Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/60/2014 z 1. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. júla 2014, sp. zn. 8Co/60/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3712211632.2 Krajský súd Trenčín | 8Co/60/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3712211632.2 | 2014-07-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 114 ods. 2 OSP, § 115 OSP, § 120 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7df5501-80ed-44e8-a672-e0f3520c739b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3712211632.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712211632
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712211632.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 7C/124/2012-15
zo dňa 23. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v
Považskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/18/2007, pretože nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote.
Žalobca doručil exekučnému súdu žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa 06.09.2010, o ktorej súd
prvého stupňa rozhodol uznesením č.k. 4Er/18/2007 zo dňa 08.04.2011. Oneskorenie v rozhodnutí
spôsobil žalobca tým, že neuviedol spisovú značku exekučného súdu, napriek tomu, že o tejto musel
mať vedomosť a podaním veľkého množstva návrhov v rovnakom čase. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy. Na skutkový stav súd
prvého stupňa aplikoval § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho
exekučného spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici vedeného v prospech oprávneného - žalobcu
proti povinnému Peter Jakubík pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3201348, ktorý však riadne neoznačil sp. značkou.
Súd prvého stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn.
4Er/18/2007 a tento si pripojil. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa §
142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania trovy konania nevznikli, preto súd
prvého stupňa ich náhradu žalovanému nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa
uviedol, že rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý vyhlásil verejne ako drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p. Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.
Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho



predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým jeho právo na konanie
pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Poukázal na to,
že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie, vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie
k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Žalobcovi nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel
k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd
prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120
ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť
alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v
zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko
súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd



podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 175 eur titulom majetkovej škody
a zaplatenia 387,24 eur titulom nemajetkovej ujmy. Je nepochybné, vzhľadom na predmet konania a
sporu nepresahujúci sumu 1 000 eur, že danú vec možno považovať za drobný spor, nakoľko spĺňa
podmienky ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 O.s.p., ktorý v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu
rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie veci, ktorá spĺňa podmienky drobného
sporu, bez nariadenia pojednávania neprichádza do úvahy v každom prípade. Citované ustanovenie
bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie,
keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia
zákonom stanovených podmienok zaručujúcich ochranu práv účastníkov konania.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Z procesného hľadiska musí súd postupovať pred verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci samej
najmä podľa ustanovenia § 114 ods. 2, § 115a, § 120 ods. 4 a § 156 ods. 3 O.s.p. Základom pre
rozhodnutie súdu po splnení týchto procesných podmienok sú zhodné (nespochybniteľné) listinné
dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností nie je možné vydať súdne
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.
Súd sa len oboznámi s listinami, a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie,
môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže súd ustáliť len z
predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci
nepredložili - napr. exekučný spis, z ktorého po oboznámení a zistení z neho vyplývajúcich skutočností,
dospel k záverom potrebným pre prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však súd
prvého stupňa nenariadil pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.
listinami obsiahnutými v exekučnom spise, pretože tieto listiny nepredložil žiaden z účastníkov konania.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe označil ako
dôkaz exekučný (súdny) spis Okresného súdu Považská Bystrica bez označenia konkrétnej listiny na
preukázanie svojich tvrdení. Súd prvého stupňa vykonal tento dôkaz tak, že celý exekučný spis pripojil
ako dôkaz do tohto konania. Žalobca ani žalovaný neboli oboznámení s tým, že súd prvého stupňa
akceptoval návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu, teda že žalobcom navrhnutý dôkaz vykoná.
Účastníci konania neboli oboznámení, ktoré listiny a skutočnosti z nich vyplývajúce sú pre súd významné
pre právne posúdenie uplatnených nárokov. Za tejto procesnej situácie musel odvolací súd konštatovať,
že skutkové zistenia, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej, boli získané
spôsobom nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom a súd prvého stupňa konanie zaťažil vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Týmto postupom bola žalobcovi a
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania,
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou
(zásada formálnej pravdy), ktorá úzko súvisí na strane účastníka konania s povinnosťou tvrdenia podľa
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Účastníci konania
majú možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti a
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých bolo
nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vo veciach, v
ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a O.s.p.). Zákon uvedené procesné následky viaže na



vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti a preto ukladá súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť,
ktorú je povinný poskytnúť každému účastníkovi vrátane účastníka zastúpeného v konaní právnym
zástupcom. Povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uložená súdu musí byť splnená kvalifikovane, a to na
začiatku súdneho konania (viď ÚS 67/2002). V prípade konaní, v ktorých sa pojednávanie
nenariaďuje, realizuje súd túto poučovaciu povinnosť v rámci prípravy pojednávania v zmysle § 114 ods.
2 O. s. p. Prípravou pojednávania
podľa citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho
konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej. V rámci prípravy pojednávania súd doručí žalobu žalovanému spolu s prílohami a poučí
účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., doručovanie uskutoční do vlastných rúk.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri príprave pojednávania nedodržal procesný
postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Predovšetkým súd prvého stupňa nedoručil žalobu spolu s prílohami
žalovanému, nesplnil si obligatórnu poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci rozhodol
bez toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa
k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v drobných sporoch sú iba skutočnosti,
ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených
účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Splnenie povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. z
obsahu súdneho spisu vôbec nevyplýva. Napriek tomu, že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky
prípravy pojednávania rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Za ďalšie procesné pochybenie súdu prvého stupňa považoval
odvolací súd aj tú skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že poučenie
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo oznámené na úradnej tabuli súdu, pričom táto skutočnosť zo spisu
nevyplýva. V danej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že doručovanie vyvesením
na úradnej tabuli súdu ako osobitného spôsobu doručovania písomnosti súdu je upravené v § 47a O.s.p.
Táto procesná norma ustanovuje doručovanie písomností súdu iba v prípadoch, ak účastníci nie sú
súdu známi alebo ak ide o účastníkov, ktorých pobyt nie je známy. V danej veci o taký prípad nejde.
Možno uzavrieť, že účinky splnenia poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa vo vzťahu k účastníkom
konania týmto spôsobom doručovania písomnosti nenastali.

Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neumožnenie účastníkom konania realizovať
procesné práva podľa § 123 O.s.p. považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pre rozhodnutie veci samej
postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov
konania podľa § 123 O.s.p. dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so
skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa a ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje,
aby sa k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne, aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto
skutkových zistení.

Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu
možnosti účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvého stupňa mienil vo veci verejne
vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého
stupňa znemožnil účastníkom procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu
ustanovenom zákonom. Súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom a porušil ich právo
na spravodlivý súdny proces v intenciách článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je preto dôvodná.

Odvolací súd sa taktiež zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vylúčeným
sudcom. V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že
sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení



s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom
viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia
nadriadený súd (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola od začiatku konania
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Róbertovi Jankovskému, ktorý ako zákonný sudca
vo veci rozhodol. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu
dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle
§ 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a
účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci sp.zn. 4Er/18/2007 vedenej pred
Okresným súdom Považská Bystrica nebol JUDr. Róbert Jankovský zákonným sudcom. Z hľadiska § 14
ods. 1 O.s.p. odvolací súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto
sudcu a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti
namietaného sudcu nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa
svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu,
lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k
prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie.
Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Pretože procesný postup súdu prvého stupňa nebol z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať podľa § 114 O.s.p., žalobu spolu s prílohami doručí
žalovanému do vlastných rúk a spolu s týmto procesným úkonom splní voči účastníkom poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ďalej dodrží taký procesný postup, ktorým poskytne účastníkom
konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym
súdnym poriadkom (§ 123), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa §
224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.