{"guid": "fa82b28d-602b-496c-bdc7-fb9368ec7da2:80d599ce-1d63-4db2-b72a-d32fbfce95db", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116201080.1", "spisova_znacka": "5Co/211/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/211/2017 z 14. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. augusta 2017, sp. zn. 5Co/211/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5116201080.1", "identifikacne_cislo": "5116201080", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2017-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80d599ce-1d63-4db2-b72a-d32fbfce95db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116201080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5116201080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5116201080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/211/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116201080
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116201080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľky: Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom M., ul. U. č. XXXX/XX, proti: 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. č. XXX, 2/ T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
14C/8/2016-80 zo dňa 4.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

A. U.  p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania       v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľky o určenie
otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej T. J., nar. XX.XX.XXXX, rozhodol takto:
Súd návrh navrhovateľky na určenie otcovstva proti A. U., nar. XX.X.XXXX, zamieta.
Súd priznáva znalcovi znalečné vo výške 494,78 eur.
SR má nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v sume 44,78 eur.
Súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby vyplatila znalcovi na účet č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX zostatok znalečného po započítaní preddavkov zložených navrhovateľkou v sume 225 eur a A.
U. v sume 225 eur a zvyšok z rozpočtových prostriedkov súdu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 84, § 94 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie
konštatoval následné skutkové a právne závery:
Navrhovateľka sa návrhom domáhala rozhodnutia, že A. U. je otcom mal. T. J., nar. XX.XX.XXXX a
zároveň žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu.
A. U. odmietal, že by bol otcom maloletého dieťaťa, predložil súdu vyjadrenie spoločnosti GHC Genetics
SK zo dňa 27.4.2016, podľa ktorého na základe výsledkov vyšetrenia je vylúčené, aby bol biologickým
otcom mal. dieťaťa.
Vzhľadom na stanovisko účastníkov konania bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.
Vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalec odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
analýzy DNA. V znaleckom posudku č. 16/16 zo dňa 30.9.2016 ustanovený znalec prof. RNDr. Ľudevít
Kadáši, DrSc. sa vyjadril, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkoch genetiky
biologické otcovstvo A. U. k mal. T. J., nar. XX.XX.XXXX, treba pokladať za vylúčené, pretože nemá
vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo
ich zdediť od svojej matky. Otcovstvo vylučuje 11 nezávislých systémov (polymorfizmy DNA), takže
vylúčenie možno pokladať za jednoznačné.
Vzhľadom k tejto skutočnosti súd návrh žalobkyne zamietol.



Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 57 CMP.
Ustanovenému znalcovi prof. RNDr. Ľudevítovi Kádašimu, DrSc. za vypracovaný znalecký posudok
priznal znalečné vo výške 494,78 eur v súlade s ust. § 260 CSP a § 3, § 14 hlášky MS SR č. 491/2004 Z.z.
o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
v znení neskorších predpisov.
Zároveň rozhodol o trovách štátu v zmysle ust. § 57 a § 58 CMP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na nové konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že okresný súd pri vyhodnocovaní
výsledkov dokazovania, s dôkazmi, s ktorými sa mal oboznámiť, nedošlo k tomu, aby boli všetky dôkazné
prostriedky zohľadnené. Trvala na tom, že s A. U. mala intímnu známosť. Keď mu oznámila, že je
tehotná, prejavoval potešenie a naďalej sa stretávali. Pre mal. dieťa zakúpil výbavičku, rôzne potreby
pre dieťa, išiel s jej matkou pre ňu do nemocnice, aby ju odviezol domov. Po narodení dieťaťa sa vzťahy
nezmenili, naďalej sa stretávali, z čoho vyplýva, že A. U. si bol vedomý ich vzťahu aj toho, že je otcom
mal. T., keďže sa k nej ako k svojmu dieťaťu priznával. Tieto okolnosti okresný súd pri rozhodovaní
nebral do úvahy, nezisťoval okolnosti ich vzťahu, ktoré môžu mať dôležitý význam pre toto dokazovanie.
Spoliehanie sa v dokazovaní iba na znalecké dokazovanie je alibistickým prístupom k danej právnej
veci. Okresný súd sa nezaoberal v rámci vyhodnotenia dôkazov ani porovnaním znal. posudku č.
16/16 vypracovaného prof. RNDr. Ľudevítom Kádašim, DrSc. s posudkom neštátneho zdravotníckeho
zariadenia GHC Genetics SK so sídlom v Bratislave. Pri porovnaní daných dvoch posudkov boli zistené
rozdiely, pričom v znal. posudku č. 16/16 bolo uvedené „vylučujem“ a v posúdení firmy GHC Genetics
SK Bratislava boli vyhodnotené systémy ako stav „nevylučuje“. Týmto poukazuje na nedostatočnosť
dokazovania v predmetnom konaní, neoboznámenia sa s jednotlivými dôkaznými prostriedkami, čo v
konečnom dôsledku má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3. K odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie A. U.. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
považuje rozsudok okresného súdu vo všetkých výrokoch za zákonný a zodpovedá skutkovému stavu
veci a dôkazom, ktoré súd vykonal v rámci pojednávania. Je zrejmé, že okresný súd v predmetnej
veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia analýzy DNA
ohľadne možného otcovstva jeho voči mal. dieťaťu. Z vypracovaného znaleckého posudku je zrejmé,
že jeho otcovstvo k mal. dieťaťu je vylúčené a toto vylúčenie možno pokladať za jednoznačné.
Navrhovateľka svoje odvolanie opiera o skutočnosti, ktoré nie sú podľa jeho názoru relevantné, nakoľko
poukazuje na to, aký vzájomný vzťah mali pred narodením dieťaťa. Uvádza, že mal sa podieľať na
zakúpení výbavy pre dieťa. Uvedené skutočnosti vzhľadom na závery znal. posudku nie sú pre záver
súdu vôbec podstatné. Uviedol, že s navrhovateľkou nie je v žiadnom kontakte, nemá žiadny vzťah k mal.
dieťaťa, s ním sa nestretáva a nepodieľa sa na jeho výchove, keďže od počiatku bol presvedčený, že
nemôže byť otcom mal. dieťaťa. Jeho presvedčenie sa potvrdilo vo vypracovanom znal. posudku. Všetky
ostatné argumenty, ktoré žalobkyňa uvádza, sú subsidiárne a pre rozhodnutie súdu nepodstatné. Má
za to, že okresný súd vykonal dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu. Zaoberá sa všetkými podstatnými
skutočnosťami a dôkazmi, dospel k zákonnému rozhodnutiu, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní.

4. K vyjadreniu A. U. k odvolaniu navrhovateľky voči rozsudku okresného súdu podala vyjadrenie
navrhovateľka, v ktorom uviedla, že s vyjadrením A. U. nesúhlasí. Popierala jeho tvrdenia s tým, že ich
vzťah naďalej sporadicky pokračuje, A. U. jej voláva, či nepotrebuje niečo kúpiť, na stravu, na potreby pre
mal. T.. Ich vzťah naďalej pokračuje, s mal. T. sa hráva. Ďalej namietala, že okresný súd sa zaoberal iba
jediným dôkazom, a to znaleckým posudkom. Nezaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami, na
ktoré ona poukázala. Súd pri zodpovednom prístupe k veci mohol zistiť, že by bolo potrebné vzhľadom
na neúplnosť dôkazu predloženého A. U. a jej nesúhlas k vykonanej analýze DNA vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie, ktoré požadovala, ale jeho nariadenie sa neuskutočnilo.

5. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa k odvolaniu a k vyjadreniam písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a bez



nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento
zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 105 písm. b) CMP, konaním vo veciach určenia rodičovstva, je konanie o určenie
otcovstva.

12. Vychádzajúc z ust. § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

13. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

15. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

16. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ust. § 94 ods. 2 Zákona o
rodine, v zmysle ktorého za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého
neprešlo do narodenia menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní otcovstvo žalovaného bolo vylúčené znaleckým
posudkom vypracovaným súdnym znalcom prof. RNDr. Ľudevítom Kádašim, DrSc., ktorý vykonal
analýzu DNA, ktorá otcovstvo buď jednoznačne vylúči alebo jednoznačne potvrdí, nebolo možné žalobe
žalobkyne vyhovieť napriek ostatným tvrdeným skutočnostiam. Odvolací súd taktiež poukazuje na
určenie otcovstva pomocou testu DNA vykonané štátnym zdravotníckym zariadením GHC Genetics SK
dňa 27.4.2016, ktorým bolo taktiež otcovstvo žalovaného vylúčené.



17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 53 CMP, v zmysle ktorého v konaní vo veci a určení rodičovstva a v konaniach vo
veci anotárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech
proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V predmetnej veci mal plný
úspech odporca - muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, pritom mu odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/8/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}