Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/296/2014 z 28. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. septembra 2015, sp. zn. 19Co/296/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8612203572.1 Krajský súd Prešov | 19Co/296/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8612203572.1 | 2015-09-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cd4310d-39de-441c-92db-3b2757caa5a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8612203572.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/296/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612203572
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8612203572.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická č. 56, 821
08 Bratislava, IČO: 35 838 825, proti žalovanej N. Q. - A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. č. X, XXX XX M.,
občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká
č. 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 4.437,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/134/2012-125 zo dňa 25.09.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi
konania a vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.853,48 eur s
prísl., ktoré jej povolil splácať v 100 eurových splátkach, ktorých splatnosť určil. V prevyšujúcej časti
konanie zastavil. Vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich
náhradu.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 26,20 eur na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že nárok žalobca opiera o zmluvu o splátkovom úvere, ktorá má povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Po námietkach žalovanej a vedľajšieho účastníka žalobca upravil žalobu tak, že
požadoval zaplatenie nepremlčaných splátok v trojročnej premlčacej dobe, t.j. 33 splátok po 53,38 eur
od 20.05.2009 do 20.01.2013 a žiadal úroky z omeškania vo výške 92,03 eur.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. , podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobca sa
domáhal zaplatenie sumy 4.437,61 eura a súd priznal žalobcovi zaplatenie sumy 1.853,48 eura. Žalobca
bol úspešný v rozsahu 41,77 % a žalovaná v rozsahu 58,23 %, preto úspech žalovanej, ktorý prevyšuje
úspech žalobcu je 16,46 % ( 58,23 % - 41,77 % ). Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a žalobca
ako menej úspešný účastník nemá právo na ich náhradu.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 24, § 25 ods. 1 - 3, § 93 ods. 2 - 4 a § 137 O.s.p. uviedol, že náhradu
trov konania si uplatnil vedľajší účastník. S poukazom na úspech žalovanej v rozsahu 16,46 % priznal
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na jej podporu, náhradu trov konania vo výške 26,20
eur, t.j. 16,46 % z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 eur za prevzatie a prípravu
právneho zastúpenia, odpor zo dňa 08.08.2011, t.j. 2x po 58,69 eur + 2 x režijný paušál po 7,63 eur +
20 % DPH, podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č.



655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. V zmysle § 149 O.s.p. bola povinnosť nahradiť trov konania uložená zaplatiť advokátovi.

Proti uvedenému rozsudku a to čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených
v ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p., t.j. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne prihliadol na námietku premlčania
vznesenú zo strany vedľajšieho účastníka a nesprávne právne posúdil vec, keď nepriznal žalobcovi
náhradu trov konania a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Poukázal na
uznesenie NS SR z 30.07.2012 sp. zn. 5Cdo/47/2012, podľa ktorého v prípade námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníka sa takýmto stáva až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti jeho vstupu
a nie oznámením vstupu do konania. V predmetnej veci takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
08.04.2014, až od kedy sa občianske združenie stalo právoplatným účastníkom.

V ďalšom uviedol, že v predmetnej veci zo strany žalovanej bol podaný odpor, ktorý žalobcovi nebol
doručený. Až doručením predvolania na pojednávanie na deň 10.01.2013 bolo žalobcovi doručené aj
oznámenie o vstupe Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a taktiež bol doručený odpor ním
podaný. Podľa odvolateľa, keďže občianske združenie podalo vo veci odpor voči platobnému rozkazu zo
dňa 08.08.2012, teda v čase, keď nebolo právoplatným účastníkom konania, prvostupňový súd na toto
podanie nemal prihliadať. O nemožnosti podania odporu vedľajším účastníkom poukázal na uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/357/2012. Z uvedeného vyvodil, že súd prvého stupňa pochybil, keď prihliadol na
námietku premlčania vznesenú v odpore a takýto odpor mal súd prvého stupňa odmietnuť a nezaoberať
sa skutočnosťami v ňom uvedenými.

K náhrade trov konania vedľajšieho účastníka poukázal na ust. § 24, § 25 ods. 1 - 3 a § 137 O.s.p. a
k jeho povinnosti tieto nahradiť vo výške 26,20 eur opätovne poukázal na vyššie uvedené uznesenie
NS SR o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v skrátenom konaní a teda nemožnosti podania odporu
voči platobnému rozkazu takýmto subjektom. Z vyššie uvedeného vyvodil, že vedľajšiemu účastníkovi
v tomto konaní nepatrí žiadna náhrada trov. Náhrada trov konania patrí iba účastníkovi a to iba za
účelné trovy. Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania iba v odpore, na podanie ktorého
nie je oprávnené, náhrada trov mu nepatrí. V ďalšom poukázal na to, že po právoplatnom pripustení
občianskeho združenia do konania toto bolo nečinné, preto nemožno takémuto subjektu priznať náhradu
trov konania. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,86 eur.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník tak, že navrhol výrok o trovách konania potvrdiť a
priznať mu trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške spolu 106,67 eur. Poukázal
na ust. § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník koná sám za seba. K námietke ohľadom
vstupu do konania uviedol, že ide o zneužitie práva zo strany žalobcu. Združenie bolo oprávnené vstúpiť
do konania a žalobca musel vedieť, že jeho námietka proti vstupu nebude úspešná. K argumentom
ohľadom ním uplatnených trov konania, ktoré žalobca považoval za neúčelné, poukázal na rozsiahlu
rozhodovaciu prax krajských súdov v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Nitre a
Trenčíne. Vyslovil, že je absurdné, ak žalobca, účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo
na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Poukázal na čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 47 ods. 2
Ústavy SR, ktorého legitimáciu na jeho činnosť dáva samotný zákon o ochrane spotrebiteľa a účelnosť
trov vynaložených na právnu pomoc odvodzuje z uvedeného článku Ústavy SR. Poukázal na najnovší
O.s.p. Komentár - I diel 2 autorov Števček / Ficová a kolektív, podľa ktorého odvolanie žalobcu vyznieva
tak, aby od súdu si nárokov ochraňovanie jeho hospodárskych záujmov.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. zistil, že rozsudok v jeho napadnutých výrokoch je
potrebné zrušiť.



Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146
ods. 2 prvá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol úspešný v rozsahu 1.853,48 eur s prísl. a konanie o zaplatenie
sumy 2.584,13 eur bolo v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené. Súd prvého stupňa preto správne
ustálil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 41,77 % a žalovaná v rozsahu 58,23 %, pritom úspech
žalovanej prevýšil úspech žalobcu o 16,46 %. Súd prvého stupňa ďalej správne ustálil, že trovy
vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovanej, majú byť priznané vo výške 16,46 %.

Súd prvého stupňa však pochybil pri vyhodnocovaní účelných trov konania na strane vedľajšieho
účastníka. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že priznať odmenu za odpor podaný vedľajším
účastníkom nie je namieste. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu v skrátenom konaní vedľajší účastník
nie je oprávneným subjektom na podanie odporu a že oznámením občianskeho združenia na ochranu
spotrebiteľa že vstupujú do rozkazného konania nenastávajú účinky vedľajšieho účastníctva tohto
subjektu (pozri rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 6Cdo/207/2011, 7Cdo/135/2013). Vzhľadom na
uvedené preto nebolo namieste priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia za úkon -
odpor zo dňa 08.08.2011.

Odvolací súd však zo spisu zistil, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k.
7C/134/2012-36 zo dňa 08.06.2012, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor.
Podaním odporu sa platobný rozkaz v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil. Teda platobný rozkaz
sa zo zákona zrušil ešte pred tým, než vedľajší účastník súdu prvého stupňa dňa 10.08.2012 doručil
podanie označené ako odpor vedľajšieho účastníka. Platobný rozkaz však v uvedenom období už bol
zrušený podaním odporu žalovanou tak, ako to bolo už uvedené. Teda vedľajší účastník vstúpil už nie do
skráteného konania tak, ako to tvrdí žalobca. Preto ani podanie vedľajšieho účastníka, hoci označené
ako odpor, bolo potrebné posúdiť podľa jeho obsahu, nie podľa označenia.

Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca sa dozvedel o vstupe vedľajšieho účastníka dňa 09.11.2012,
kedy mu bolo doručené podanie vedľajšieho účastníka označené ako odpor. Námietku vedľajšieho
účastníka žalobca vzniesol až v podaní zo dňa doručenia súdu 03.02.2014, teda viac než po roku.
Námietka vedľajšieho účastníka podaná žalobcom bola nesprávne datovaná dňom 03.02.2013, ale
súdu bola doručená dňa 03.02.2014, čo vyplýva z faxového podania. Vzhľadom na uvedené preto sa
javí nesprávny názor žalobcu, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov konania pred
právoplatnosťou rozhodnutia o pripustení jeho vstupu do konania dňom 08.04.2014 za situácie, keď
žalobca viac než rok bol nečinný. Námietku neprípustnosti mohol a mal žalobca vzniesť pri prvom úkone
po tom, čo sa dozvedel o vedľajšom účastníctve v tomto konaní.

Ani ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa skutočnosti, že súd nemal prihliadať na premlčanie namietané
vedľajším účastníkom v odpore odvolací súd uvádza, že práve žalobca z dôvodu námietky premlčania
vznesenej vedľajším účastníkom vzal žalobu späť v rozsahu premlčaných splátok. Žalobca teda zavinil
späťvzatím žaloby zastavenie konania v časti nad sumu 1.853,48 eur do sumy 4.437,61 eur, teda o
sumu 2.584,13 eur s prísl. Žalobca teda bol neúspešný v časti o zaplatenie 2.584,13 eur nie z dôvodu,
že mal súd prihliadať na námietku premlčania, ale z dôvodu, že o uvedenú sumu vzal žalobu späť. Zo
spisu jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovanej a nie je mu
možno odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Jeho úlohou je vykonať všetky úkony, ktoré budú
v záujme spotrebiteľa, ak sa nimi prispeje k poskytnutiu ochrany proti neprijateľným podmienkam a
nekalým obchodným praktikám (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/27/2012).

Napriek uvedenému však bolo nutné rozhodnutie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o trovách konania
vo vzťahu medzi účastníkmi konania a vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi zrušiť a v rozsahu zrušenia
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, za účelom posúdenia účelnosti trov konania žiadaných
vedľajším účastníkom a to najmä z dôvodu, že od 29.04.2013 žalovanú zastupovalo Centrum právnej
pomoci vo Svidníku.



Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch o trovách konania postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania medzi účastníkmi konania a
vedľajším účastníkom s vyhodnotením účelnosti trov konania účtovaných vedľajším účastníkom. Úlohou
súdu prvého stupňa bude pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania vychádzať z vyššie uvedených
skutočností a to že vedľajší účastník vstúpil už do nie skráteného konania, jeho podanie označené ako
odpor nemôže byť odporom, ale vyjadrením k veci, čo treba aj takto vyhodnotiť. Je potrebné zohľadniť
aj to, že súd sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom tak, ako to tvrdí
žalobca, nakoľko nárok, ktorý bol namietaný námietkou premlčania žalobca vzal späť a konanie v tejto
časti bolo zastavené, preto žalobca procesne zavinil, že konanie v tejto časti nepokračovalo.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu, opätovne rozhodnúť
a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.