Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/171/2016 z 23. 8. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. augusta 2017, sp. zn. 8Co/171/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8116202165.1
Krajský súd Prešov | 8Co/171/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8116202165.1 | 2017-08-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f91281aa-4e3e-4006-b376-94e2f91c8a1c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116202165.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/171/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202165
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116202165.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. štvrť XXX/XX, XXX XX B., t.č. XX. novembra XX, XXX XX B., proti odporcovi T. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. štvrť XXX/XX, XXX XX B., o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 24C 17/2016-22 zo dňa 21. júna 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo
účastníkov T. B., nar. XX.XX.XXXX a V. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B.,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., zväzok XX, ročník 2013, strana XXX, pod poradovým
číslom XX. Ďalej určil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 22 a § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“).

3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Mal
za preukázané, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad. Navrhovateľka k
odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah, v súčasnosti nie je ochotná manželské spolužitie s odporcom
za žiadnych okolností obnoviť. Aj napriek nesúhlasu odporcu s návrhom mal za to, že vzťah účastníkov
je tak vážne narušený, že tu nie je šanca na obnovu spolužitia.

4. Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Žiadal okresný súd o znovuotvorenie rozvodového konania.
Uviedol, že po dôkladnom zvážení dospel k rozhodnutiu, že svoju manželku napriek problémom, ktoré
nastali, stále miluje a chce s ňou aj naďalej fungovať a dať ich vzťahu novú nádej pre lepšie manželstvo.
S manželkou prežíva v súčasnej dobe krízu, avšak z jeho strany to neberie ako neriešiteľnú záležitosť.

5. K odvolaniu odporcu podala vyjadrenie navrhovateľka. S odvolaním nesúhlasí a trvá na svojom
návrhu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich
z  § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a  dospel k  záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.



7. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX manželstvo.
Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Po približne roku od uzavretia manželstva navrhovateľka
otehotnela, no následne potratila. Od tejto udalosti sa vzťahy medzi účastníkmi konania začali zhoršovať.
K zhoršeniu vzťahov prispela aj skutočnosť, že účastníci konania od uzavretia manželstva žili v spoločnej
domácnosti s odporcovými rodičmi.

8. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

9. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine uvádza všeobecnú hmotnoprávnu podmienku na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou ďalej napĺňať účel manželstva. Ustanovenie § 23
predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov
a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie
súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny
rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel
manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

11. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia
byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody
týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý
nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú
mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno
chápať so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť
manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie
povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé
trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat
bude nenapraviteľný. Staršia literatúra vysvetľovala trvalosť rozvratu ako uplynutie takého času, z
ktorého možno podľa skúseností usúdiť, že kritický stav, t.j. rozvrat, nemožno pri starostlivom uvážení
všetkých súdom zistených skutkových okolností odstrániť. Intenzita vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j.
vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.

12. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o rozvode manželstva hlavne zameral na vzťah
medzi manželmi ako aj na ich zhodné vyjadrenia týkajúce sa nemožnosti obnovenia manželského
spolunažívania.

13. Príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi je podľa názoru odvolacieho súdu
niekoľko. Z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že k nezhodám a k zhoršeniu vzájomných vzťahov začalo
dochádzať po tom, ako navrhovateľka potratila. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľa od odporcu
nepociťovala žiadnu psychickú podporu, čo mohlo následne spôsobiť postupné ochladzovanie citov.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá výrazne zhoršila vzťahy medzi účastníkmi konania bola podľa vyjadrenia
navrhovateľky odporcova neochota osamostatniť sa. Účastníci konania bývali v spoločnej domácnosti
odporcových rodičov, ktorí boli často svedkami hádok medzi účastníkmi, dokonca sa do nich aj zapájali.



14. Z obsahu spisu vyplýva, že zo strany navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie vzťahov. O
uvedenom svedčí skutočnosť, že účastníci spolu už dlhšie obdobie intímne nežijú, navrhovateľa sa ešte
v januári 2016 zo spoločnej domácnosti odsťahovala a z vyjadrenia navrhovateľky tiež vyplýva, že bola
psychicky na dne, kvôli čomu tiež vyhľadala odbornú pomoc.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne posúdil
rozvrat manželstva za kvalifikovaný a manželstvo rozviedol.

16. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého
rozhodnutia tento v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).