Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/81/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2013, sp. zn. 6CoE/81/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3612207035.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/81/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3612207035.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 214 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca48cb90-2f43-4b92-91fa-77f4d6252070 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612207035.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/81/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612207035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3612207035.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému J. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. - B., H. J. XXX/X, o vymoženie 711,15 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/797/2012-16 zo dňa 04. januára 2013 v senáte
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 1, ods. 2 Ex. por., § 52,
§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa 05.09.2012, spísaným do
zápisnice súdnym exekútorom sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
sumy 711,15 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 13.9.2011, sp.
zn. 08847/11, ktorý nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 03.10.2011 a vykonateľnosť
dňa 06.10.2011. Okresný súd sa oboznámil so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, s návrhom na vykonanie exekúcie, so zmluvou o úvere zo dňa 23.11.2010
vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s fotokópiou Zmenky vystavenej dňa 23.11.2010,
s exekučným titulom, s výpisom z obchodného registra na oprávneného a s rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 23.11.2010 a dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Z výpisu z obchodného registra okresný súd zistil, že
oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.11.2010 zmluvu o úvere, predmetom ktorej je záväzok
oprávneného poskytnúť povinnému úver v sume 350 Eur a záväzok povinného splatiť oprávnenému
túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 322,- Eur v 12 mesačných splátkach po 56 Eur. Povinný
ako dlžník zaškrtnutím príslušného políčka v zmluve o úvere potvrdil, že finančné prostriedky sú mu
poskytnuté na výkon povolania. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 13. obsahujú Dohodu o vyplnení zmeniek. Na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
dlžník dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Remitent (oprávnený) má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek
zmenky. Z predloženej fotokópie zmenky vystavenej dňa 23.11.2010 v Partizánskom ako vystaviteľom
povinným vyplýva, že zmenka bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom do zmenky sú
dopísané zmenková suma a začiatok úročenia zmenkovým úrokom 0,25% denne. Z predloženého



rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému právo na plnenie na
podklade predloženej vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd dospel k právnemu záveru, že zmluvu
o úvere nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch,
pretože právny vzťah zo zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 23.11.2010 vyplýva, že oprávnený a povinný sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave, vrátane sporov vzniknutých z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnených práv z takto vyplnenej zmenky. Rozhodcovská zmluva má podobu
zmluvného formulára, ktorý je vopred pripravený, v ktorom sú vopred predtlačené údaje oprávneného
a v ktorej je vopred označený rozhodcovský súd, ktorý má prípadné spory rozhodovať. Rozhodcovská
zmluva je nevýhradná, t.j. účastníci môžu podať návrh na začatie konania na rozhodcovskom súde
alebo na príslušnom všeobecnom súde. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.11.2010 zmluvu o
úvere. Oprávnený zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojho podnikania a povinný pri uzavretí zmluvy
nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Oprávnený mal teda pri uzavretí
zmluvy postavenie dodávateľa a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Zmluva má povahu vopred
pripraveného formulára, ktorého súčasťou sú aj vopred pripravené Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Je nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má povahu formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. V rovnaký deň, ako uzavreli zmluvu o úvere, uzavreli účastníci aj Rozhodcovskú
zmluvu. Aj táto zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej. Opäť to vyplýva z povahy jej účastníkov.
Okresný súd preskúmal obsah tejto zmluvy a dospel k záveru, že hoci obsahuje iný právny úkon
ako zmluva o úvere, je potrebné posudzovať obe zmluvy vo vzájomnej súvislosti. Vychádzal pritom z
toho, že obe zmluvy boli uzavreté tými istými účastníkmi v rovnaký deň, oprávnený bol pri uzatváraní
oboch zmlúv zastúpený rovnakou osobou a obsah Rozhodcovskej zmluvy vychádza z obsahu zmluvy
o úvere a upravuje spôsob riešenia sporov vzniknutých z uvedenej zmluvy. Okresný súd vychádzal
z ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa (ne)prijateľnosť zmluvných
podmienok hodnotí okrem iného aj s ohľadom na inú zmluvu, od ktorej posudzovaná zmluva závisí.
Preto exekučný súd hodnotil predloženú rozhodcovskú zmluvu v súvislosti so zmluvou o úvere.
Rozhodcovská zmluva má povahu zmluvného formulára. Formulár obsahuje vopred označenie veriteľa
(oprávneného), označenie rozhodcovského súdu, aj označenie povahy sporov, ktoré sa majú riešiť v
rozhodcovskom konaní. Formulár umožňuje dopísať označenie dlžníka a prípadného ručiteľa, označenie
čísla zmluvy o úvere, dátumu jej uzavretia, dátumu vyhotovenia a označenie osoby, konajúcej v mene
a na účet veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto na podpis dlžníka.
Dlžník, ktorý takúto formulárovú zmluvu podpíše, nemá možnosť ovplyvniť jej zmysel a obsah. Nemá
možnosť vybrať si rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v
rozhodcovskom konaní. Podpisom rozhodcovskej zmluvy sa dlžník vzdáva práva na prejednanie svojho
prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom, a to v takom prípade, ak bude začatie sporu pred
rozhodcovským súdom iniciovať veriteľ. Pritom pri podpise rozhodcovskej zmluvy niet medzi účastníkmi
zmluvy žiadneho sporu. Takáto rozhodcovská zmluva zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodcovský súd
bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov. Okresný súd zastáva právny názor, že
uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky na riešenie tých právnych sporov, pri
ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské
konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi
individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža
ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde
a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, a hlavne rozhodcovská doložka alebo
rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako slabšia
strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť tretí
subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd). Okresný súd vychádza z ustanovenia §
54 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vzdať svojich práv
alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu alebo
zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie
veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné.
Takéto dojednanie je absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, aj § 39 Občianskeho
zákonníka). Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy
výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do podstatnej časti zmluvného formulára
zasahovať. Keďže okresný súd posúdil predloženú rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú,
nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské



konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci
rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda
exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný
výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, okresný súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd
v prejednávanej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., keď súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval. Uviedol, že súd v prejednávanej veci na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Bol toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po
materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera prvostupňový súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Zastával názor, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, pričom v tejto súvislosti poukázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom prvostupňového
súdu a jeho výkladom § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
č. 244/2002 Z.z. Ďalej mal za to, že postupom prvostupňového súdu došlo k inej vade, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.,
pričom za procesnú vadu považoval nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Namietol,
že súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze
príslušnej danej normy a že v odôvodnení rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe
ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa taktiež nezaoberal
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu a nezohľadňoval ani nevykonával dokazovanie o
skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Z uvedeného mal za preukázané, že rozhodnutie
je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 23.11.2010 a je v kolerácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na
odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2
O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský
rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok má



nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo
strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ a b/
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa §
44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej
veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký
charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z., ktorý umožňuje
za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je oprávnený
posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným
titulom. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je
charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo b/ zákona
č. 244/2002 Z. z. nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru z úverovej zmluvy,
na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne
okresný súd vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a smernice
Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje
v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa,
teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
Rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 23.11.2010 správne považoval okresný súd za nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Rozhodcovská zmluva má podobu zmluvného formulára, ktorý je vopred pripravený, v ktorom sú vopred
predtlačené údaje oprávneného a v ktorej je vopred označený rozhodcovský súd, ktorý má prípadné
spory rozhodovať.

Odvolací súd poukazuje na osobitnú právnu úpravu v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, z ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom.
Ak exekučný titul bol vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania musia byť v súlade s
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva nemôže obsahovať práva a povinnosti,
ktoré nie sú v rovnováhe. Takéto dojednania sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou
neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť.



Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd
kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa
ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .