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto
povinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad
v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy
Slovenskej republiky nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami
pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské
rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne,
a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice
Rady 93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem
toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť,
že citovaná smernica bola do Slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne
v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade
priamy účinok a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými
osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano
Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis
Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor
ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle
presného znenia a účelu smernice.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva,
uzavretá medzi povinnou a oprávneným dňa 31.10.2006 je štandardnou formulárovou, resp. typovou
zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase jej
uzavretia. Takúto povahu nepochybne majú aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré boli inkorporované
do zmluvy. Taktiež nie sú pochybnosti o tom, že oprávnený poskytol v rámci svojej obchodnej
činnosti povinnej peňažné prostriedky vo forme úveru a povinná túto finančnú službu prijala ako
spotrebiteľ. V čase uzavretia zmluvy (31.10.2006) právny predpis definoval pojem typová zmluva (§ 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), pričom tento zákon, zhodne s ust.
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zakazoval dojednať
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán.

Z uvedených dôvodov sa vo veci použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že Obchodné podmienky
pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná
rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, javí ako absolútne nevyvážená,
a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, keby bola vec
prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z



nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s
viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách
platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Na zreteľ treba vziať
aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu
spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého
stupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu
zastavil, potvrdil ako vecne správne.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .