Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/354/2013 z 29. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. decembra 2013, sp. zn. 7Co/354/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4113201863.1
Krajský súd Nitra | 7Co/354/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4113201863.1 | 2013-12-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 172 ods. 1 OSP, § 174 ods. 1 OSP, § 174 ods. 2 OSP, § 174 ods. 3 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5df8edc-84c2-4c4e-bf66-b810a788fe91
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4113201863.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/354/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4113201863.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom
so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 630,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 9C/276/2013-33 zo
dňa 15. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie  súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením  súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu
zo dňa 09. 05. 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1 až 4, § 172 ods.
1, 3Občianskeho súdneho poriadku( ďalej OSP). Uviedol, že vo veci súd prvého stupňa vydal dňa
21.03.2013 platobný rozkaz č.k. 7RO/16/2013-22, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 630,04 eura s príslušenstvom a trovy
konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Poukázal  na to, že podaním zo dňa
14. 03. 2013 vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS , ktorý proti platobnému rozkazu podal odpor, doručený súdu prvého stupňa dňa
09.05.2013. Podľa názoru súdu prvého stupňa odpor v predmetnej veci bol podaný neoprávnenou
osobou, preto z uvedeného dôvodu odpor podaný vedľajším účastníkom v zmysle § 174 ods. 3 OSP
odmietol. Dôvodil tým, že Občiansky súdny poriadok neobsahuje výslovne ustanovenia o možnosti
vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu, túto možnosť má v zmysle ust. § 172 ods.
1 OSP len odporca a preto vedľajší účastník môže podať odpor len v prípade, ak ho zároveň podá
aj odporca. Vzhľadom na to, že Občiansky súdny poriadok výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k
zrušeniu platobného rozkazu, a to iba za predpokladu, že odporca podá včas odpor s odôvodnením
vo veci samej, súd prvého stupňa odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol ako odpor podaný
neoprávnenou osobou, keďže právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu domáhajúc sa ním jeho zrušenia, čím sa ex lege ruší aj platobný rozkaz. Nesúhlasil s názorom
súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretože ak vedľajší účastník
vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a
povinnosti ako hlavný účastník, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie
opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného rozkazu. Poukázal na to, že je potrebné
hlavného  účastníka , na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, aby sa k odporu vyjadril s tým, že



ak hlavný účastník odpor neposkytne resp. ho odvolá, je potrené následne tento úkon posúdiť podľa §
93 ods. 4 OSP . Pritom je potrebné skúmať osobnostné, vzdelanostné alebo aj zdravotné predpoklady
hlavného účastníka správne pochopiť priebeh konania a uplatnený nárok žalobcu.  Z uvedeného vyplýva,
že nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník
musí byť kvalifikovaný, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd musí posúdiť
osobnostné dispozície hlavného účastníka správne chápať význam úkonu vedľajšieho účastníka a
musí posúdiť aj samotný úkon, či tento je v prospech hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje
alebo tento úkon odporuje jeho záujmom. Z uvedeného vyplýva, že súd neodmietne odpor vedľajšieho
účastníka, ktorý je zjavne v prospech jeho oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník nemusí
byť informovaný. Ide o klasický príklad spotrebiteľských konaní, kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže
posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky  v zmluvách, ktoré sú právnym
základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Okrem
toho konštatoval, že nečinnosť odporcu nemôže byť posudzovaná za konkludentný súhlas, ale treba
ho považovať za prejav rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o premlčaní pohľadávky,
ktoré ja voči nemu uplatňovaná. Svoje závery oprel aj o rozhodnutia odvolacích súdov SR.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka
na strane odporcu nie je dôvodné, preto  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 ods. 1 OSP, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 174 ods. 3 OSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c)
neoprávnenou osobou.

Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní (v tzv. rozkaznom konaní), z čoho vyplýva, že skutkový
stav veci pred jeho vydaním sa nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci
samej, teda ako pred vydaním rozsudku, resp. uznesenia, čím sa platobný rozkaz odlišuje od týchto
druhov súdnych rozhodnutí. V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich
dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy
konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý
ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona
včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného
rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca, a na základe udeleného splnomocnenia aj jeho
splnomocnený zástupca.



V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa  návrhom doručeným súdu prvého
stupňa dňa 22.01.2013  domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 630,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 54,80 eura a ročným úrokom
z omeškania vo výške 9,25  % zo sumy 630,04 eura od 24.04.2012 do zaplatenia a trov konania.
Písomným podaním  zo dňa 14.03. 2013 (č.l. 18) oznámil vstup do konania vedľajší účastník na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov
5,  v zastúpení JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7. Platobným
rozkazom zo dňa 21. 03. 2013, č. k. 7Ro/16/2013-22 súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby do 15
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 630,04 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 54,80 eura a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 630,04
eura od 24. 04. 2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania v sume 151,86 eura, alebo aby v tej istej
lehote podal odpor na tomto súde. Zároveň poučil odporcu o tom, že uznesením odmietne odpor, ktorý
bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 OSP).
Odporca  platobný rozkaz prevzal dňa 18.04.2013  do vlastných rúk, z čoho vyplýva, že lehota na podanie
odporu mu začala plynúť dňa 19.04.2013  a uplynula dňom 03. 05. 2013, kedy sa platobný rozkaz stal
právoplatným a vykonateľným a to z dôvodu, že odporca proti nemu nepodal odpor. Písomným podaním
zo dňa 09. 05. 2013 vedľajší účastník na strane odporcu podal proti platobnému rozkazu odpor, o ktorom
súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a) osobitným predpisom je napríklad aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako  hlavný účastník, ktoré v
súdnom konaní podporuje.  Koná však iba sám za seba.  Jeho postavenie  nie je úplne rovnaké ako
postavenie hlavného účastníka konania, pretože  vedľajší účastník  je vylúčený z procesných úkonov
predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom
poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť  také
úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V skrátenom konaní t.j. v konaní o vydanie platobného rozkazu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku neupravuje  právo vedľajšieho účastníka
podať odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od  práva podať odvolanie,  ktoré   právna úprava
vedľajšiemu účastníkovi  za splnenia zákonných podmienok priznáva). Občiansky súdny poriadok
výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, a to iba za predpokladu, že
odporca včas podá odpor s odvodnením vo veci samej (§ 174 ods. 2 prvá veta OSP). Z uvedeného
vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, a preto pokiaľ v zákonnej lehote
odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku.
Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu znamená, že ak v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie
odporu proti platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastníka na strane odporcu do konania, avšak
odporca odpor proti platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu
právny význam. Povinnosť súdu postupovať v konaní  s vedľajším účastníkom na strane odporcu by
bola daná len v prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal,
čím by došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.



Odvolací súd dodáva, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú
situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože  Občiansky súdny poriadok priamo
predpokladá, že sa za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník a za
podmienok uvedených v ust. § 201 druhá veta OSP dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.

V danej veci odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal.  K zrušeniu platobného rozkazu  ako
je už vyššie uvedené v zmysle ust. § 174 ods. 2 OSP dôjde len vtedy, ak odporca včas podá odpor
s odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď odpor vedľajšieho
účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Kogentné ust. § 174 ods. 2 OSP podľa
názoru odvolacieho súdu nie je možné  extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca  odpor
v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná
lehota na podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu). Z tohto pohľadu je treba uviesť, že
účastníci občianskoprávneho konania, a teda aj vedľajší účastník, majú iba tie práva ktoré  im Občiansky
súdny poriadok priznáva.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné zisťovať stanovisko odporcu k úkonu
vedľajšieho účastníka a ani posudzovať, či úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom hlavného
účastníka. Ani odporcom dodatočne vyjadrený súhlas s úkonom vedľajšieho účastníka neboli spôsobilé
vzhľadom k vyššie uvedeným záverom zmeniť tú skutočnosť, že nepodaním odporu odporcom platobný
rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.