Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/19/2015 z 25. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. mája 2016, sp. zn. 26S/19/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200815.2 Krajský súd Nitra | 26S/19/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015200815.2 | 2016-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96c1b5cd-e196-4463-95ad-ee04e48c9cb9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200815.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200815
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200815.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Jozef Tuhársky, Dubová 4571/10, Nové
Zámky, IČO: 35 205 890, zastúpený REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, IČO:
36 783 188, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/221888/2015/14003 zo dňa
29. mája 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2015 domáhal, aby súd po preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, jeho rozhodnutie označené v záhlaví rozhodnutia v
spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch žaloby uviedol, že Daňový úrad Nitra rozhodnutím číslo 9412402/5/5360696/2013 zo dňa
02.12.2013 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty v
sume 2.267,89 eur.
Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca v zákonom stanovenej lehote elektronickým
podaním zo dňa 18.12.2013 odvolal.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím číslo
1100304/1/127803/2014 zo dňa 07.03.2014 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Daňový úrad Nitra vo veci opätovne rozhodol, pričom rozhodnutím číslo 9412402/5/400011/2015 zo dňa
23.02.2015 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty v
sume 2.267,89 eur.

Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca v zákonom stanovenej lehote elektronickým
podaním zo dňa 12.03.2015 odvolal.

Napriek uvedenému odvolaniu žalobcu, žalovaný rozhodnutím číslo 1100301/1/221888/2015/14003 zo
dňa 29.05.2015 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní potvrdil rozhodnutie.



Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného ako aj postup žalovaného a prvostupňového orgánu z dôvodu,
že podľa žalobcu rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vychádzajú z nesprávneho
posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom
žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je
dostatočné pre posúdenie veci.

V odôvodnení rozhodnutia na stranách 1 až 12 je iba podaný súhrn tvrdení a námietok jednotlivých
účastníkov konania a skutkových zistení vo veci výsledkov daňovej kontroly. Tento súhrn je doplnený
citovaním ustanovení § 3, § 24, § 44 a § 74 zákona č. 563/2009 Z. z. bez bližších záverov a logických
úsudkov, aký dopad na rozhodovanie alebo ďalšie konanie žalovaného mali tieto ustanovenia mať.

Uvedený prístup odvolacieho orgánu k odôvodneniu svojho rozhodnutia však judikatúra už dlhodobo
označuje ako nepreskúmateľné rozhodnutie.

Keďže v danom prípade nedal ani prvostupňový ani odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutí odpoveď
na právne relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodneniach ani neuviedli, z odôvodnení
nie je zrejmé akými úvahami sa správne orgány riadili pri uzatváraní záveru o skutkovom stave,
prečo nepovažovali za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považujú jeho námietky
za neopodstatnené, treba považovať takéto rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
nedávajúce dostatočné záruky preto, že boli vydané v súlade so zákonom.

V žalobou napadnutom prípade správca dane porušil § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., keď
neviedol dokazovanie takým spôsobom, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené
čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

K dôkazom - vyjadreniam spoločnosti Datapac s.r.o. a SLOVNAFT, a.s. namieta, že správca dane
neumožnil žalobcovi nahliadnuť do predmetných listín, preto žalobca nepozná obsah uvedených
dokumentov, vyjadrenia správcu dane môžu byť neúplné, účelovo sformulované.
Keby osoby, ktoré sú oprávnené konať za tieto spoločnosti boli vypočuté v daňovom konaní ako
svedkovia, daňový subjekt by mal právo klásť svedkom otázky a nahliadnuť do dokladov, ktoré by boli
predmetom ústneho pojednávania.

Odvolací orgán dôvody, na základe ktorých rozhodoval, doplnil o nový dôkaz, ktorý získal z Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, a to o znalecký posudok č. ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2014/12087 zo dňa 02.03.2015, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, podľa
ktorého predložené bloky z ERP sú falošné. Odvolací orgán však neuviedol do svojho rozhodnutia ďalšie
informácie, ktoré sú popísané v znaleckom posudku, na základe akých podkladov bol znalecký posudok
vypracovaný, aké dôvody viedli ku konečnému záveru znaleckého posudku, že ide o falošné doklady.

Odvolací orgán neumožnil žalobcovi pred vydaním rozhodnutia o odvolaní oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania, teda so znaleckým posudkom č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/12087 zo dňa
02.03.2015, čím konal v rozpore s § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z..

Správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy dôkazy v prospech žalobcu. V konaní nebolo a ani nemohlo
byť sporné, že dodané pohonné hmoty u žalobcu slúžili na výkon podnikateľskej činnosti a že boli
riadne zaplatené, avšak túto skutočnosť správne orgány aj napriek tomu, že mala podstatný význam
pre rozhodnutie, nechali bez povšimnutia.

Vykonaným dokazovaním správca dane neuniesol dôkazné bremeno, ergo dokazovaním nijako, nieto
ešte jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty, nepreukázal, že došlo k dodaniu pohonných hmôt, resp.
nedošlo k reálnemu plneniu, a preto žalobca nemohol uplatniť odpočítanie dane z tovaru.

Na základe uvedených skutočností žalobca má za to, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú správne
a sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď v daňovom konaní sa neprihliadalo
na práva a zákonom chránené záujmy daňového subjektu, správne orgány neprihliadali na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo, neviedli daňové konanie tak, aby zistili skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie a nevyužili všetky prostriedky dokazovania. Správca
dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly a rozhodnutie bolo



vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní
použiť.

K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 05.04.2016, ktorý navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011. Daňovú kontrolu správca
dane zahájil dňa 24.09.2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontrole zo dňa 21.08.2012.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9412402/5/3729139/2013 zo dňa
08.08.2013, ktorý spolu s výzvou zo dňa 09.08.2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
bol doručený žalobcovi dňa 13.08.2013.

Dňa 26.11.2013 sa žalobca dostavil k správcovi dane za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených k protokolu č. 9412402/5/3729139/2013 zo dňa 08.08.2013. O uvedenej skutočnosti
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9412402/5/5271787/2013 zo dňa 26.11.2013, ktorá
sa v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku považuje za poslednú. 02.12.2013 rozhodnutie č.
9412402/5/5360696/2013 za zdaňovacie obdobie október 2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 2.267,89 eur. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 05.12.2013.

Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, ktoré bolo postúpené spolu s predkladacou
správou a spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

Dňa 28.03.2014 bolo správcovi dane doručené rozhodnutie odvolacieho orgánu (Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky) č. 1100304/1/127803/2014, ktorým rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Správca dane
z dôvodu časovej náročnosti úkonov, ktoré bolo potrebné vykonať, požiadal odvolací orgán žiadosťou
č. 9412402/5/1468361/2014 zo dňa 11.04.2014 o predĺženie lehoty na rozhodnutie v tejto veci.
Odvolací orgán v písomnom vyjadrení č. 1100304/1/190077/2014 zo dňa 16.04.2014 predĺžil lehotu na
rozhodnutie o 365 dní.

Dňa 12.02.2015 sa na základe písomného upovedomenia správcu dane č. 9412402/5/65458/2015 zo
dňa 13.01.2015 dostavil k správcovi dane splnomocnený zástupca žalobcu C.. G. I., za účelom ústneho
pojednávania vo veci vyrubovacieho konania týkajúceho sa dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2011 až december 2011, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9412402/5/330480/2015 zo dňa 12.02.2015. V zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku správca dane
uvedenú zápisnicu pokladal za poslednú a do 15 dní odo dňa jej spísania vydal správca dane rozhodnutie
č. 9412402/5/400011/2015 zo dňa 23.02.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 27.02.2015. Žalobca
v zákonom stanovenej lehote podal elektronicky odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu správcu
dane. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/1/221888/2015/14003 zo dňa
29.05.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a ktoré je napadnuté touto žalobou.

Podľa záveru správcu dane žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 19 ods. 1 cit. zákona o DPH, pretože
si uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovarov, ktorý nebol dodaný, tak ako je deklarované na daňových
dokladoch. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly zistil, že žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie dane z dokladov za nákup pohonných hmôt. Všetky doklady boli za nákup pohonných hmôt
(nafta) od dodávateľa Slovnaft, a. s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, DIČ:
2020372640, IČ DPH: SK2020372640, D. V. D., F. XXX, XXX XX U. Q., prevádzka U. Q., L., XXX XX U.
Q., a boli vystavené prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6311020416265002.

Žalovaný uvádza, že správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového
konania uvedenými v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z.. Záver, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno preukázateľnosti splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie
odpočítania dane, pretože nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a
preto nebolo možné uznať sporné odpočítanie dane, je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného
dokazovania.



Žalovaný uvádza, že správca dane za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle
dokazovanie, s výsledkami ktorého bol žalobca v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania
v súlade so zákonom oboznamovaný. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že správca dane počas
daňovej kontroly nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z..

Vykonaným miestnym zisťovaním v spoločnosti SLOVNAFT, a. s. bolo potvrdené, že vydané množstvo
pohonných hmôt u dodávateľa (čerpacia stanica SLOVNAFT, a.s., prevádzka L., U. Q.) sa zhoduje s
pokladničnými dokladmi, ktoré sú zaevidované na CD nosiči elektronickej registračnej pokladnice DKP
č. 6311020416265002, z čoho vyplýva, že na základe pokladničných dokladov, ktoré boli predložené
žalobcom neprišlo k dodaniu pohonných hmôt, nakoľko tieto pokladničné doklady sa v kontrolných
záznamoch elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6311020416265002 nenachádzajú.

Správca dane zároveň žiadal o vyjadrenie spoločnosť Datapac s. r. o., ako servisnú organizáciu
spoločnosti SLOVNAFT, a. s., či je možné vytlačiť (alebo či boli vytlačené) v prílohe zasielané doklady
na registračnej pokladnici nainštalovanej na čerpacej stanici SLOVNAFT, a. s., prevádzka L., U. Q.,
keďže uvedené doklady sa nenachádzajú v kontrolnom zázname spoločnosti SLOVNAFT, a. s.. Dňa
27.08.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu zo dňa 25.08.2014, v ktorej spoločnosť
Datapac s. r. o. uvádza, že doklady zaslané v prílohe neboli vytvorené ani vytlačené na uvedenej
registračnej pokladnici a údaje na dokladoch sú nezhodné s údajmi kontrolného záznamu ERP.

Správca dane zároveň po formálnej stránke doklady predložené žalobcom zaslal na posúdenie
spoločnosti Datapac s. r. o., ktorá je výrobcom a servisnou organizáciou elektronickej registračnej
pokladnice DKP č. 6311020416265002, ktorá oznámila, že údaje na predložených dokladoch sú
nezhodné s údajmi kontrolného záznamu ERP.

Odsúhlasená tržba s uvedením aj skutočného predaja motorového paliva TEMPO PLUS Diesel v
litroch, uvedené na mesačnom výkaze predaja motorových palív za príslušný mesiac súhlasí s tržbami
vykázanými na mesačných uzávierkach v kontrolných záznamoch z elektronickej registračnej pokladnice
DKP č. 6311020416265002.

Na základe uvedeného zistenia je zrejmé, že na čerpacej stanici SLOVNAFT, a. s., prevádzka D. V., L.,
U. Q. sa nemohol uskutočniť predaj motorového paliva TEMPO PLUS Diesel uvedený na dokladoch,
ktoré predložil žalobca.

Žalovaný nepovažuje za relevantné námietky žalobcu, že splnomocnený zástupca spoločnosti Slovnaft,
a. s. nebol vypočutý ako svedok a nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdivo, čím žalobcovi
nebolo umožnené právo klásť otázky ako námietky k dôkazom - vyjadreniam spoločnosti Datapac,
s. r. o. a Slovnaft, a. s., že správca dane neumožnil nahliadnuť do predmetných listín, preto žalobca
nepozná obsah uvedených dokumentov a vyjadrenia správcu dane môžu byť neúplné, účelovo
sformulované. Žalovaný už v rozhodnutí napadnutom touto žalobou uviedol skutočnosť, že správca
dane pri ústnom pojednávaní č. zápisnice 9412402/5/330480/2015 zo dňa 12.02.2015 dal žalobcovi
k nahliadnutiu zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9900420/5/2765685/2014/Min zo dňa 13.06.2014 a
zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9900420/5/3877763/2014/Min zo dňa 15.08.2014 spísané v priebehu
vyrubovacieho konania s dodávateľom pohonných hmôt Slovnaft a. s., v ktorých dodávateľ nepotvrdzuje
dodanie tovaru podľa predložených dokladov. V zápisnici zo dňa 12.02.2015 správca dane uvádza,
že žalobca využil svoje právo a nahliadol do vyššie uvedených zápisníc, ale konkrétne k nim sa
nevyjadril. V predmetnej zápisnici odvolávajúci sa uviedol všeobecné stanovisko, podľa ktorého trvá
na svojich vyjadreniach o nákupe predmetného tovaru. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že nebol
oboznamovaný s výsledkami šetrenia a zisťovania, avšak žalobca nepredložil dôkazné prostriedky
preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.

Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len
po formálnej stránke (v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012),
ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie
predmetného tovaru alebo služby. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak
len jedna podmienka nie je splnená, nemôže si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov vystavených
elektronickou registračnou pokladnicou, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne



uskutočnený a to deklarovaným dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou.
Toto však žalobca nepreukázal, naopak vyššie uvedenými konkrétnymi zisteniami sa nespochybniteľne
preukázalo, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi
z ERP o ich nákupe, že pohonné hmoty neboli predmetom zdaniteľného plnenia, a že u dodávateľa
pohonných hmôt - spoločnosti SLOVNAFT, a.s., prevádzka L., U. Q. nevznikla daňová povinnosť.

Pravdou je, že v rámci ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nebolo ukončené šetrenie Okresného
riaditeľstva PZ v Topoľčanoch, preto výsledky šetrenia nie sú uvedené v protokole a ani v rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu, avšak žalovaný v tejto súvislosti ako podporný dôkaz k ostatným
zisteniam, resp. dôkazom na vydanie napadnutého rozhodnutia plne postačujúcim, ešte uviedol aj tento
znalecký posudok č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/12087, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, z ktorého vyplýva, že k analýze
predložené bloky vyhotovené ERP za roky 2010, 2011, 2012 a 2013 sú falošné, okrem 26 ks dokladov, u
ktorých nie je možné jednoznačne potvrdiť, resp. vylúčiť ich pravosť, nakoľko sa originálne pokladničné
bloky nevyznačujú individuálnymi charakteristickými znakmi a z dôvodu vyblednutia záznamov.

Žalovaný má za to, že správca dane viedol skutočne rozsiahle dokazovanie v zmysle zásady objektívnej
pravdy, presne a úplne zistil skutkový stav veci tým, že si zaobstaral poklady a dôkazy nevyhnutné
pre rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného, správca danie i žalovaný sa vecou dôkladne zaoberali
a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v
rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie žalovaného
napadnuté touto žalobou obsahujú dostatok relevantných dôvodov, preto ich nemožno považovať za
nepreskúmateľné.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že správca dane vykonával u žalobcu
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011. Daňovú
kontrolu správca dane zahájil dňa 24.09.2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontrole zo dňa
21.08.2012. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9412402/5/3729139/2013
zo dňa 08.08.2013, ktorý spolu s výzvou zo dňa 09.08.2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole bol doručený žalobcovi dňa 13.08.2013.
Dňa 26.11.2013 sa žalobca dostavil k správcovi dane za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených k protokolu č. 9412402/5/3729139/2013 zo dňa 08.08.2013. O uvedenej skutočnosti
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9412402/5/5271787/2013 zo dňa 26.11.2013, ktorá
sa v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku považuje za poslednú. 02.12.2013 rozhodnutie č.
9412402/5/5360696/2013 za zdaňovacie obdobie október 2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 2.267,89 eur. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 05.12.2013.

Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, ktoré bolo postúpené spolu s predkladacou
správou a spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

Dňa 28.03.2014 bolo správcovi dane doručené rozhodnite odvolacieho orgánu (Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky) č. 1100304/1/127803/2014, ktorým rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Správca dane
z dôvodu časovej náročnosti úkonov, ktoré bolo potrebné vykonať, požiadal odvolací orgán žiadosťou
č. 9412402/5/1468361/2014 zo dňa 11.04.2014 o predĺženie lehoty na rozhodnutie v tejto veci.
Odvolací orgán v písomnom vyjadrení č. 1100304/1/190077/2014 zo dňa 16.04.2014 predĺžil lehotu na
rozhodnutie o 365 dní.

Dňa 12.02.2015 sa na základe písomného upovedomenia správcu dane č. 9412402/5/65458/2015 zo
dňa 13.01.2015 dostavil k správcovi dane splnomocnený zástupca žalobcu C.. G. I., za účelom ústneho
pojednávania vo veci vyrubovacieho konania týkajúceho sa dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2011 až december 2011, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9412402/5/330480/2015 zo dňa 12.02.2015. V zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku správca dane
uvedenú zápisnicu pokladal za poslednú a do 15 dní odo dňa jej spísania vydal správca dane rozhodnutie
č. 9412402/5/400011/2015 zo dňa 23.02.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 27.02.2015. Žalobca
v zákonom stanovenej lehote podal elektronicky odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu správcu
dane. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/1/221888/2015/14003 zo dňa
29.05.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a ktoré je napadnuté touto žalobou.



Podľa záveru správcu dane žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 19 ods. 1 cit. zákona o DPH, pretože
si uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovarov, ktorý nebol dodaný, tak ako je deklarované na daňových
dokladoch. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly zistil, že žalobcovi nevzniklo právo
na odpočítanie dane z dokladov za nákup pohonných hmôt. Všetky doklady boli za nákup pohonných
hmôt (nafta) od dodávateľa Slovnaft, a. s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322
832, DIČ: 2020372640, IČ DPH: SK2020372640, D. V. D., F. XXX, XXX XX U. Q., prevádzka U. Q.,
L., XXX XX U. Zámky, a boli vystavené prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice DKP č.
6311020416265002.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vychádzajúc z obsahu cit. ustanovení súd preskúmal postup a rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom nezistil, že by tento postup a rozhodnutie vybočili
z medzí zákona, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z.). Právo na odpočítanie dane podľa tohto
zákona s poukazom na § 51 ods. 1 môže platiteľ uplatniť ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71 tohto zákona. Podstatou zisťovania skutkového stavu a dokazovania v rámci daňovej kontroly
bola skutočnosť, že žalobcom predložené pokladničné doklady od dodávateľa D. V., F. XXX, U. Q.
nevykazovali zhodné údaje s tými, ktoré sa nachádzajú na pokladničných dokladoch vystavovaných z
ERP zn. POSIBE MCFS od výrobcu Datapac s.r.o., Svätý Jur pričom tento typ ERP v čase vystavenia
sporných účtovných dokladov používal žalobcom označený jeho dodávateľ fyzická osoba D. V., F. XXX,
U. Q..

Podľa ust. § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Správca dane pri vykonanom dokazovaní okrem iného vychádzal aj zo súčasne prebiehajúceho
trestného konania, v ktorom bol na žiadosť ORP PZ v Topoľčanoch vyhotovený znalecký posudok
za účelom preukázania pravosti pokladničných dokladov, ktorými disponoval žalobca a ktoré predložil
správcovi dane na CD nosiči, pričom zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že všetky sporné
pokladničné doklady s výnimkou 26 ks neboli vyhotovené na tlačiarni, ktorou boli vytlačené originálne
bloky. Taktiež sporné pokladničné doklady sa nevyznačujú takými identifikačnými znakmi, na základe
ktorých by bolo možné bližšie špecifikovať zariadenie použité na ich vyhotovenie. Obch. spol. Datapac
s.r.o. ako výrobca a súčasne servisná spoločnosť v odpovedi na dožiadanie správcu dane uviedol, že
z predložených fotokópií dokladov z obdobia roka 2011 tieto doklady neboli vytvorené ani vytlačené
na uvedenej ERP. Taktiež na dožiadanie správcu dane daňový úrad pre vybrané daňové subjekty po
vykonanom miestnom zisťovaní oznámil správcovi dane, že preverované kópie pokladničných dokladov
z ERP nachádzajúcej sa u dodávateľa D. V., U. Q. neboli vyhotovené daňovým subjektom Slovnaft,
a.s., množstvo pohonných hmôt predložených dokladov za príslušný deň sa nezhoduje na sumár
čerpaného množstva pohonných hmôt príslušnej nádrže za príslušný mesiac a rok, a teda v daný deň
neprišlo k takému čerpaniu PHM ako je uvedené v kópiách dokladov. Daňovému subjektu Slovaft, a.s.
nevznikla daňová povinnosť a daň nebola priznaná a odvedená z uvedenej ERP patriacej dodávateľovi.
V priebehu daňovej kontroly boli taktiež vypočutí svedkovia, výpovede ktorých nepotvrdili čerpanie
konkrétneho množstva PHM do jednotlivých vozidiel ako aj dátum a čas takéhoto konania, pričom
jedinou skutočnosťou bolo potvrdenie, že žalobca mal používať na čerpanie PHM nádrž o objeme 1000
l, z ktorej mal následne čerpať PHM do jednotlivých vozidiel.



Pre doplnenie a upresnenie vo veci bolo vypočutých ako svedkov 10 vodičov kontrolovaného daňového
subjektu. Dotankovávanie do kamiónov na prevádzke v čase, keď boli odstavené, potvrdil iba jednej
vodič, ktorý bol aj pri dotankovávaní, avšak nebol pritom, keď žalobca chodil čerpať do tej 1000 l nádrže.
Ďalší vodiči neboli pri dotankovávaní, ani neboli pri tom, keď žalobca čerpal do 1000 l nádrže. Dvaja z
vypočutých svedkov - vodičov nevedeli potvrdiť, či žalobca dotankovával do kamiónov. Vo veci vypočutá
manželka žalobcu síce uviedla, že chodila s manželom tankovať, párkrát s ním bola, ale kedy presne
si nepamätala. Nestála pri manželovi, keď dotankovával, nevedela presne určiť, do ktorých kamiónov
a aké množstvo.

Rovnako boli vo veci vypočutí traja zamestnanci predmetnej čerpacej stanice, ktorí však nepotvrdili
čerpanie pohonných hmôt žalobcom do 1000 l nádrže. Každý predaj bol zaevidovaný do ERP, pretože
stojany sú priamo prepojené na pokladňu, údaje sú automaticky prenášané do pokladne, všetko ide cez
pokladňu.

K námietke žalobcu, že v súvislosti so znaleckým posudkom č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/12087
zo dňa 02.03.2015, vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ mu bolo odňaté právo
zaručené § 45 ods. 1 písm. e) z. č. 563/2009 Z. z. klásť znalcom otázky, súd uvádza, že toto právo
má žalobca pri daňovej kontrole, teda v daňovom konaní, avšak predmetný znalecký posudok bol
vyhotovený pre účely trestného konania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej
kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí, použil na to
zákonné prostriedky, pričom dokazovaním a zisťovaním skutkového stavu považoval súd za dostatočné
a vyčerpávajúce. Naviac závery zo zisteného skutkového stavu dôveryhodným a jednoznačným
spôsobom preukázali, že žalobcom predložené daňové doklady nie sú spôsobilým daňovým dokladov
podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého vzniká právo na uplatnenie odpočítania dane
podľa § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.. Pokiaľ si teda platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na
odpočítanie dane z dodaného tovaru, musí byť nepochybne schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie,
obchod bol reálne uskutočnený tak ako je deklarovaný v daňovom doklade, pričom v prejednávanej
veci žalobca neuniesol v rámci daňovej kontroly dôkazné bremeno, že tovar podľa predložených
dokladov z ERP od ním označeného dodávateľa nadobudol. Správca dane pri vykonávaní daňovej
kontroly postupoval v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. a zák. č. 563/2009 Z. z. keď žalobcovi vyrubil
za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2011 rozdiel dane v sume 2.267,89 eura a taktiež správne
postupoval žalovaný, ktorý svojim rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil. V konaní bol teda
náležite zistený skutkový stav a tento bol vecne správne právne posúdený a vo vzťahu k tomu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu
ako aj rozhodnutia správcu dane a žalovaného, dospel súd k záveru, že je dôvod na zamietnutie žaloby
podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

Súd taktiež z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by žalovaný resp. správca dane neumožnil
oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, čím mala byť porušená zásada zákonnosti, tak ako
to žalobca tvrdil na pojednávaní dňa 19.05.2016, nakoľko z obsahu jednotlivých zápisníc o ústnom
pojednávaní pred DÚ vyplýva, že zo strany žalobcu neboli opakovane podávané žiadne návrhy alebo
námietky k postupu správcu dane a neboli navrhované žiadne opatrenia, čo žalobca potvrdil na konci
zápisnice svojim podpisom. Tak tomu bolo aj pri spísaní poslednej zápisnice pred vydaním rozhodnutia
(dňa 12.02.2015), na ktorom pojednávaní bol žalobca ako aj jeho splnomocnený zástupca oboznámený
so všetkým dokazovaním a zisteniami, ktoré boli do tej doby vykonané, k čomu neboli zo strany žalobcu
vznesené žiadne návrhy alebo námietky.
Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, súd mu náhradu trov konania podľa § 250k OSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).