Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/348/2014 z 30. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2015, sp. zn. 26Sd/348/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201528.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/348/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014201528.1 | 2015-09-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/383e3d7b-0db7-48fd-a9ce-ad60537fcc06 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201528.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/348/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201528
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201528.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky N.
O., nar. XX. J. XXXX, bytom K. XXXX/X X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 12.augusta 2014 o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12.augusta 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 5.júna 2014 invalidný
dôchodok vo výške 68,20 € mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľke
vznikol nárok na invalidný dôchodok 5.júna 2014, pretože uvedeným dňom bola posudkovým lekárom
sociálneho poistenia uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, získala potrebné
obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 8 rokov a 305 dní do dňa vzniku invalidity a k
uvedenému dňu nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok. Sumu invalidného dôchodku navrhovateľky určila podľa § 73 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia jej dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového
poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Hodnotu
priemerného osobného mzdového bodu po jeho úprave vyplývajúcej z § 63 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení určila vo výške 0,426, vychádzala z celkového obdobia jej dôchodkového poistenia až do dňa
vzniku nároku na starobný dôchodok v rozsahu 32,3809 rokov a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej
v roku 2014, tj. v čase vzniku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok vo výške 10,2524 €.

Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu a žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť prešetrený, pretože
neboli zohľadnené všetky diagnózy, na ktoré sa lieči.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že ju stále bolí chrbtica,
lieči a bola aj hospitalizovaná, o čom predložila lekársku správu.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. V podrobnostiach sa pridržiavala
obsahu písomného vyjadrenia, podľa ktorého sa navrhovateľke ani po opakovanom posudzovaní
jej zdravotných ťažkostí nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože



nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru. Bola konštatovaná jej invalidita so 45 % poklesom
jej pracovnej schopnosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými
podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, pol. 6, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre ľahkú formu mentálnej retardácie s IQ v pásme 50-69 vyjadriť v rozpätí 40-60
%. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie,
vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho uplatnenia.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 5.júna 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej
zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku
z 5.júna 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z
psychologického vyšetrenia z marca 2014, z výsledku hospitalizácie na neurologickom oddelení z
októbra 2013, z nasledujúcich neurologických vyšetrení a z ORL vyšetrenia z marca 2014 a za jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ľahkú duševnú zaostalosť so zaradením pod kapitolu V.,
pol. 6, písm. a) a pre uvedené zdravotné postihnutie vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni
40 %. Uvedené percento navýšil o ďalších 5 % pre jej pridružené zdravotné ťažkosti a to dorzalgie a
obojstrannú percepčnú stratu sluchu. V posudku uviedol, že 39-ročná navrhovateľka, vyučená kuchárka
v špeciálnom odbornom učilišti, posledné roky nezamestnaná je vedená v ambulancii odborného lekára
pre detské mozgové ochrnutie po prekonanie perinatálnej encefalitíde s ľahkou deterioráciou intelektu,
bez závažnejšieho neurologického deficitu. Psychiatrom bol jej stav hodnotený ako úzkostná porucha
u disponovanej osobnosti, liečba nie je potrebná. Klinický psychológ potvrdil jej intelektový potenciál
na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti s IQ pod 69. Prítomný je pokles kognitívnych funkcií, spomalené
psychomotorické tempo, simplexná osobnosť so stredne ťažkými organickými zmenami centrálnej
nervovej sústavy. Inak je sociálne prispôsobivá, bez porúch emotivity a afektivity. Vzhľadom na uvedené
zodpovedá jej zdravotné postihnutie 40 % poklesu jej pracovnej schopnosti, tj. na dolnej hranici možného
percentuálneho rozpätia. 5% navýšenie patrí pre pridružené ochorenia a to dorzalgie, bez vplyvu na jej
pohyblivosť a poruchu sluchu, ktorá sa blíži k stredne ťažkému stupňu. Svoje posudkové stanovisko
nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo
podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľke vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného



stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne,
pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 20.novembra 2014 vychádzal posudkový lekár okrem
vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako
prvoposudzovateľ, z doplnených psychiatrických, neurologických a algeziologických vyšetrení, z ORL
vyšetrenia z priebehu roka 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ
vo všetkých jeho častiach. V posudku bolo uvedené, že navrhovateľka v detstve prekonala
perinatálnu encefalitídu, bola v starostlivosti detského neurológa pre detskú mozgovú obrnu s ľahkou
deterioráciou intelektu s mentálnou subnormou a reziduálnou neurologickou symptomatológiou v zmysle
reziduálnej kvadruhyperreflexie. Psychológom ani psychiatrom do dospelosti vyšetrovaná nebola. Prvé
psychologické vyšetrenie bolo vykonané až v marci 2014 kedy psychológ popísal pokles jej intelektu
na úroveň ľahkej duševnej zaostalosti s IQ pod 69. Súčasne popísal aj stredne ťažkú organickú
patológiu mozgu, čomu zodpovedá priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navyšuje o 5 % ľahká funkčná porucha chrbtice bez
prejavov koreňového dráždenia, čo bolo potvrdené objektívne aj EMG vyšetrením horných končatín a
ľahká percepčná strata sluchu bez potreby nosenia naslúchacieho aparátu.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi
zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných
platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových
lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné postihnutie, ktoré správne zaradil pod príslušnú položku v
rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s ohľadom na stupeň jeho závažnosti a konkrétne
prejavy vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo v
posudku náležite zdôvodnil tak, ako to bolo vyššie uvedené. Navýšením percentuálnej miery jej zníženej
pracovnej schopnosti zohľadnil aj jej pridružené zdravotné ťažkosti, a to najmä poruchu sluchu, bolesti
chrbtice s minimálnym obmedzením pohyblivosti, ktoré sa určitou, avšak nie závažnou mierou podieľali
na obmedzení jej pracovnej schopnosti, ako sa posudkoví lekári k tomu vo svojich posudkoch vyjadrili.

Na základe takto objektívne zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich závažnosti
dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že invalidita navrhovateľky vznikla, čím bol
naplnený jeden zo zákonných predpokladov pre možnosť priznania invalidného dôchodku. O tento
navrhovateľka požiadala dňom podanej žiadosti, čomu odporkyňa vyhovela, pretože k uvedenému dňu
navrhovateľka splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým,
že získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia a zároveň ku dňu vzniku invalidity nevznikol nárok
na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Stupeň a charakter jej
duševného postihnutia, ktoré bolo označené za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo v skoršom
období objektívne podložené príslušnými odbornými vyšetreniami, pretože v starostlivosti psychológa
ani psychiatra nebola.

Samotnú výšku priznanej dôchodkovej dávky navrhovateľka nenamietala. Prílohou napadnutého
rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľky, z ktorého odporkyňa pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky



vychádzala a tiež zárobky, ktoré navrhovateľka dosiahla v rozhodujúcom období. Tieto boli zistené z
prvotných evidenčných podkladov, tj. z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdených
jednotlivými zamestnávateľmi odporkyne a bol z nich zistený v správnej výške osobný mzdový bod, tak,
ako to z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo. Suma invalidného dôchodku bola správne
určená ako súčin obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty, ktorá bola pre rok 2014 určená zákonom vo výške 10,2524 € a percentuálneho
vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol výpočet invalidného dôchodku konkretizovaný s poukazom
na aplikované zákonné ustanovenia i konkrétnym matematickým postupom, pretože bol realizovaný v
súlade so zákonom a na základe správne zistených relevantných činiteľov. Z uvedených dôvodov krajský
súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil.

Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohol ovplyvniť výsledok z hospitalizácie na internom
oddelení z augusta 2015, pretože z neho vyplynulo, že navrhovateľka bola hospitalizovaná pre
dispepsiu po diétnej chybe s tým, že po nasadení príslušnej liečby sa stav upravil. To znamená, že
uvedené nedokumentovalo liečbou neovplyvniteľné zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by mohlo
mať posudkový význam. Išlo o akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré sa podarilo liečbou pozitívne
ovplyvniť.

Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.