Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoE/68/2014 z 22. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. apríla 2015, sp. zn. 27CoE/68/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8509200573.1 Krajský súd Prešov | 27CoE/68/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8509200573.1 | 2015-04-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, OSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/450f35c9-c374-4ca8-a244-e1481be5badf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8509200573.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/68/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200573
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8509200573.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 proti povinnej U. P., bytom Z. č. XX, o vymoženie sumy 464,68 EUR s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Er/36/2009-18 zo
dňa 7. októbra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Oprávnená a povinná nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil
na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 7.10.2008
sp. zn. SR 09692/08. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušnými
ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS, s odkazom závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci
C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, a rozhodnutí vo veciach
C-240/98 Océeano Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro, C-40/08 Asturcom Telecomunicationes
SL. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený
exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že rozsudok rozhodcovského súdu predložený
oprávneným ako exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Vzťah medzi oprávneným a povinnou bol posúdený ako vzťah
spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie posudzovať prijateľnosť zmluvných podmienok. Dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský súd
prejednať vec, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka a spotrebiteľ tak ňou nie je viazaný. Predložená rozhodcovská doložka znemožňovala voľbu
spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
podá žalobu na rozhodcovský súd. Tieto okolnosti viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a smernice
Rady č. 93/13/EHS. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke materiálnej aj formálnej, čo rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorému nebola platne
zverená právomoc vo veci konať, nespĺňa. Exekučný súd je takto oprávnený exekúciu v ktoromkoľvek
jej štádiu aj bez návrhu zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Poukázala n to, že súd nesprávne



aplikoval ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa, keďže zmluva o úvere bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka, a teda ju nemožno podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu
k platnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že tá je vo forme tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky,
t.j. nevylučuje možnosť podania žaloby na všeobecný súd. Takáto rozhodcovská doložka tak nie je
dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Keďže išlo o rozhodcovské konanie plne v súlade s
ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, boli tak dodržané všetky práva účastníkov konania
a takéto rozhodcovské konanie nemožno posudzovať ako neprípustné v zmysle smernice Rady, resp.
považovať ho za neupravené právnymi predpismi. Zároveň poukázal na to, že aktuálna judikatúra ESD
nechráni spotrebiteľa, povinného v situácii, kedy ten ostáva pasívny a nedomáha sa ochrany vlastných
práv. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal danú právomoc prejednať vec a nemohol tak
vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, tak nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré tvoria prílohu
zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli
dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na čo je
potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky má už bez
ďalšieho za následok jej neplatnosť.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože
nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu



s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva
neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského
konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo
všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že
súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť
individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a
vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských zmlúv odvolací súd uvádza, že ak má
byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere,
kde je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok, bez možnosti
individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany
spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok tak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby v pozícii
spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská
doložka v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať
formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu.
Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu
vnútená ako jej neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací
súd poukazuje na § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého
predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi
úveru, spotrebiteľovi. Povinná v rámci zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver
jej nebol poskytnutý v priamom súvise s jej podnikateľskými aktivitami. Použitie príslušných ustanovení



Občianskeho zákonníka, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda
nie je vylúčené.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Predformulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa
4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, na ktoré odkázal aj súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnudté uznesenia.

Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods.
5 OZ, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Navyše, súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných
strán, t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie
sú v pozícii spotrebiteľa.

Z uvedeného je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok
nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie.
Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči
povinnej, nie sú dotknuté.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne
v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne právne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s
postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.