Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/448/2012 z 30. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2012, sp. zn. 2CoE/448/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6709209715.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/448/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6709209715.1 | 2012-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eee24b44-5b21-4547-a980-9f2efea9a819 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6709209715.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/448/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709209715
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709209715.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 821
08 Bratislava, IČO:36 864 421, proti povinnému: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXX/X,
XXX XX U., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 525,51 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava pod sp. zn. EX 5521/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
28Er/158/2009-17 zo dňa 11. novembra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 28Er/158/2009-17 zo dňa 11. novembra 2011 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 28Er/158/2009-17 zo dňa
11. novembra 2011 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že oprávnený a povinný
uzavreli Zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške
265,55 Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 252,27 Eur, teda ide o odplatu za
poskytnutie úveru vo výške 95% z poskytnutej sumy úveru. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie
úveru vo výške 95%, a zároveň aj úroku z omeškania vo výške 91,25% ročne exekučný súd považoval
za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 ZRK v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) a c)
ZRK, a preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 ZRK.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len
„O.s.p.“), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZRK, nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, pričom exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,



ktoré je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Oprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie
a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej
namietal, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 205 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.). Podľa odvolateľa ust. § 45 ods. 2 ZRK
explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v
rozsudku rozhodcovského súdu. Uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone
rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto
rozhodnutia len na návrh účastníka konania (ust. § 45 ods. 1 ZRK). Ďalej namietal, že súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo
rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení
účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v
právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia
konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy SR, článok č.14 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd podľa odvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným
- povinným na strane jednej a žalobcom- oprávneným na strane druhej. Žalobca mal v konaní pred
exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd
použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského
subjektu, a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej
hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Postupom exekučného súdu došlo
v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti
zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej
normy. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust.
§ 40 a § 43 ZRK a aplikoval právne normy - ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods.
2 ZRK, ktoré podľa odvolateľa interpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval
ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom
podľa odvolateľa smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba
členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe
domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie
dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. V závere namietal, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Exekučný
súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi.
Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje, že spory
so dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť
voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná
bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Exekučný súd nesprávne vykladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože rovnosť práv
účastníkov konania bola v rozhodcovskom konaní dodržaná. Oprávnený nesúhlasil, ani s právnym
posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o
úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V predmetnej zmluve o úvere nemusela byť
ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne
uvádza v odôvodnení prvostupňový súd. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného
nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie
neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak
ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Exekučný súd podľa oprávneného
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol.



Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 18. júla 2009 bol u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 17. augusta 2009 požiadal exekučný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 08. septembra 2009 vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 030722 a následne napadnutým uznesením č.k.
28Er/158/2009-17 zo dňa 11. novembra 2011 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 2 ZRK.

Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 14574/08 zo dňa 13. mája 2009, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti 15. júna 2009 a vykonateľnosti 18. júna 2009 a ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 525,53 Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy
388,37 Eur od 14. októbra 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 155,17 Eur. Z exekučného
titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy
o úvere č. 6131157 zo dňa 28. marca 2008. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 17. upravili rozhodcovskú doložku, kde sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z uzavretej Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným
rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd správne
posudzoval plnenie priznané exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom podľa § 45 ZRK, pričom
dospel k záveru, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 95% z poskytnutého úveru a plnenie
úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy je v rozpore s dobrými
mravmi, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd, avšak exekučný súd mal predovšetkým skúmať, či vzťah
medzi oprávneným a povinným možno považovať za spotrebiteľský a či samotný exekučný titul bol
vydaný v súlade so zákonom. Exekučný súd si síce pred vydaním napadnutého uznesenia zabezpečil
Zmluvu o úvere č. 6131157 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 28. marca 2008 spolu so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, avšak vôbec neposudzoval vzťah medzi oprávneným
a povinným z pohľadu spotrebiteľského práva, ani neskúmal, či zmluva neobsahuje také ustanovenia,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
s ohľadom na ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, a najmä neposudzoval, či rozhodcovské



konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a či zmluvné dojednanie,
ktoré je upravené v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo s povinným dojednané
individuálne, resp. či nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ak okresný
súd poskytol povinnému právnu ochranu a priznaný úrok z omeškania vo výške 0,25% denne považoval
za plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 2 ZRK, potom mal povinnosť tento záver riadne vysvetliť v odôvodnení napadnutého
uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia exekučného súdu nespĺňa zákonné náležitosti (§ 157
ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), preto je v odvolacom konaní odvolacím súdom nepreskúmateľné.
Záver exekučného súdu o zastavení exekúcie je z tohto hľadiska nepodložený, a preto predčasný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať posúdením otázky, či exekučný titul predložený v tomto
prípade spĺňa formálne i materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého sa môže
viesť exekúcia v časti vymáhania istiny, resp. príslušenstva. Zhodnotí tiež, či v zmluve dohodnutá
rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle §
53 Občianskeho zákonníka, následne zhodnotí, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, a to všetko za predpokladu, že po doplnení dokazovania
nepochybne zistí, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a či sa na tento vzťah vzťahuje zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.