{"guid": "fc6f1a75-b01b-421e-9f0f-6c4aff2c341c:22d71f27-c65f-4aac-9d50-af49b60f7b65", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1510213032.3", "spisova_znacka": "9Co/663/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/663/2012 z 27. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2014, sp. zn. 9Co/663/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1510213032.3", "identifikacne_cislo": "1510213032", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22d71f27-c65f-4aac-9d50-af49b60f7b65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510213032.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1510213032.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1510213032.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/663/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213032
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510213032.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. V., O. A. X, O., zastúpená JUDr. Zuzanou
Flakovou, advokátkou, Trnavská cesta č. 60, Bratislava, proti odporcovi: Weidler Bratislava, spol. s r.o.,
Bratislava, Košická č. 52, IČO: 31 323 430, zastúpený advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s.r.o.,
Bratislava, Palisády č. 33, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 16C 47/2010-293
zo dňa 3. októbra 2012, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací   súd   rozsudok   súdu   prvého   stupňa  v  napadnutej  časti   z r u š u j e  a vec
v r a c i a   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené
dňa 09.04.2010 je neplatné; odporcovi uložil povinnosť   zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške
4.288,12 € po zákonných zrážkach a náhradu trov konania vo výške 648,32 €;  vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Uložil odporcovi povinnosť  zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 356,50 €.
Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzavretá pracovná zmluva dňa 26.10.1998, na
základe ktorej navrhovateľka vykonávala prácu účtovníčky. Odporca nedoručil riadne do vlastných rúk
navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru tak ako to vyplýva z podania Slovenskej pošty zo
dňa 10.2.2011 ( čl. 183 ) a zo dňa 25.2.2011 (čl. 186 ), Pošta 212 vykonala neúspešný pokus o doručenie
zásielky navrhovateľke a keďže táto nebola zastihnutá, bolo jej zanechané oznámenie o uložení zásielky.
Predmetnú zásielku si prevzal dňa 9.4.2010 manžel navrhovateľky, pričom sa preukázal svojim platným
dokladom totožnosti, zamestnanec pošty mu vydal doporučenú zásielku bez splnomocnenia, v dôsledku
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce neboli splnené formálno právne predpoklady pre skončenie
pracovného pomeru, súd prvého stupňa určil za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru.

S odkazom na ust. § 79 ods. 1 a 2  a § 134 Zák. práce prvostupňový súd priznal navrhovateľke náhradu
mzdy za dvanásť mesiacov, počnúc dňom 16.4.2010,kedy oznámila navrhovateľka odporcovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, vychádzajúc z pravdepodobného zárobku z dôvodu, že navrhovateľka, podľa
mzdového listu za rok 2010 v rozhodujúcom období neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170 hodín.
Z pravdepodobného zárobku súd vychádzal aj z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala zvýšenie
mzdy zo sumy 15.000,- Sk (497,91 €), vyplývajúcej z pracovnej zmluvy zo dňa 26.10.1998 na sumu
1.372,05 €.   Výška predpokladanej mzdy v rozhodnom období od 1.1.2010 do 31.3.2010 predstavovala
sumu 1.493,73 € na 496 pracovných hodín. Hodinový zárobok navrhovateľky bol 3,0115 € a priemerný
mesačný zárobok bol 505,90 €. Za obdobie od 16.4.2010 do 31.7.2010 navrhovateľka poberala
nemocenské dávky a od 1.8.2010 do   16.4.2011 jej patrí náhrada mzdy v sume 4.288,12 € po zákonných
zrážkach ( s tým, že v mesiaci apríl 2011 bolo 8 pracovných dní). Vo zvyšnej časti prvostupňový súd návrh
zamietol, nakoľko navrhovateľka nepreukázala relevantným spôsobom zvýšenie mzdy dohodnutej v
pracovnej zmluve, príp. priznania odmeny alebo prémie, ktoré by jej odôvodňovali ňou uplatňovanú
výšku priemerného mesačného zárobku, ktorý si vyčíslila v sume 2.234,2459 €.



O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote a to do výroku, ktorým súd prvého stupňa priznal
navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 4.288,12 € a náhrady trov konania, ako aj do časti výroku, ktorým
súd návrh zamietol podala odvolanie navrhovateľka. Súdu prvého stupňa vytkla, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaným
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu mzdy
za 12 mesiacov vychádzajúc z pravdepodobného zárobku z dôvodu, že navrhovateľke v rozhodnom
období neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170 hodín. Toto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďže z obsahu mzdového listu navrhovateľky za mesiac január až marec 2010 vyplýva,
že navrhovateľka u odporcu odpracovala za január 2010 celkom 20 pracovných dní za február 2010, 16
pracovných dní a za marec 2010, 15 pracovných dní, čo za obdobie január až marec 2010 predstavuje
51 odpracovaných dní v prvom štvrťroku 2010, ktorý je rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady
mzdy, keďže listina o okamžitom skončení pracovného pomeru bola doručená dňa 9. 4. 2010. Súd
prvého stupňa vychádzal pri výpočte náhrady mzdy z pravdepodobného zárobku aj z dôvodu, že
navrhovateľka nepreukázala zvýšenie mzdy zo sumy 15.000,-- Sk vyplývajúcej z pracovnej zmluvy
zo dňa 26. 10. 1998 na sumu 1.372,05 €. Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 134 ods.
1 Zákonníka práce, podľa ktorého priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zistil zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Obrana odporcu akceptovaná súdom prvého stupňa, že medzi
účastníkmi konania nedošlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy v časti zvýšenia poskytovanej mzdy
neobstojí. Zákonník práce zakotvuje povinnosť zamestnávateľa zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť
písomne, ak však k zmene dôjde ústne, prípadne konkludentne aj takáto zmena je platná, pretože
Zákonník práce nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou. Odporcovi boli každý mesiac
zasielané výkazy o spôsobe účtovania mzdy všetkých pracovníkov do Viedne, kde bola uvedená výška
mzdy. Odporca teda mal vedomosť o výške vyplácanej mzdy. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal navrhovateľke náhradu mzdy vo výške
19.040,48 € spolu s náhradou trov konania.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, zdôrazňujúc, že navrhovateľka prémie, odmeny,
mimoriadne odmeny vyplácala sebe aj ostatným zamestnancom neoprávnene, svojvoľne. Podľa § 54
Zákonníka práce pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve nemožno meniť jednostranne ale
iba na základe dohody, ku ktorej medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo. Rovnako k dohode neprišlo
ani konkludentným  spôsobom, pretože konkludentný prejav je taký, ktorý vyjadruje vôľu konajúceho
takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybností o tom, že ide o prejav
vôle a aký je jeho obsah. Nie je možné, aby konateľ odporcu podpísaním daňového priznania zobral
na vedomie, resp. dal oprávnenie alebo uznal vyplácanie prémii, odmien a mimoriadnych odmien, na
ktoré navrhovateľka a ostatní zamestnanci nemali zmluvný nárok. Konateľ odporcu sa o neoprávnenom
vyplácaní miezd dozvedel až v rámci vykonania hĺbkovej kontroly vo februári 2010, po ktorom zistení
situáciu riešil osobným pohovorom, z čoho vyplýva, že konanie konateľa odporcu so zreteľom na všetky
okolnosti nemožno chápať ako prejav vôle s ktorým by konateľ odporcu udelil súhlas s vyplácaním
prémii, odmien a mimoriadnych odmien. Nárok zamestnanca na odmeny, mimoriadne odmeny nie je
vymáhateľný súdnou cestou, navyše na časť základnej mzdy predstavuje nenárokovateľnú zložku,
ktorej priznanie, vyplácanie záleží výlučne od zamestnávateľa. Z toho dôvodu nemožno pri výpočte
náhrady mzdy vychádzať zo mzdy, ktorú si navrhovateľka neoprávnene navyšovala, ale iba zo zmluvne
dohodnutej mzdy vo výške uvedenej v pracovnej zmluve. Keďže navrhovateľke sa v konaní nepodarilo
preukázať dohodu, či už výslovnú alebo konkludentnú o zmene pracovných podmienok konkrétne,
že prémie, odmeny a mimoriadne odmeny mala zmluvný nárok, súd prvého stupňa pri určení výšky
náhrady mzdy správne vychádzal zo zmluvne dohodnutej mzdy vo výške uvedenej v pracovnej zmluve.
Navrhovateľka si vyplácala hrubú mzdu vo výške 2.524,20 € za január 1.868,50 € za február a 1.670,80 €
za marec, pričom zmluvne mala nárok iba na 497,91 €. Podvodným úmyselným konaním navrhovateľky
vznikla odporcovi značná škoda, ktorej existenciu nakoniec priznala aj sama navrhovateľka. V zmysle
§ 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / § 10 ods. 1 O.s.p / prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania / § 214 ods. 2  O.s.p. /,  preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. v časti náhrady mzdy,



ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo  podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,  a dospel k záveru,  že odvolanie
je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v dôsledku odvolaním napadnutého rozsudku je preskúmanie postupu
súdu prvého stupňa týkajúceho sa náhrady mzdy po neplanom skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce platného a  účinného do 30.6.2003 / ďalej len „Zákonník práce „ / ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len \"priemerný
zárobok\") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce  rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce  priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

V zmysle citovaných  ustanovení Zákonníka práce navrhovateľke patrí náhrada mzdy v sume jej
priemerného zárobku odo dňa 16.4. 2010, kedy navrhovateľka oznámila odporcovi že trvá na ďalšom
zamestnávaní, pričom priemerný zárobok sa zisťuje za rozhodné obdobie z hrubej mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodnom období.

Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu mzdy za 12 mesiacov vychádzajúc z
pravdepodobného zárobku z dôvodu, že navrhovateľka v rozhodnom období neodpracovala aspoň 22
dní alebo 170 hodín, konštatovanie ktoré však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže z obsahu
mzdového listu navrhovateľky (č.l. 235 - 240)  za mesiac január až marec 2010 vyplýva, že navrhovateľka
u odporcu odpracovala za január 2010 celkom 20 pracovných dní, za február 2010, 16 pracovných
dní a za marec 2010 celkom 23 pracovných dní, čo za obdobie január až marec 2010 predstavuje
59 odpracovaných dní v prvom štvrťroku 2010, ktorý je rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady
mzdy. Keďže súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí nevychádzal z relevantných  listinných dokladov
(mzdové listy na č.l. 235 - 240 ) nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý zviedol súd prvého stupňa
aj k nesprávnym právnym záverom.
Za nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa je potrebné považovať aj posúdenie v prípade
výpočtu náhrady mzdy  keď   vychádzal z pravdepodobného zárobku aj z dôvodu, že navrhovateľka
nepreukázala zvýšenie mzdy zo sumy 15.000,-- Sk vyplývajúcej z pracovnej zmluvy zo dňa 26. 10. 1998
na sumu 1.372,05 €.
Podkladom pre výpočet  priemerného zárobku je mzdový list - doklad zamestnávateľa, ktorý je
relevantným dokladom pre zistenie  hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom
období. Pokiaľ sa odporca bráni tvrdením, že k navýšeniu mzdy došlo svojvoľne, neoprávnene,  nemožno
tejto obrane priznať očakávanú váhu, keďže tento stav bol dlhodobý, od roku 2005 a odporca o ňom



vedomosť mal, resp. pri bežnej starostlivosti  o vec vedomosť musel mať a preto možno ustáliť,
že ku zmene pracovných podmienok došlo konkludentne, keď nedostatok písomnej formy nie je
sankcionovaný neplatnosťou tohto úkonu . Odvolací  súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už
v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt\" t. j. „práva patria len bdelým\" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o
ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod.. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011), pretože neznalosť práva
škodí každému (Ignorantia iuris cuique nocet).
V zmysle vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v
zmysle § 221 ods. 1  písm. h )  O.s.p zrušil pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil,
tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil  skutkový stav a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie / § 221 ods. 2 O.s.p. /.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa
§ 226 O.s.p. viazaný.

Úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - mzdovými
listami navrhovateľky, v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce určiť priemerný zárobok navrhovateľky,
ktorý sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, keď základom pre výpočet priemerného denného
zárobku je zistený priemerný hodinový zárobok, ktorý  sa zisťuje z dosiahnutého hrubého zárobku
v rozhodujúcom období, ktorý sa vydelí počtom odpracovaných hodín. Priemerný mesačný zárobok
sa vypočíta z priemerného hodinového alebo denného zárobku prepočtom na jeden mesiac podľa
priemerného počtu odpracovaných hodín, resp. dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac, keď pri
zisťovaní priemerného zárobku sa teda celková hrubá mzda delí celkovým odpracovaným časom, do
ktorého sa započítava aj prípadná práca nadčas. Pri priznaní náhrady mzdy bude potrebné prihliadnuť
na tú skutočnosť, že navrhovateľka bola v období od 16.4.2010 do  31.7.2010 dočasne práceneschopná,
keď v tomto období poberala nemocenské dávky a preto nemá za toto obdobie právo na náhradu mzdy.
Po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení potom prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho  konania / § 224 ods. 3
O.s.p. / a o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm.
d) zákona č.  71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/47/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}