Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/417/2016 z 22. 8. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2017, sp. zn. 17Co/417/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3514210995.1
Krajský súd Trenčín | 17Co/417/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3514210995.1 | 2017-08-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a0fa3cb-d8c8-4280-92ba-0d25a64da5d5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3514210995.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/417/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210995
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514210995.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: AB 1 B.V. , so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX Holandské kráľovstvo, reg. č. 560 07 043, zast. Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej:
Q. O., bytom Y. XXXX/XX, K. Q. nad B., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 598,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. januára 2016, č.k. 10C/273/2015-81, takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e    v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu AB 1 B.V., so
sídlom v Holandskom kráľovstve, Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, reg. č. 560 07 043, a to
so spoločnosťou AB 2 B.V. so sídlom v Holandskom kráľovstve, Amsterdam, Strawinskylaan 933, reg.
č. 572 79 667.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,  vo výroku o náhrade trov konania     m e n í   tak,
že žalobca   j e    p o v i n n ý   zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 352,29 eur, titulom
trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám právneho zástupcu
žalovanej .

III. Žiadna zo strán sporu   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 14.01.2016, č.k. 10C/273/2015-81 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 598,23 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania
vo výške 68,68 eur, úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 598,23 eur od 22.11.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu
trov konania v sume 575,37 eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovanej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil
ust. § 52 , § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
príslušnými článkami Smernice Rady           č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, § 2 písm. d) a i), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie
je dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 12.09.2012 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovanou, ako dlžníčkou uzatvorená zmluva označená ako
"úverová zmluva". Podľa názoru súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to s poukazom
na § 52 Občianskeho zákonníka. Uzavretú zmluvu súd považoval za tzv. typovú, vyhotovenú pre širší
okruh spotrebiteľov, pre ktorú platí zákaz obsahu neprijateľných podmienok podľa § 23a ods. 2 zákona č.
250/2007 Z.z., ktorý bol v danom prípade porušený. Súd ako neprijateľnú vyhodnotil zmluvnú podmienku
umožňujúcu postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany len dodávateľovi, keďže
táto už na prvý pohľad vyvolávala pocit hrubej nerovnováhy, zvlášť za situácie, keď takéto postúpenie



právny predchodca žalobcu aj realizoval. Postupníkom sa stala spoločnosť so sídlom v Holandskom
kráľovstve, čo objektívne podľa súdu znamenalo minimálne sťaženie jej garancií a nezanedbateľné bolo
aj nebezpečenstvo, že spotrebiteľa odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu so sídlom na
takom mieste. Túto zmluvnú podmienku preto súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Postup zo strany právneho predchodcu žalobcu súd zhodnotil ako
nekalú obchodnú praktiku a postúpenie pohľadávky považoval za absolútne neplatné, čo v konečnom
dôsledku znamenalo nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu a žalobu bolo potrebné zamietnuť.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142     ods. 1, 3 O.s.p. tak, že úspešnej
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (správne právnemu zástupcovi  na strane
žalovanej) priznal náhradu trov konania v zmysle    § 137  O.s.p. a § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1
písm. a), b), c), § 16 ods. 3, 4, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, nasledovne: 30.06.2015 -
za prevzatie a prípravu zastúpenia - 39,84 eur, dňa 02.07.2015 - odpor - 39,84 eur, dňa 04.01.2016 -
vyjadrenie - 39,84 eur, dňa 14.01.2016 - účasť na pojednávaní -  39,84 eur, paušálna náhrada 2x  8,39
eur  - 16,78 eur, 2x 8,58 eur - 17,16 eur, dňa 14.01.2016 - náhrada za stratu času 13 polhodín po 14,30
eur  - 185,90 eur,  DPH (20 %) -  75,84 eur, dňa 14.01.2016 - náhrada za použitie osobného motorového
vozidla Mitsubishi Outlander za cestu Lučenec - Nové Mesto nad Váhom a späť, základná náhrada (410
km x 0,183 Eur) - 75,03 eur, spotreba pohonných hmôt (410 / 100 x 9,5 x 1,163 eur) 45,30 eur. Trovy
právneho zastúpenia spolu predstavujú 575,37 eur .

2. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b), f)
O.s.p.  a ust. § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Uviedol, že trovy
právneho zastúpenia nie sú účelne vynaložené trovy, keď právny zástupca žalovanej si vyčíslil odmenu
za dve podania - odpor zo dňa 02.07.2015 a vyjadrenie zo dňa 04.01.2016, ktoré majú obdobný, až úplne
podobný obsah a výpovednú hodnotu a teda podľa jeho názoru ide o duplicitné podania. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 6MCdo/5/2013. Ďalej uviedol, že právny
zástupca žalovanej si vyúčtoval trovy za náhradu straty času za účasť na pojednávaní z Lučenca do
Nového Mesta nad Váhom. Podľa ust . § 17 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. však táto položka
advokátskemu koncipientovi neprináleží. Za tento čas advokátskemu koncipientovi patrí iba náhrada
cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných povinností v
rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. V prípade priznania náhrady
za stratu času by mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký deň a
v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu času by bola
priznaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 vyhlášky. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
(nesprávne uviedol žalobca uznesenie) v napadnutej časti zmenil tak, že právnemu zástupcovi žalovanej
náhradu trov konania neprizná, príp. aby znížil trovy priznané právnemu zástupcovi žalovanej súdom
prvej inštancie.  a vec vrátil na ďalšie konanie resp. zmenil tak, že trovy právneho zastúpenia žalovanej
nepriznal. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 58,10 eur.

3.  Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že na jej strane neexistujú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej umožňovali náhradu trov právneho zastúpenia
nepriznať. Námietka žalobcu, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie
je dôvodná. Rovnako jej právnemu  zástupcovi patrí náhrada za stratu času, stráveného na ceste
na pojednávanie. Ide o paušalizovanú kompenzáciu produktívnej časovej jednotky, ktorú by inak
mohol advokát využiť na odplatné poskytovanie právnych služieb. Z povahy náhrady za stratu času
vyplýva, že prináleží advokátovi bez obmedzenia aj v prípade, ak je úkon právnej služby realizovaný
advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva . V tejto súvislosti nie je dôvodné rozlišovať medzi
cestovaním advokáta a advokátskeho koncipienta. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp.
zn. 8Co/502/2015 zo dňa 31.08.2015, Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/186/2013 zo dňa 08.10.2013,
Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/522/2015 zo dňa 14.10.2015. Nesúhlasila s vyjadrením
žalobcu, ktorý poukázal na jej podania, ktoré sú formulárové a obsahovo takmer totožné. Každý má
právo na to, aby  hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom.
Toto právo je zaručené Ústavou SR. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2009,
sp.zn. 2MCdo 16/2008, pre voľbu advokáta zákon žiadne obmedzenia neustanovuje. Taktiež nesúhlasila
s argumentom žalobcu, ktorý nesúhlasil, aby jej bola priznaná náhrada trov konania za dve písomné
podania, ktoré sú podľa jeho názoru obsahovo podobné, až totožné. Uviedla, že písomným podaním zo



dňa 02.07.2015 bola nedôvodnosť žaloby namietaná s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru a teda s poukazom na absenciu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. Na druhej strane z písomného podania zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že bol
namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda ide o o obsahovo úplne odlišné písomné
podanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,20 eur.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania  podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým súd žalobu zamietol, odvolaním  napadnutý
nebol, preto v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a rozhodnutím
odvolacieho súdu nie je dotknutý ( 367 ods. 2, 3 CSP).

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol                   a
odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák.              č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd
v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho
poriadku.

9. V danej veci je odvolaciemu súdu z úradnej činnosti známe, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie
došlo ku dňu 18.10.2016 k zániku žalobcu - spoločnosti AB 1 B.V., a to v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou AB 2 B.V. Preto odvolací súd v zmysle § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v odvolacom
konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, spoločnosťou AB 2 B.V..

10. Podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

11. Čo sa týka samotného rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania právnemu zástupcovi žalovanej,
súd  prvej inštancie o trovách konania rozhodoval správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ( i keď nesprávne
uvádza, že rozhodoval aj podľa odseku 3 tohto ustanovenia) tak, že mu priznal náhradu trov konania za
účelne vynaložené úkony právnej služby. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím  súdu prvej inštancie v
tomto smere plne stotožňuje a odvolacie námietky žalobcu považuje za nedôvodné.  Ktorákoľvek  fyzická
alebo právnická osoba má  právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní. Toto jeho právo vyplýva
aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2. Naviac, žiadny právny predpis neukladá povinnosť
strane konania zvoliť si advokáta v mieste konania sporu, pričom výber osoby advokáta je ponechaný
výlučne na jej vôli. Účelnosť trov je potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku sporového konania,
pričom v danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, teda obrana žalovanej bola úspešná.

12. Trovy konania žalovanej  predstavovali náklady za právnu službu advokáta, ktorých výšku a spôsob
určenia upravuje vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z..

13. Žalobca v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania za podanie odporu zo dňa
02.07.2015 a za vyjadrenie zo dňa 04.01.2016 nemala byť priznaná za oba úkony, keďže ide o obsahovo
totožné podania, teda duplicitné. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že obsahom podaného odporu zo dňa 02.07.2015 sú iné skutočnosti ako vo
vyjadrení žalovanej zo dňa 04.01.2016, v dôsledku ktorých podaní následne aj došlo k zamietnutiu



žaloby vo veci samej. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že za oba tieto úkony
právnej služby  patrí žalovanej náhrada trov konania a správne jej aj bola súdom prvej inštancie priznaná.

14. Dôvodná však bola námietka žalobcu v odvolaní, pokiaľ nesúhlasil s priznaním náhrady za stratu
času za účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14.01.2016, ktorého pojednávania
sa zúčastnil advokátsky koncipient právneho zástupcu žalovanej (splnomocneného advokáta na
zastupovanie v spore).

15. V zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových
výdavkov náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody
alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

16. V zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú hodinu.

17. V súvislosti so zastúpením žalovanej na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 advokátskym
koncipientom súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď priznal právnemu zástupcovi žalovanej aj
náhradu za stratu času, uplatnenú podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia náhrada
za stratu času patrí advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je
jeho sídlom. V predmetnej veci sa však pojednávania dňa 14.01.2016 zúčastnil advokátsky  koncipient,
pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho
koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre
advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64
citovaného zákona u advokáta v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi
predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkon právnej služby
vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom náhrady straty času je finančne kompenzovať
stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu za čas, počas ktorého by mohol vykonávať inú
odbornú prácu. Prisúdená náhrada za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient
je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu
koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času, ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o
cestovných  náhradách, ktorá mu aj bola v danom prípade priznaná. Ide o plnenie pracovných povinností
v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Ak by súd priznal náhradu za
stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu koncipientovi,
potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, ako aj z náhrady za stratu
času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade priznania náhrady za stratu času
mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých
koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu času by bola priznávaná opakovane, čo je
v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

18. Nakoľko uvedeného pojednávania na súde prvej inštancie sa dňa 14.01.2016 zúčastnil advokátsky
koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim žalovanú v spore, náhrada
za stratu času za uvedené  pojednávanie  mu nepatrí.

19. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok  súdu  prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o
náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že náhradu účelne vynaložených trov právneho
zástupcu žalovanej ponížil o nesprávne priznanú náhradu za stratu času (185,90 eur + 37,18 DPH, t.j.
spolu 223,08 eur). Náhrada trov konania, ktorú je povinný žalobca  žalovanej zaplatiť potom predstavuje
sumu 352,29 eur (pôvodne priznaných 575,37 eur mínus strata času s DPH 223,08 eur).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na ich náhradu,  keď obe strany sporu
boli v odvolacom konaní čiastočne úspešné.



21.  Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e    j e   p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).