{"guid": "fc0366e1-51c3-424e-aa59-dc32fb89ed44:b4894beb-b496-43d7-80fa-f0e4ea756fdd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013200849.1", "spisova_znacka": "21S/116/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/116/2013 z 25. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. februára 2014, sp. zn. 21S/116/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200849.1", "identifikacne_cislo": "5013200849", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2014-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4894beb-b496-43d7-80fa-f0e4ea756fdd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/116/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200849.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: J. A., bytom
A. XXXX/XX, D., zastúpená advokátom: Mgr. Branislav Samec, B. B. X, D., proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, Žilina, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-56/2013, zo dňa 02.07.2013,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-56/2013 zo dňa 02.07.2013 podľa §
250j ods. 2 písm. c) O.s.p.   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške
281,80 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
246,80 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.09.2013, súdu doručenou dňa 30.09.2013 domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-56/2013 zo dňa 02.07.2013, ktorým bolo odvolanie
žalobkyne zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Žilina č. ORP-
P-196/ODI-2013-II.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým
bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. a za čo jej bola uložená pokuta vo výške 300 Eur,
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a bola jej aj uložená povinnosť zaplatiť
trovy konania vo výške 16 Eur. Uviedla, že predmetné rozhodnutie napáda v celom rozsahu, má za
to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci, konanie správneho orgánu bolo zaťažené takou vadou, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
skutočnosť, že kamerový záznam je jeden z hlavných dôkazov, ktorým sa zistil a objasnil skutočný
stav veci a tento považuje za taký, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Tento kamerový záznam
považoval žalovaný za potvrdenú skutočnosť rozhodnú pre posúdenie a rozhodnutie vo veci. Žalovaný
v odôvodnení uviedol, že dôkazný prostriedok nie je v súlade s právnymi predpismi, ak je výslovne
zakázaný, pričom ako príklad uviedol výsluch svedka, ktorý by sprístupnil utajovanú skutočnosť, alebo ak
je to dôkaz vykonaný neprípustným spôsobom. Podľa žalovaného nie je kamerový záznam nezákonným
dôkazom, nakoľko tento nemusel byť zlikvidovaný v zmysle ust. § 13 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z.z. o



ochrane osobných údajov, pretože vo veci bol dôvodný predpoklad, že bude využitý na účely konania
o priestupkoch.

Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný pripustením a vykonaním nezákonného dôkazu (kamerového
záznamu) zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Sporný kamerový záznam bol získaný v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko tento mal byť
zlikvidovaný v zmysle § 13 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Z obsahu spisu
je nepochybné, že kamerový záznam bol vyhotovený dňa 29.01.2013, škodová udalosť bola zistená
dňa 30.01.2013 a dopravná nehoda bola oznámená až dňa 08.02.2013, pričom kamerový záznam bol
poskytnutý polícii dňa 08.02.2013.

Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutiami správnych orgánov bola poškodená na svojich právach
v dôsledku nezákonného postupu správnych orgánov obidvoch stupňov. Navrhuje preto, aby súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový správny orgán správne
posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy dostatočne, preukázal spáchanie, ako aj
zavinenie priestupku Ing. J. A. a svojím konaním jej neodoprel žiadne procesné práva a umožnil jej
aktívne hájiť svoje práva a záujmy. Správny orgán má vo vzťahu k účastníkovi konania nadradené
postavenie a má právo rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Postupuje tak najmä vtedy, ak by išlo
o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných, bezpredmetných alebo nadbytočných. Vykonávanie
dôkazov musí hodnotiť aj z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalovaný mal za to, že dôkazná
situácia, ktorá sa nachádzala v administratívnom spise a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní
priestupkov a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukázalo skutočnosť, že J. A. sa
dopustila priestupkov v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g) Priestupkového zákona.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že kamerový záznam považuje za jeden z dôkazov, ktorým sa
zistil a objasnil skutočný stav veci a tento považuje za taký, ktorý je v súlade s právnymi predpismi.
Kamerový záznam je možné považovať za potvrdenú skutočnosť rozhodnú pre posúdenie a rozhodnutie
veci, správny orgán ho opodstatnene považoval za dôležitý pre rozhodnutie. Dôkazný prostriedok
nie je v súlade s právnymi predpismi, ak je výslovne zakázaný, alebo ak je vykonaný neprípustným
spôsobom. Kamerový záznam bol vyhotovený dňa 29.01.2013, pracovník SBS zistil dňa 30.01.2013
poškodenie sadrokartónovej steny garáže Auparku v mieste 1PP/B, ktorá bola pretlačená. Dohľadaním
na kamerovom systéme bolo zistené, že poškodenie steny spôsobila vodička s motorovým vozidlom ev.
č.: ZA-662 CM. Na základe uvedených skutočností v danej veci nebol dôvodný postup v zmysle ust.
§ 13 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko v predmetnej veci bol dôvodný predpoklad,
že bude využitý na účely konania o priestupkoch. Sankcie boli uložené i v zmysle zásady v zhodných
alebo podobných prípadoch postupovať zhodne alebo podobne. Striktné dodržiavanie pravidiel cestnej
premávky ustanovenej zákonom o cestnej premávke a vo všeobecne záväznom právnom predpise
vydanom na jeho vykonanie je bezpodmienečnou nevyhnutnosťou pre zabezpečenie bezpečnosti v
cestnej premávke. Vyhodnotením všetkých skutočností v súvislosti so zistenými priestupkami žalovaný
dospel k záveru, že takto uložené sankcie boli uložené v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 s prihliadnutím
na § 12 a § 22 Priestupkového zákona, s prihliadnutím aj na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, t.j. že
v podobných alebo v rovnakých veciach treba postupovať podobne alebo rovnako, zodpovedá rozsahu
zavinenia a je adekvátna zavineniu J. A.. Žalovaný mal za to, že J. A. svojím konaním postupovala v
rozpore s ustanoveniami zákona o cestnej premávke, za čo bola v súlade so zákonom uznaná vinnou
zo spáchania priestupkov a s ohľadom na závažnosť priestupkov a okolností, za ktorých ku priestupkom
došlo jej bola uložená sankcia v rozsahu ako ju pripúšťa zákon. Dôkazy neboli vykonávané v rozpore
s ustanoveniami právnych predpisov, prvostupňový správny orgán mal dostatok dôkazov, ktoré mu dali
možnosť urobiť záver o porušení príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.



Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím č. p. ORP-
P-196/ODI-2013-II zo dňa 09.05.2013 bola obvinená z priestupku J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D., A. XXXX/XX  dňa 29.01.2013 v čase od 17:21 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Ford Galaxy,
ev. č. ZA-662 CM po prvom podzemnom podlaží garáže OC Aupark smerom od ulice R. Zaymusa,
pričom v strede parkoviska pri požiarnej stene medzi sektorom A a B cúvala s uvedeným osobným
motorovým vozidlom na prvé parkovacie miesto od príjazdovej komunikácie od ul. R. Zaymusa pri čísle
111 a z dôvodu nesledovania situácie v cestnej premávke ťažným zariadením na vozidle poškodila
už viditeľne opravenú sadrokartónovú stenu budovy garáže OC Aupark. Po príchode k vozidlu dňa
29.01.2013 v čase o 18:22 hod. J. A. nasadla do vozidla a odišla na neznáme miesto. Vodička J. A.
dopravnú nehodu policajtovi neohlásila, na mieste dopravnej nehody nezotrvala do príchodu policajta,
nezdržala sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody, najmä premiestnenia
vozidla a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej
škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodu. Pri dopravnej nehode k zraneniu došlo nedošlo.
Alkohol u vodičky nebol zisťovaný pre jej neprítomnosť na mieste dopravnej nehody.

Vodička J. A. týmto svojím konaním porušila ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zák.
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím je uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb..

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. sa obvinenej J. A. ukladá:

a) pokuta vo výške 300 Eur, slovom tristo eur,

b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvanástich mesiacov (12) mesiacov, ktorý začína plynúť
dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnený uviedol, že kamerový záznam zo dňa 29.01.2013 v čase od
17:21 hod. jednoznačne preukazuje, že účastníčka konania s motorovým vozidlom zn. Ford Galaxy ev.
č. ZA-662 CM v podzemnej garáži v OC Aupark cúvala na parkovacie miesto zadnou časťou vozidla ku
stene. Kamerový záznam preukazuje, že v čase od 17:21:35 na sadrokartónovej stene v spodnej časti
asi v strede vyznačeného parkovacieho miesta sa nachádza malá tmavá škvrna. Následne v čase o
18:22:19 po opúšťaní parkovacieho miesta účastníčkou konania je uvedená škvrna omnoho väčšieho
rozsahu, z čoho jednoznačne vyplýva, že došlo ku kontaktu zadnej časti vozidla so sadrokartónovou
stenou, ktoré v tom čase viedla účastníka konania. Kamerový záznam preukazuje, že nikto iný na
uvedenom parkovacom mieste dňa 29.01.2013 v čase od 17:21 hod. do 18:22 hod. motorovým vozidlom
neparkoval a teda poškodenie nemohol nikto iný spôsobiť, len účastníčka konania. Táto skutočnosť je
nevyvrátiteľná a na kamerovom zázname je riadne zachytená.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. ORP-P-196/ODI-2013-II. zo dňa 02.05.2013
podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní namietala, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkový
stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu nie je jednoznačný, aby na jeho základe
mohla byť vyvodená zodpovednosť voči obvinenej za porušenie predpisov na úseku plynulosti a
bezpečnosti cestnej premávky. Uviedla, že podľa správneho orgánu kamerový záznam preukazuje, že
v čase od 17:21:35 na sadrokartónovej stene v spodnej časti, asi v strede vyznačeného parkovacieho
miesta sa nachádza malá tmavá škvrna a následne v čase o 18:22:19 po opúšťaní parkovacieho miesta
účastníčkou konania je uvedená škvrna omnoho väčšieho rozsahu, z čoho jednoznačne vyplýva, že
došlo ku kontaktu zadnej časti vozidla so sadrokartónovou stenou, ktoré v tom čase viedla obvinená. Z
odôvodnená rozhodnutia je nepochybné, že správny orgán oprel svoje rozhodnutie najmä o kamerový
záznam. Pokiaľ však správny orgán vychádzal z uvedeného dôkazu, tak jeho hodnotenie možno



považovať za svojvoľné a arbitrárne. Z kamerového záznamu nemožno spoľahlivo určiť, že „tmavá
škvrna viditeľná na stene, ktorá sa mala zväčšiť, je poškodenie steny, a že k nej došlo kontaktom vozidla,
ktoré viedla obvinená. Správny orgán hodnoverne nepreukázal, že tmavá škvrna na stene vznikla v
dôsledku nárazu, pričom mohla vzniknúť aj iným spôsobom, napr. mohlo ísť o škvrnu vzniknutú vodou,
zadymením a podobne. Pokiaľ teda správny orgán aj následne pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti hodnotil kamerový záznam v porovnaní s fotodokumentáciou poškodením steny a v spojení
s výškovým zameraním ťažného zariadenia, tak ani takéto hodnotenie dôkazov nemožno považovať
za správne, nakoľko správny orgán jednak nezohľadnil časovú súvislosť, nakoľko fotodokumentácia
bola vykonaná až s odstupom času, t.j. k poškodeniu malo dôjsť dňa 29.01.2013, škoda bola zistená
30.01.2013 a nahlásenie dopravnej nehody a následná komunikácia boli vykonané až dňa 08.02.2013,
a teda pokiaľ bola zistená škoda následne, tak táto mohla vzniknúť neskôr, a teda nebolo spoľahlivo
preukázané, že následok je v príčinnej súvislosti s konaním obvinenej. Správny orgán musí na účely
zistenia skutkového stavu priestupku a to aj na úseku dopravy vykonávať dokazovanie procesne
legálnymi dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ ide o samotný kamerový záznam, tak tento bol predložený
polícii dňa 08.02.2013, teda až 10 dní po dni, kedy bol záznam vyhotovený, t.j. ide o nelegálny dôkaz.
Z obsahu spisu je nepochybné, že kamerový záznam bol vyhotovený dňa 29.01.2013, škodová udalosť
bola zistená pracovníkom SBS dňa 30.01.2013 o 13:00 hod. a dopravná nehoda bola oznámená až dňa
08.02.2013, pričom kamerový záznam bol poskytnutý polícii dňa 08.02.2013. Ak vyhotovený záznam
nie je využitý na účely v trestnom konaní alebo v konaní o priestupkoch, záznam sa musí zlikvidovať
manuálne, resp. automaticky programovou činnosťou systému podľa § 13 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z.z. o
ochrane osobných údajov, t.j. do 7 dní odo dňa nasledujúcom po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený.
Z uvedeného skutkového stavu a z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že dôkaz nebol
získaný zákonným spôsobom. Vyhotovený záznam v zmysle citovaného ustanovenia nemusí byť vždy
zlikvidovaný, len v prípade, že je využitý na účely trestného alebo priestupkového konania. V súlade s
ústavným konformným výkladom ust. § 13 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov je potrebné v lehote
do 7 dní ohlásiť priestupok, resp. trestný čin a súčasne poskytnúť osobne údaje policajnému orgánu,
resp. orgánu oprávnenému objasňovať priestupky, inak musia byť zlikvidované. V odvolaní ďalej uviedla,
že správny orgán nesprávne vyhodnotil zaobstarané dôkazy, tieto účelovo vyhodnotil dodatočne v
neprospech obvinenej, v konaní prihliadal aj na nezákonne zabezpečený dôkaz a teda vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádzal sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú. Správny
orgán dôkazy síce hodnotil podľa svojej úvahy, avšak hodnotenie dôkazov vykonal v rozpore s ust. §
34 ods. 5 Správneho poriadku. Takýto postup v konaní prvostupňového správneho orgánu je v zrejmom
rozpore so zásadami dobrej verejnej správy, ako sú presvedčivosť rozhodovania, transparentnosť,
procesná korektnosť, prehľadnosť a právna istota. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že obvinená
bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dôvodne uznaná vinnou z porušenia ustanovenia
§ 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona o cestnej premávke nie je obsahom spisového materiálu dostatočne
preukázaná a to z dôvodu, že nie je preukázaná skutočnosť, že obvinená v čase vzniku dopravnej
nehody mohla mať vedomosť o tom, že spôsobila dopravnú nehodu. V priestupkovom konaní musí byť
preukázané, že priestupca v čase vzniku dopravnej nehody mohol mať vedomosť o tom, že spôsobil
dopravnú nehodu.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.07.2013 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-56/2013 odvolanie zamietol a
rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Žilina, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline zo dňa 09.05.2013 č. ORP-P-196/ODI ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.



Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchody policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vráti
po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa § 66 ods. 2 písm. e) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný zdržať sa konania,
ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody najmä premiestnenia vozidiel.

Podľa § 66 ods. 2 písm. i) zák. č. 8/2009 Z.z. je účastník dopravnej nehody povinný bezodkladne
upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená
dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie
zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.).

Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne
nezastaví vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keby to
bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo
nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží
pokuta od 300 Eur do 1.300 Eur a zákaz činnosti od 1 roku do 5 rokov.

Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov priestor prístupný verejnosti
možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku
a bezpečnosti, odhaľovanie kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu a to len vtedy, ak priestor
je zreteľne označený ako monitorovaný. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak
ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo
konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ak vyhotovený záznam podľa § 10 ods. 7
nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ten, kto ho vyhotovil, ho zlikviduje
najneskôr v lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Žalobca v žalobe namietal, že dôkaz - kamerový záznam bol získaný nezákonným spôsobom, preto nie
je možné tento dôkaz použiť v priestupkovom konaní. Súd k tejto námietke uvádza nasledovné:

Kamerový záznam bol vyhotovený dňa 29.01.2013, a škodová udalosť bola zistená pracovníkom SBS
dňa 30.01.2013 o 13:00 hod. a dopravná nehoda bola oznámená až dňa 08.02.2013 a kamerový záznam
bol poskytnutý polícii dňa 08.02.2013. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na účely trestného konania
alebo konania o priestupkoch, záznam sa musí zlikvidovať manuálne, resp. automaticky programovou
činnosťou systému podľa § 13 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, t.j. do 7 dní odo
dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva,
že dôkaz, kamerový záznam nebol získaný zákonným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú. Prvostupňový správny
orgán, ako aj žalovaný kamerový záznam považovali za potvrdenú skutočnosť rozhodnú pre posúdenie
a rozhodnutie vo veci a z tohto dôvodu už ďalšie dôkazy ani nezabezpečovali.



Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a napadnuté rozhodnutie
žalovaného preto zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust.                        § 250k
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo
vyčíslení trov konania podanom na tunajšom súde osobne dňa 27.02.2014 v celkovej výške 536,57 Eur.
Žalobkyňou uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
35 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia v
roku 2013 vo výške 131,16 Eur, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 04.11.2013 vo výške 131,16
Eur, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2014 vo výške 134 Eur, ďalej z režijného paušálu k jednotlivým
úkonom 2 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, hotové výdavky a DPH.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 60,08 Eur, pre rok 2014 sumu
61,85 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o priestupku a vtedy patrí odmena za jeden úkon
právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, a preto súd nemohol priznať žalobkyni
odmenu za jeden úkon vo vyššej výške, tak ako si uplatnila (131,16 Eur a 134 Eur).

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.09.2013, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20c vyhlášky vo
výške 60,08 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 30.09.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s §
20c vyhlášky vo výške 160,08 Eur.

3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 26.02.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 61,85 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške
182,01 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.



Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za
rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 41,13 Eur, o ktorú sa zvýšila
súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia
o registrácii pre daň z pridanej hodnoty pre identifikačné číslo 1026256704, že právny zástupca žalobcu
je platiteľom dane od 01.014.2013.

D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 35 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností
predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného
práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}