Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/39/2014 z 11. 6. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 11. júna 2014, sp. zn. 4CoP/39/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3713212545.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/39/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3713212545.1 | 2014-06-11 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6128cd3-b8dd-470c-829f-e7b1e07b8910 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713212545.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713212545
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713212545.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti T., nar. XX.XX.XXXX a S., nar.
XX.XX.XXXX J., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Považskej Bystrici, deti rodičov I. J., bytom J., O. XXX/X, prechodne bytom D. XX, J., zastúpenej
JUDr. K. T., advokátkou so sídlom v G. J., ul. X. XX/XX a Ing. I. J., bytom C. pri J., E. XXX, o zmenu
úpravy styku, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.
marca 2014, č.k. 6P/83/2013 - 49 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu otca o zmenu úpravu styku s mal. T., napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u je .

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s mal. S. p o t v r d z u j e s
tým, že týmto zmeňuje rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.01.2012, č.k. 4C/1141/2008-258
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.06.2012, č.k. 5Co/216/2012-287 v časti o
úprave styku otca s mal. S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. 01.
2012, č.k. 4C/1141/2008-258, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.06.2012,
č.k. 5Co/216/2012-287 v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi T. a S. J. tak, že otec je oprávnený
prevziať si deti každý tretí piatok o 18.00 hod. pred bytom matky a povinný matke deti každú tretiu
nedeľu o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať s tým, že prvýkrát si deti prevezme pred bytom matky v
piatok v týždni nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej je otec oprávnený prevziať si deti
počas jarných prázdnin v pondelok o 11.00 hod. pred bytom matky a povinný matke deti v tom istom
týždni vo štvrtok o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať. Ďalej je otec oprávnený prevziať si deti každý prvý
pondelok v mesiaci júli a prvý pondelok v mesiaci auguste v roku o 8.00 hod. pred bytom matky a povinný
deti matke v nedeľu v tom istom týždni o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať. Matke uložil povinnosť styk
otca s deťmi umožniť. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok
zo dňa 27. 03. 2012, č.k. 4C 1141/2008-273, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 12. 06. 2012, č.k. 5Co 216/2012-287, bol upravený styk otca s maloletými deťmi C., T. a S. J.
tak, že styk otca s maloletými C. a T. ponechal neobmedzený a styk s maloletým S. určil každý párny
týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 01. 07. od 11.00 hod. do 08.
07. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 26. 12. od 11.00 hod. do 28. 12. do 18.00
hod., pričom otec si dieťa prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste ho matke odovzdá v
čase určujúcom koniec styku. Otec detí požiadal o rozšírenie styku a vzhľadom k tomu, že od poslednej
úpravy styku sú deti staršie, súd zaujímal názor maloletých detí T. a S. na rozšírení styku s otcom
detí. Vzhľadom k tomu, že názor detí korešponduje s úvahou súdu a vyjadrením psychologičky Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, súd rozšíril styk otca s maloletým S. a upravil
styk otca s maloletou T. tak, ako to navrhli deti účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že sa jedná



o autoritatívne rozhodnutie súdu, je povinnosťou oboch rodičov, ale aj maloletých detí, aby uvedené
rozhodnutie rešpektovali. Na druhej strane len vzájomná komunikácia medzi rodičmi a deťmi môže
mať za následok zdravé rodinné prostredie, v ktorom by maloleté deti mali byť vychovávané. Je na
rodičoch detí, aby do uvedeného autoritatívneho rozhodnutia vedeli vhodne zakomponovať aj záujmy
maloletých detí, ktoré by v odôvodnených prípadoch mohli mať za následok skutočnosť, že sa otec s
deťmi nestretne v stanovenom termíne, ale v náhradnom termíne, ktorý si s matkou detí dohodne.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia mal. detí.

Matka mal. detí v podanom odvolaní žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na nové konanie. K., že otec robí značené rozdiely medzi ich troma deťmi, nakoľko najstaršia dcéra
zistil, aký je opravdivý záujem otca o jeho deti, dovolila si mu povedať svoj názor, začal ju ignorovať,
prestal s ňou komunikovať, začal mladšej dcére stále kupovať rôzne veci, aby medzi deťmi začali vznikať
spory, pričom mladšia dcéra ju prestáva rešpektovať. Vždy sa vyhovorí, že otec jej povedal, že jej názor
sa musí rešpektovať a teda ona nemusí si upratovať, ona nemusí sa podieľať na domácich prácach, ona
nemusí ju počúvať ani rešpektovať, len má práva. Tým sa jej výchova v domácnosti narúša, narúšajú
sa doposiaľ dobré vzťahy medzi súrodencami, dcéru pristihla viackrát pri klamstve, na ktoré ju naviedol
otec. Preto nemôže súhlasiť s tým, aby sa zmenil styk tak, ako toto zmenil súd. Zastávala názor a bola
ochotná akceptovať želanie detí, pokiaľ sa s otcom dohodne, nemá problém deti s ním pustiť, no nakoľko
vie ako sa doposiaľ styk realizoval, pokiaľ mali deti iné aktivity, otec toto nerešpektoval a volal na ňu
políciu, dával návrhy na výkony rozhodnutia, hoci sám nikdy rozsudok nedodržal, deti bežne nosil a nosí
domov neskôr, dokonca dcéru posadil na vlak a nepovažoval za potrebné ju o tomto informovať. Takáto
v zásade rozdielna výchova je v rozpore so zdravým vývojom detí. Mladšia dcéra prejavuje záujem
stretávať sa s otcom zo zištných dôvodov, otec dcéru dokonca presviedča, aby zo školy odišla, pričom
pred dcérou a synom na jej osobu oplzlo nadáva, v domácnosti žije od rozvodu už s piatou partnerkou,
čo považuje za nie vhodný vzor pre deti. Zastávala názor, že doposiaľ upravený styk je dostatočný a
postačuje na aktivity, ktoré deti s otcom môžu realizovať, poťažne by bola ochotná pristúpiť na jeden
víkend od soboty do nedele v mesiaci, čo by zohľadňovalo aj záujmy a aktivity detí.

Otec mal. detí v podanom odvolaní uviedol, že od podania návrhu do vynesenia rozsudku nastala
zásadná zmena pomerov a z toho dôvodu o úpravu styku s dcérou T. nežiada. Žiada však o úpravu styku
so synom S. do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté o jeho návrhu, ktorým žiada o zmenu zverenia detí do
jeho osobnej starostlivosti. Dôvodom odvolania je udalosť, pri ktorej dňa 05.04.2014 deti zažili incident,
ktorý bol vyvrcholením dlhodobého fyzického a psychického týrania detí matkou. V ten deň bol s S. a
T. na celodennom výlete, pričom cca o 20.00 hod. sa s nimi rozlúčil a odišoel domov do C. pri J.. Asi
o 21.00 hod. mu dcéra T. zavolala na mobilný telefón , aby sa okamžite vrátil, lebo matka prišla domov
opitá, hrozne ju zbila, dokopala do brucha, trhala za vlasy a ona aj syn museli pred ňou utiecť k susedom
a tí zavolali políciu. Asi o 21.45 hod. prišiel za deťmi a našiel ich v hroznom psychickom stave. Týmto
incidentom sa iba potvrdili informácie, ktoré mal od niektorých susedov, bývajúcich v susedstve matky, s
tým, že ju videli niekoľkokrát opitú. Dcéra mu potom rozprávala a potvrdila, že matka pravidelne chodila
domov opitá už takmer rok, väčšinou cez víkendy, keď chodievala za svojou matkou, ktorá je podľa
jeho vedomostí notorický alkoholik. Dňa 07.04.2014 boli deti vypočuté na polícii a syn sa jednoznačne
vyjadril, že nechce ísť naspäť k matke, že sa jej bojí, pričom dcéra povedala na polícii, že s ňou nechce
bývať, nechce ju nikdy vidieť. K. a syna zobral k sebe do bezpečia, domov do C. pri J.. Dcéra cez
víkendy býva u neho, pričom počas vyučovania jej zabezpečil bezpečné ubytovanie u jeho známych v
J.. Vzhľadom k tomu, že je žiačkou 1. ročníka gymnázia sa s dcérou spoločne dohodli, že by bolo pre
ňu najvhodnejšie dokončiť ročník v G.. Dôvodil, že matka vychováva deti k vzájomnej neúcte, ponižuje
ich, vysmieva sa im. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že matka svojím správaním, jednaním, fyzickými
útokmi, psychickým a fyzickým týraním predstavuje vážny zásah do vývoja mal. detí.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rodičov uviedol, že má vedomosť o tom, že dňa
05.04.2014 došlo ku konfliktu medzi matkou a mal. T., čo je v súčasnosti riešené orgánmi činnými v
trestnom konaní a od tejto doby sa maloletá nachádza v starostlivosti otca. Kolízny opatrovník súhlasil
so späťvzatím návrhu otca o zmenu úpravy styku otca s mal. T. a pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vo veci
úpravy styku s mal. S., ponechal rozhodnutie vo veci na súd.



Matka mal. detí súhlasila so späťvzatím návrhu zo strany otca o zmenu úpravy styku s mal. T.. Uviedla,
že v J. žije s deťmi už sedem rokov, o deti sa vždy riadne starala, snažila sa hneď zamestnať, aby deťom
mimo lásky, starostlivosti, opatery mohla život skvalitniť aj finančne. Otec rozhodnutie súdu o úprave
styku nikdy nerešpektoval, nikdy deti nedoviezol načas, neraz dcére ušiel, keď chcela ísť s S., vždy aj
dve hodiny mešká, nikdy jej neoznámil, že nepríde načas. K zmene správania sa T. došlo od decembra,
kedy si ju zobral na lyžovačku, začal jej kupovať rôzne veci. Pokiaľ ide o incident 05.04.2014 nepopiera,
že mala vypité, otec deti doviedol až dve hodiny potom, ako to určil súd, dcére volala, no bezvýsledne,
opila sa. Tvrdenie, že dcéru zbila sa na pravde nezakladá, dcéra nemala žiadne zranenia, jednoducho
zahrala divadlo tak, ako jej to otec zrežíroval. Je pravdou, že otec podal návrh na zverenie detí do
jeho výchovy, no podľa vyjadrenia syna, tento chce ostať bývať s ňou v J., dcéra T. jej vulgárne nadáva,
pričom otec sa o dcéru toho času nestará, dal ju na starosť neznámym ľuďom, nestará sa o ň u osobne,
ako toto tvrdil na polícii. Pokiaľ sa teda otec nechce starať o dcéru T., ona sa starostlivosti nebráni, chce
sa o ňu starať, čo sa rieši v konaní 7P38/2014.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k nasledovnému záveru:

Otec mal. detí v podanom odvolaní zobral svoj návrh o zmenu úpravy styku s mal. T. späť, úpravu styku
s mal. T. nežiadal s poukazom na okolnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa,
keď dcéra T. po incidente s matkou začala bývať u neho. Matka mal. detí a kolízny opatrovník súhlasili
so späťvzatím návrhu zo strany otca v tejto časti.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Otec mal. detí v danej veci vzal svoj návrh v časti o zmenu úpravy styku s mal. T. späť skôr, ako
rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že mal. T. odišla od matky a začala
bývať v jeho domácnosti. Odvolací súd preto v zmysle vyššie citovaného zák. ustanovenia späťvzatie
návrhu zo strany otca o zmenu úpravy styku s mal. T. pripustil, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zmene úpravy styku
otca s mal. S..

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov
medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a
jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a
udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno
v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia
prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi
nimi. Okrem toho by mali rešpektovať aj prirodzenú potrebu a záujem dieťaťa o oboch rodičov, avšak
za predpokladu, že dieťa nie je ovplyvňované nevhodnými zásahmi iných osôb, prípadne nevhodným
správaním aj niektorého z rodičov. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení
dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy je daný
aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto
rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom
prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Na strane
rodičov však ich schopnosť vo výchove možno posudzovať vo vzťahu na ich postoj k rodine, k dieťaťu



a ich osobné danosti. Iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s
rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo
svojej výchove s maloletým dieťaťom na prospech dieťaťa a ďalej aká úprava tohto styku zodpovedá v
konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým
zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno totiž zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce
sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov. Ide predovšetkým o zhodnotenie
veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičovi, ktorý ho nemá vo svojej
výchove, denného režimu maloletého dieťaťa, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah
rodičov a ich časové a hospodárske možnosti.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok
zo dňa 13.01.2012 č.k. 4C/1141/2008-258 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12.06.2012 č.k. 5Co/216/2012-287 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, mal. deti C., T. a S. na
čas po rozvode manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu mal. C. sumou 200 eur mesačne, na výživu mal. T. sumou 160 eur mesačne a na
mal. S. sumou 150 eur mesačne. Zároveň bol týmto rozsudkom upravený styk otca s mal. deťmi tak,
že styk otca s mal. C. a mal. T. ponechal súd neobmedzený a styk s mal. S. bol určený tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas
letných prázdnin od 01. 07. od 11.00 hod. do 08. 07. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý
rok od 26. 12. od 11.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod. V tom čase mal mal. S. 8 rokov, navštevoval 1.
stupeň základnej školy. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že otec sa s mal. S.
stretával na základe citovaného súdneho rozhodnutia. V súčasnosti mal. S. chodí do 4. triedy Základnej
školy v J., má rôzne mimoškolské aktivity, keď navštevuje ľudovú školu umenia, tancuje vo folklórnom
súbore, hrá futbal. Z výsluchu mal. S. pred psychológom Referátu poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR Považská Bystrica vyplýva, že mal. S. by sa chcel stretávať s otcom jedenkrát za tri týždne
s tým, že by si ho otec brával do miesta svojho bydliska. Prejavil tiež záujem stráviť polovicu jarných
prázdnin u otca, tiež jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste, vianočné sviatky však chcel stráviť
s matkou. Psychologička ďalej uviedla, že maloletý má záujem o rozšírenie styku s otcom, pričom
zo psychologického hľadiska možno vo všeobecnosti rozšírenie kontaktu s dieťaťa s otcom považovať
za vhodné, v záujme lepšieho vzájomného spoznávania sa, odovzdávania skúseností a poznatkov zo
strany otca. Z uvedeného vyplýva, že mal. S. má záujem o rozšírenie styku s otcom. Maloletý je vo veku
10 rokov, je na pomerne vysokej rozumovej vyspelosti, preto má právo slobodne vyjadriť svoj názor k
úprave styku s otcom. Názoru mal. S. bolo potrebné venovať patričnú pozornosť a na jeho názory k tejto
otázke prihliadať, čo vyplýva z ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval rozšírenie úpravy styku otca s mal.
Andrejom v rozsahu určenom súdom prvého stupňa za primerané a v súlade so záujmami maloletého.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil s tým, že zároveň postupom podľa § 222 ods. 3 O.s.p. opravil zrejmú nesprávnosť
vo výroku napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že týmto rozsudkom zmeňuje uznesenie Okresného
súdu Pezinok, keď správne mal byť zmenený rozsudok Okresného súdu Pezinok.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .