Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/349/2011 z 13. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2011, sp. zn. 17CoE/349/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6111217451.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/349/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6111217451.1 | 2011-12-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66b314be-ef04-4bcb-878f-77b15a718eb3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6111217451.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/349/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217451
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6111217451.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.
r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s. r. o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. S. XXXX/XX,
XXX XX X. X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu
Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 7705/11u, pre vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 436,04 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2Er/1729/2011 - 8 zo dňa 10. 08. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučný
titul predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 60133/11, ktorý dňa 31. 03. 2011 vydala JUDr.
Radka Dobríková, rozhodca rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore,
s. r. o., so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2011 a
vykonateľnosť dňa 06. 05. 2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola odporcovi (povinnému)
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) 436,04 € ako aj úrok z omeškania vo výške
6% ročne zo sumy 436,04 € od 21. 11. 2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 43,60 € a trovy
konania vo výške 52,37 €; všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podkladom na vydanie
exekučného titulu bola Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, ktorú dňa 30. 11. 2004 uzatvoril
právny predchodca oprávneného, spoločnosť Quatro, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,
IČO: 36 463 311 a povinná pod číslom 3000056. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca
oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 497,91 €. Poskytnutý úver sa povinná zaviazala splatiť v
12 mesačných splátkach vo výške 52,38 €. V bode VIII. písm. n) Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a. s. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory ktoré
vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, že
nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu
odporcu, alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory
jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Predmetnú zmluvu
o pôžičke uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou vyhodnotil okresný súd
ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ide o
osobitný druh odplatnej zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Na základe
uvedeného zistenia potom skúmal, či zmluva neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré vykazujú znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka začlenená do bodu
VIII. písm. n) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a. s.
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa



podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým
súdom. Poukázal na neskoršie prijatú novelu Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z. z. účinným
od 01. 01. 2008, ktorá zaviedla písmeno r) do § 53 ods. 4 v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovkom konaní“. Uviedol, že
neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, preto mal za splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného
poriadku na základe čoho, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní zo dňa 26. 08. 2011 oprávnený odvolal a
v odvolaní uviedol, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zamietol. Zdôraznil, že okresný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). Poukázal
na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon rozhodcovskom konaní)
a na ust. 159 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva,
že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je
nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom
alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd. Nie je
vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad
plnenia, na ktorý zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako
súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej
inštancie. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z toho dôvodu, že právny poriadok
Slovenskej republiky neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda napríklad nemá
právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok.
Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení
exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.
Vznikla by situácia, kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím bez
možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť.

Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že
tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku
ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri
zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu
a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je
zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného
pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie
exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal
povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia resp. neexistencia takéhoto
dôvodu pre zastavenie exekučného konania je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Ani
z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal
exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel
o svojich právach no neuplatnil si ich. Poukázal pri tom na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, kde
sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní
dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných
prostriedkov napadnúť. V období do 31. 12. 2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka
sťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená
len v Obchodom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v dôsledku



čoho sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych
úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ bola pred dňom 01. 01. 2008 uzavretá
zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.
01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený dal
ďalej do pozornosti odvolaciemu súdu dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že úvahy a postup okresného súdu nie je správny,
pretože cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, bolo by takéto ustanovenie neprijateľné, ale nemalo by za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo
voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, by bola považovaná za
neprijateľnú. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte len OSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne
potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie spísaným dňa 22.7.2011 vo forme
zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave
za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného Tomáš Kušnír, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
konajúceho advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu rozhodcovského rozsudku č. k. EP 60133/11, ktorý vydal rozhodcovský súd zriadený
pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. dňa 31. 03. 2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa
02. 05. 2011 a vykonateľným dňa 06. 05. 2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom zaviazal
rozhodcovský súd žalovanú (povinnú) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) 436,04 € spolu so 6%-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 436,04 € od 21. 11. 2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo
výške 43,60 € a trovy konania vo výške 52,37 €. Podkladom na vydanie predmetného rozhodcovského
rozsudku bola Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, ktorú dňa 25. 02. 2004 uzatvoril
právny predchodca oprávneného, spoločnosť Quatro, a. s., so sídlom v Kežmarku a povinná. Predmetnú
zmluvu vyhodnotil okresný súd správne, ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a na základe uvedeného potom správne skúmal, či uvedená zmluva neobsahuje také
zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán -
neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že do čl. VIII., písm. n) Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. je začlenená rozhodcovská doložka, ktorú posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Základným právnym
aktom ochrany spotrebiteľa bola až do jej implementácie do právneho poriadku SR zák. č. 150/2004
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004 smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník platný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v ust. § 53 ods. 3 (v znení účinnom do
31. 12. 2007) príkladmo stanovil, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. V širšom kontexte



pri posudzovaní zmluvných podmienok z hľadiska kritérií na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, je potrebné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a
b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa.

Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už
bola aj predmetom posudzovania zo Strany súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ v rozsudku
Asturcom C-40/08 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku prislúcha
tomuto súdu právo vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť tomu, aby sa plnenie priznané rozhodcom vymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým
mravom. Formálna právoplatnosť rozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie znamená,
že rozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov, pričom nenastane
odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia znamená, že medzi účastníkmi,
medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe
judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom.

Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné
riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho vyššou flexibilitou. V
právnom poriadku sú tak uvedené rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité
okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, ako by materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť
rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto
výnimiek a rozsahu v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať určuje zákonodarca
a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej normy, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a
vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/, a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR).

Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobúdajú účinky právoplatného
rozhodnutia súdu v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v spojení s §
159 OSP určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je
viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto
ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu,
resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov
materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca
zreteľným vyjadrením v jeho texte a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu
nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní.



Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom
konaní je tak potrebné na účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému
súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle §
159 OSP a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo
do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či existujú dôvody na zastavenie uvedené v § 268
OSP alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach v
spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu
zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. V porovnaní s ostanými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v prípade vzniku sporu, rozhoduje súkromná osoba v súkromnoprávnom procese
o právach a právom chránených záujmoch účastníkov právnych vzťahov. Požiadavka rešpektovania
princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je preto plne opodstatnená.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu buď ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka sa v danom prípade prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto možno konštatovať, že boli splnené podmienky
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú zo zákona neplatné, čo znamená, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie
exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že aj ostatné
námietky oprávneného boli bez právnej relevancie vo vzťahu k správnosti rozhodnutia okresného súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.