Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/449/2011 z 26. 4. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 26. apríla 2012, sp. zn. 19CoE/449/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3810214149.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/449/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3810214149.1 | 2012-04-26 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10c439ac-1f6f-4901-946b-d64dff25d1ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3810214149.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/449/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810214149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810214149.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 83 11 54, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti povinnému G. E., bytom M. XXX/XX, J., o vymoženie 1 445,90
eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.
marca 2011, č.k. 9Er/2620/2010-14 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.09.2010 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1 445,90 eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie, sp. zn. II/2009-1345 zo dňa 05.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2010 a
vykonateľnosť dňa 15.05.2010. Okresný súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 18.05.2004, ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Zmluva má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním Všeobecných obchodných podmienok (VOP),
konkrétne článku VIII. bod 3., okresný súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní vzhliadol nekalú
podmienku. Dôvodil, že v danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnému si finančné prostriedky touto cestou obstarať,
čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý
definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru okresného súdu je preto dojednanie rozhodcovskej doložky
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal
na skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky okresný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009. Rozhodcovská doložka podľa názoru okresného súdu spĺňa všetky podmienky tak, aby z



pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z
pohľadu smernice Rady 93/13/EHS bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore
s ust. § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto
neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, a tým aj
návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom, Okresný
súd žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený,
ktorý žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vyhovie žiadosti
súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku a v predmetnej veci mu udelí poverenie na vykonanie exekúcie.
Mal za to, že súd prvého stupňa si svojím rozhodnutím osoboval právomoc, ktorá mu ako exekučnému
súdu nepatrí. Exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie, sp. zn. II/2009 - 1345 totiž predstavuje právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorý je
záväzný pre každého a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek prelomenie tejto
zásady predstavuje zásah do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu
ochranu. Oprávnený ďalej vyjadril nesúhlas s aplikáciou predpisov občianskeho práva týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv, teda s aplikáciou ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
podmienkach na zmluvu o poskytnutí flexipôžičky uzavretú dňa 18.05.2004, ktorá bola podkladom
pre vydanie exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že zmluvy tohto typu - úverové zmluvy,
kedy je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, sa stali spotrebiteľskými zmluvami až s účinnosťou
od 01.01.2008 novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z. a v zmysle prechodného
ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka sa vznik právnych vzťahov spred 01.01.2008, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 01.01.2008, posudzujú podľa doterajších predpisov, t. j. podľa Občianskeho
zákonníka platného a účinného pred 01.01.2008. V období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 a § 54
Občianskeho zákonníka vzťahovali len na taxatívne vymedzené zmluvné typy. Zmluva o flexipôžičke
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch. Zastával názor, že v
období do 31.12.2007 bolo dojednanie rozhodcovskej doložky dovolené aj v spotrebiteľských zmluvách.
Neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Na tejto skutočnosti nič nemení ani smernica Rady 93/13/EHS, o ktorú
súd prvého stupňa opiera svoje rozhodnutie. Poukázal na odseky 37 a 47 rozsudku Súdneho dvora
EÚ C-40/08. Uviedol, že z odôvodnenia predmetného uznesenia nemožno vôbec zistiť, v čom je
rozhodcovská doložka v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a Občianskym
zákonníkom. Záverom oprávnený poukázal na § 93 b ods.2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v
zmysle ktorého právne predchodca oprávneného nemal inú možnosť, len ponúknuť povinnému návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom postupoval v súlade so zákonom. Povinný nebol povinný
prijať rozhodcovskú doložku, ktorú mu banka bola povinná v zmysle zákona ponúknuť, povinný totiž mal
možnosť rozhodnúť sa, či ju prijme alebo nie. Povinný k nej preukázateľne nemal žiadne výhrady a
ako takú ju prijal, preto je dotknutá rozhodcovská doložka platná a v súlade so zákonom. Predmetné
nezákonné a neodôvodnené uznesenie okresného súdu znamená, že exekučný súd napriek existencii
právoplatného a vykonateľného rozsudku a preukázateľnej existencii pohľadávky žalobcu, ktorou sa
exekučný súd v danom uznesení nezaoberá, napriek absolútnej nečinnosti povinnej, znemožnil veriteľovi
domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky v rámci exekučného konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne,
pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uznesenia okresného súdu, na ktoré odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu krajský súd dodáva nasledovné:

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi



s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle
článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Vnútroštátny súd je potom povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo
má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ani v
jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade okresný súd vo veci dôsledne aplikoval
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 53, § 54
Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Krajský súd
dospel v zhode so okresným súdom k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
18.05.2004 predstavuje typovú spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva poskytujúce ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje i na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a ust. § 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení, v spojení
s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Krajský súd sa následne v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením okresného súdu, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je zo zákona absolútne neplatná.

Výber rozhodcovského súdu, resp. osoby rozhodcu evidentne uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. V tejto skutočnosti
potom okresný súd správne posúdil nekalý charakter dojednania a možnosti riešenia sporu, kedy
predmetná zmluvná podmienka upravená v bode 3. VIII. Záverečných ustanovení Všeobecných
obchodných podmienok a rovnako tiež v článku II. bod 5. zmluvy zo dňa 18.05.2004 vyžaduje od
dlžníka, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej doložky je potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, a to v neprospech spotrebiteľa (povinného), a to i v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora ES/EÚ
(C-240/98 až C-244/98, C-168/05, C-40/08, C-473/00, C-243/08). Rozhodcovskú doložku koncipovanú
v takom znení ako vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a príslušných Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú
a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení za absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah do predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

Krajský súd preto v konečnom dôsledku dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade správne
právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc
na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný
titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. potvrdil.



Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .