Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/325/2010 z 12. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. decembra 2011, sp. zn. 9Co/325/2010, ECLI:SK:KSTT:2011:2508204324.2 Krajský súd Trnava | 9Co/325/2010 | ECLI:SK:KSTT:2011:2508204324.2 | 2011-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: EP, § 55 ods. 1 EP, § 37 EP, OZ, § 147 ods. 1 OZ, § 148 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/294e2cfa-a03e-47d8-9ac2-29ed4b31d72f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2508204324.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/325/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508204324
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2508204324.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. F.,
bytom N., A. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24,
proti odporcovi: CAPITAL INVESTMENT GROUP, s.r.o., Banka, Odborárska 5175/22, IČO: 36 261 190,
zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3,
IČO: 36 861 375, o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 7C/443/2008-87 zo dňa 01. júna 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 919,12 eur v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil z exekúcie veci: rodinný dom súp. č. XXXX v k.ú.
N., zapísaný na LV XXXX v celosti, pozemky parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX a parc. č. XXX/
X zapísaného na LV XXX, nachádzajúce sa v k.ú. N.. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Piešťany súdny poplatok za návrh, ďalej zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo
výške 1.736,33 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal vykonaným dokazovaním výsluchom
účastníkov konania a ich právnych zástupcov a listinnými dôkazmi. Dospel k záveru, že súdny exekútor
v exekučnom konaní nemohol postupovať podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku a postihovať veci
pôvodne patriace do BSM navrhovateľky a povinného R. F., keďže manželstvo, teda i BSM, zaniklo
skôr, ako povinný uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je aktívne legitimovaná v tomto konaní a oprávnene sa
excidačnou žalobou domáha vylúčenia veci z exekúcie. Rovnaké postavenie ako manžel povinného
má aj bývalý manžel povinného, teda navrhovateľka, lebo exekúciou sú postihnuté veci, ktoré doposiaľ
neboli vyporiadané žiadnym zákonným spôsobom. Odporca má postavenie oprávneného v exekučnom
konaní. Manželstvo navrhovateľky s povinným R. F. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. 37C/92/2006-22 zo dňa 15.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.01.2007. Týmto dňom
zaniklo i BSM navrhovateľky a povinného. R. F. ako bývalý manžel navrhovateľky si požičal od odporcu
finančnú hotovosť 600.000,- Sk zmluvou o pôžičke dňa 03.08.2007. Túto pôžičku nesplácal, odporca
sa začal domáhať plnenia cestou exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Jonata nariadil exekučným príkazom
zo dňa 31.03.2008 predaj nehnuteľného majetku, ktorý je v spoluvlastníctve navrhovateľky, ktorá nie
je v exekučnom konaní povinnou osobou. Súd prvého stupňa je názoru, že nie je možné vykonávať
exekúciu proti navrhovateľke, lebo na ňu žiadnym spôsobom neprešla povinnosť z exekučného titulu
podľa § 41 Exekučného poriadku. Je nesporné, že zaniknuté BSM navrhovateľky a R. F. doposiaľ nie
je vyporiadané ani dohodou ani súdnym rozhodnutím. Za takéhoto stavu nemožno postihnúť exekúciou



jednak spoluvlastnícke podiely navrhovateľky na pozemkoch, ani špecifikovaný rodinný dom. Práve
doposiaľ nevyporiadané BSM bráni tomu, aby rodinný dom navrhovateľky a R. F. bol v súčasnosti
postihnutý exekúciou. Taktiež nemožno postihnúť exekúciou podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 148 ods. 1, §
149 a 150 Občianskeho zákonníka, ďalej na ustanovenia § 37 a § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
návrhu navrhovateľky vyhovel. Navrhovateľke ako úspešnej priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
náhrade trov právneho zastúpenia. Odporcovi uložil ako neúspešnému účastníkovi v spore s poukazom
na ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Navrhoval
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, zaviazať navrhovateľku zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny,
pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o pozemky, exekúcia
je vedená zriadením exekučného záložného práva a exekúciou predajom nehnuteľnosti iba na
spoluvlastnícke podiely povinného R. F., nie aj na spoluvlastnícke podiely navrhovateľky, čo je zrejmé
zo zápisov na liste vlastníctva. V tejto časti súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. V časti rozhodovania o vylúčení rodinného domu súp. č. XXXX
z exekúcie súd prvého stupňa vychádzal vo svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenia o právnom režime vecí, ktoré patrili do BSM a
po jeho zániku ešte neboli vyporiadané. To znamená, že treba postupovať podľa ustanovenia § 853
OZ a na tieto vzťahy použiť ustanovenia zákona, upravujúce vzťah obsahom aj účelom najbližšie, teda
ustanovenia § 143 až 151 Občianskeho zákonníka. Na veci zo zaniknutého BSM nemožno hľadieť
ako na podielové spoluvlastníctvo, ide naďalej o veci nachádzajúce sa v síce zaniknutom, ale ešte
nevyporiadanom BSM a ich právny režim sa aj naďalej spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o BSM. Obaja bývalí manželia sú pri takejto veci nevyporiadaného BSM bezpodielovými spoluvlastníkmi
ohľadom celej veci a nemožno hovoriť, že by niektorý z nich vlastnil konkrétny spoluvlastnícky podiel.
Na ochranu práv druhého manžela ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku dáva postavenie
účastníka v exekučnom konaní, aj keď nie je povinný. Exekútor postupoval podľa tohto ustanovenia a
konal aj s navrhovateľkou ako s účastníčkou konania, ktorej boli listiny v exekúcii doručované. Povinný R.
F. titulom síce zaniknutého ale nevyporiadaného BSM stále vlastní celý rodinný dom, exekútor oprávnene
vedie exekúciu na celý rodinný dom bez ohľadu na to, že je tu aj druhý bezpodielový spoluvlastník. To
je zákonný dôsledok jestvujúceho režimu BSM. Odporca si uplatnil náhradu trov konania tohto sporu.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne
správny a navrhuje ho potvrdiť. Poukázala na upovedomenie JUDr. Jána Jonatu o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti, ktorá sa týka aj spoluvlastníckych podielov navrhovateľky a aj ďalšej tretej
osoby, nielen spoluvlastníckych podielov povinného. Preto je návrh navrhovateľky ohľadom tejto časti
plne dôvodný. V druhej časti týkajúcej sa vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXXX
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. v celosti uvádza, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
navrhovateľky a povinného R. F. zaniklo predtým, ako si R. F. vzal pôžičku, pre splatenie ktorej je vedená
exekúcia. Konanie o vyporiadanie manželov po rozvode je vedené pred Okresným súdom Trnava a
doposiaľ nie je ukončené. Z tohto plynú dva právne závery. Záväzok povinného R. F. nevznikol za
trvania manželstva, nemôže byť preto uspokojený z majetku patriaceho do BSM. Rozvodom manželstva
zaniklo BSM navrhovateľky a povinného R. F., o ktorom sa vedie vyporiadanie. Do vyporiadania BSM
manželov po rozvode je potrebné na majetok patriaci do zaniknutého BSM hľadieť tak, akoby išlo o
majetok rovnako patriaci obom rozvedeným bývalým manželom až do vysporiadania BSM. Tento právny
stav práve navrhovateľke dáva právo podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku brániť sa na
súde o vylúčenie takejto veci z exekúcie v celku. Tento právny stav nespôsobuje, že by sa malo použiť
ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje výslovne len na
veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Znamená to, že toto ustanovenie sa vzťahuje
len na existujúce manželstvo a nie zaniknuté rozvodom. Výkladom ustanovení, ktoré robí odporca, by
sa zasiahlo do ústavou garantovaného práva na ochranu vlastníctva, pretože by sa vytvorila protiprávna
a nemorálna situácia, že rozvedený manžel ako povinný si po rozvode manželstva vezme pôžičku,
uzná v notárskej zápisnici jej vykonateľnosť, pôžičku nesplatí a celý svoj dlh bude mať uspokojený z
majetku už zaniknutého BSM. Takto by sa kryla situácia, že dlh jedného z rozvedených manželov sa
nezákonne uspokojí z majetku aj druhého rozvedeného manžela. Toto považuje za nezákonné a právne



neprípustné. Navrhovateľka nemôže byť ani nie je účastníčkou exekučného konania podľa ustanovenia
§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na manželov a len na existujúce
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Navrhovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212
ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal na pojednávaní
nariadenom podľa ustan. § 214 ods. 1 O.s.p., na ktorom vypočul účastníkov konania a ich zástupcov,
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

V preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať exekúciu vedenú na pozemky v k.ú. N. a exekúciu vedenú
na rodinný dom súpisné číslo XXXX. Podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré vydal
súdny exekútor JUDr. Ján Jonata, exekúciou budú postihnuté pozemky v katastrálnom území N.,
zapísané na LV číslo XXX a číslo XXX. Pritom sú uvedené všetky podiely na týchto pozemkoch, teda
aj spoluvlastnícke podiely navrhovateľky a tretej osoby. Exekúcia je ďalej vedená na stavbu súpisné
číslo XXXX zapísanú na LV číslo XXXX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného R. F. a
navrhovateľky.

Podľa výpisu z listu vlastníctva XXX v časti ťarchy je uvedené zriadenie exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti podiel 1/2 vo vlastníctve povinného. Na LV číslo XXX v časti C: ťarchy je uvedený
exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v podiele 1/4 vo vlastníctve
R. F. - povinného.

Z uvedeného vyplýva, že je nezrovnalosť medzi obsahom upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie
a zápisom exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, evidovanej v katastri nehnuteľností. Z dôvodu
právnej istoty navrhovateľky bolo preto potrebné, aby súd poskytol navrhovateľke súdnu ochranu a
rozhodol o vylúčení týchto pozemkov v spoluvlastníckom podiele patriacom navrhovateľke z exekúcie.

V časti vedenia exekúcie na majetok v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve je potrebné
zaoberať sa okolnosťami, či po zániku bezpodielového spoluvlastníctva môže byť predmetom exekúcie
nehnuteľnosť v takomto spoluvlastníctve. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 občianskeho zákonníka
zánikom manželstva zanikne i BSM.

Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv
manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je
charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej
veci. Tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach
a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielovosť účasti na
výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva
medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na
nadobúdaní práv.

Každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom
vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 147 ods. 1 občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.



Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že výkonom rozhodnutia alebo exekúciou môže byť
postihnutý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov len v prípade, ak pohľadávka len
jedného z manželov vznikla za trvania manželstva. V preskúmavanom prípade pohľadávka odporcu
voči bývalému manželovi navrhovateľky vznikla po zániku manželstva, teda po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a povinného.

Podľa ustan. § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Manžel povinného sa stáva účastníkom exekučného konania vtedy, ak sa exekútor rozhodol pre
exekúciu predajom hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, predajom spoluvlastníckeho podielu, cenných
papierov alebo podniku, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne zriadením
exekučného záložného práva k nehnuteľnosti.

Navrhovateľka ako bývalá manželka povinného R. F. sa nemohla stať účastníkom exekučného konania,
keď v čase vzniku pohľadávky odporcu a v čase začatia exekučného konania už nebola manželkou
povinného, manželstvo bolo právoplatne rozvedené a bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.

Keďže pohľadávka odporcu voči povinnému vznikla po zániku manželstva navrhovateľky a povinného,
nemôže byť uspokojená z predmetu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka sa okrem iného
teda nestane ani účastníkom exekučného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľke ako úspešnej v odvolacom konaní priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré spočívajú v dvoch úkonoch právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu odporcu a
zastupovanie na pojednávaní dňa 13.12.2011; 2 krát paušál; cestovné náhrady za cestu motorovým
vozidlom z Piešťan do Trnavy a späť na pojednávanie dňa 13.12.2011; ako aj náhrady za stratu času za
2 x 30 minút; ďalej DPH vo výške 19% a vo výške 20%, čo spolu činí náhradu trov konania 919,12 eur.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.