Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/73/2015 z 19. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. apríla 2015, sp. zn. 2Cob/73/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1114230433.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/73/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1114230433.1 | 2015-04-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 74 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74e59a37-0aa3-4dbd-b24e-4daedfe2687f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1114230433.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/73/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230433
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114230433.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. United Fashion Group s.r.o., Vajnorská 127 E,
831 04 Bratislava, IČO: 46 146 032, 2. Slovenská Asociácia Fashion obchodníkov, Nám. SNP 16,
811 06 Bratislava, IČO: 42 362 253, obaja zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o.,
Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, IČO: 47 238 526, proti žalovaným: 1. La Bottine 4, s.r.o., Stará
Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 46 664 394, 2. RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o.
Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 43 789 242, (pôvodne AD PROPERTY s.r.o., Stará Vajnorská 11,
831 04 Bratislava), obaja zast. OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36
820 059, o ochranu práv z nekalej súťaže, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 37CbPv/3/2014-279 zo dňa 1.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.37CbPv/3/2014-279 zo dňa
1.12.2014 m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením nariadil žalovanému v 1. aj v 2. rade, aby až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči žalobcovi v 1. rade neuplatňoval žiadne nároky
vyplývajúce z práv alebo založené na právach duševného vlastníctva k ochranným známkam, ktorých
je majiteľom alebo prihlasovateľom, a tiež k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých je majiteľom
alebo prihlasovateľom.

Súd tiež nariadil žalovanému v 1. aj v 2. rade, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
voči súťažiteľom, ktorí sú členmi žalobcu v 2. rade, neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv
alebo založené na právach duševného vlastníctva k ochranným známkam, ktorých je majiteľom alebo
prihlasovateľom, a tiež k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých je majiteľom alebo prihlasovateľom.

Súd súčasne nariadil žalovanému v 1. aj v 2. rade, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej nenakladal s právami duševného vlastníctva k ochranným známkam a k zapísaným dizajnom
Spoločenstva, ktorých je majiteľom alebo prihlasovateľom, najmä aby ich nepreviedol na tretiu osobu
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 30.10.2014 domáhali, aby súd vydal uznesenie, ktorým by nariadil toto predbežné
opatrenie:

1. Žalovanému v 1. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
žalobcovi v 1. rade neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo založené na právach duševného
vlastníctva k ochranným známkam, ktorých je majiteľom alebo prihlasovateľom.

2. Žalovanému v 2. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
žalobcovi v 1. rade neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo založené na právach duševného
vlastníctva k ochranným známkam, ktorých je majiteľom alebo prihlasovateľom.



3. Žalovanému v 1. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
žalobcovi v 1. rade neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo založené na právach duševného
vlastníctva k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých je majiteľom alebo prihlasovateľom.

4. Žalovanému v 2. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči žalobcovi
v 1. rade neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo založené na právach duševného
vlastníctva k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých je majiteľom alebo prihlasovateľom.

5. Žalovanému v 1. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
súťažiteľom, ktorí sú členmi žalobcu v 2. rade, neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo
založené na právach duševného vlastníctva k ochranným známkam, ktorých je majiteľom alebo
prihlasovateľom.

6. Žalovanému v 2. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
súťažiteľom, ktorí sú členmi žalobcu v 2. rade, neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo
založené na právach duševného vlastníctva k ochranným známkam, ktorých je majiteľom alebo
prihlasovateľom.

7. Žalovanému v 1. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
súťažiteľom, ktorí sú členmi žalobcu v 2. rade, neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo
založené na právach duševného vlastníctva k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých je majiteľom
alebo prihlasovateľom.

8. Žalovanému v 2. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej voči
súťažiteľom, ktorí sú členmi žalobcu v 2. rade, neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z práv alebo
založené na právach duševného vlastníctva k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých je majiteľom
alebo prihlasovateľom,

9. Žalovanému v 1. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nenakladal s
právami duševného vlastníctva k ochranným známkam a k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých
je majiteľom alebo prihlasovateľom, najmä aby ich nepreviedol na tretiu osobu.

10. Žalovanému v 2. rade sa nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nenakladal s
právami duševného vlastníctva k ochranným známkam a k zapísaným dizajnom Spoločenstva, ktorých
je majiteľom alebo prihlasovateľom, najmä aby ich nepreviedol na tretiu osobu.

Spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobcovia podali aj návrh vo veci samej.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili žalobcovia nasledujúcimi skutočnosťami:

Žalobca v 1. rade je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri vedenom Okresným
súdom Bratislava I. Súčasťou predmetu jeho podnikania okrem iného je kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).
V rámci tohto predmetu podnikania žalobca v 1. rade vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť,
ktorou je obchod s módnymi produktmi, najmä s topánkami, výrobkami z kože a napodobenín kože a s
odevmi a doplnkami. Žalobca v 1. rade prevádzkuje internetový portál www.topankovo.sk. Žalobca v 1.
rade je významným subjektom na slovenskom maloobchodnom trhu s obuvou.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú navzájom personálne prepojené spoločnosti (v rovine spoločníkov, ale aj
v tej rovine, že majú rovnakého konateľa - T.. J. R.), obe zapísané v obchodnom registri vedenom
Okresným súdom Bratislava I. Súčasťou predmetu podnikania žalovaného v 1. rade okrem iného je kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod). Súčasťou predmetu podnikania žalovaného v 2. rade okrem iného je kúpa
tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti a
kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej
živnosti. Obe spoločnosti sú súčasťou podnikateľskej skupiny DANEA, ktorá takisto ovláda významnú
časť slovenského trhu s obuvou.



Účastníci konania sú teda konkurentmi na slovenskom maloobchodnom trhu s obuvou. Konkurenčné
postavenie žalobcu v 1. rade a subjektov tvoriacich skupinu DANEA je zvýraznené tým, že pôsobia na
rovnakom segmente relevantného trhu.

Žalobca v 2. rade je občianske združenie založené okrem iného za cieľom ochrany práv predajcov
obuvi pred nekalosúťažným konaním iných predajcov, pri propagácii, predaji alebo dodávke obuvi
odberateľom, ochrany predajcov obuvi pred nekalými obchodnými praktikami, najmä zavádzaním a
agresívnou obchodnou politikou.

Žalobca v 1. rade je jedným z členov žalobcu v 2. rade. Ďalšími členmi sú ďalší podnikatelia podnikajúci
v oblasti obchodu s obuvou.

Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 1. rade sa začali dopúšťať nekalosúťažného konania voči žalobcovi v
1. rade, ale aj voči ďalším súťažiteľom na maloobchodnom trhu s obuvou a súvisiacimi výrobkami.

Nekalosúťažné konanie žalovaných je založené na tejto schéme:

1. Žalovaní si registrujú/nechávajú zapisovať ochranné známky a dizajny obuvi, pričom
- v prípade ochranných známok ide o ochranné známky, ktoré už v EÚ majú registrované výrobcovia
obuvi značiek, ktoré korešpondujú s týmito ochrannými známkami (stručne povedané, žalovaní si
registrujú ochranné známky, ktoré už majú registrované zahraniční výrobcovia obuvi, od ktorých žalobca
v 1. rade nakupuje obuv na účely jej maloobchodného predaja), prípadne si ako ochranné známky
prihlasujú označenia, ktoré už predtým používali iní súťažitelia,
- v prípade dizajnov ide o dizajny, pri ktorých je diskutabilné, či spĺňajú požiadavku novosti a osobitého
charakteru, keďže ide o dizajny, ktoré zodpovedajú aktuálnym (už existujúcim) módnym trendom a ktoré
zrejme nie sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti žalovaných (stručne povedané, žalovaní si
nechávajú zapísať priemyselné právo k dizajnom, ktoré sú vizuálne podobné dizajnom, ktoré vytvoril a
používal už predtým iný subjekt, pričom ide o dizajny, ktoré nemožno považovať za odlišujúce sa od
aktuálnych módnych dizajnových trendov na poli obuvi).
Žalovaní oslovovali/oslovujú prostredníctvom svojho právneho zástupcu subjekty, ktoré podnikajú v
rámci maloobchodu s obuvou. Argumentujúc svojimi právami k ochranným známkam či zapísaným
dizajnom tvrdia, že títo súťažitelia porušujú ich práva priemyselného vlastníctva - hoci tieto subjekty,
vrátane žalobcu v 1. rade, len predávajú tovar nakúpený od výrobcov, ktorí v skutočnosti sú originálnymi
a oprávnenými pôvodcami a držiteľmi ochranných známok a dizajnov.
Na tomto základe sa žalovaní domáhajú peňažných plnení, najmä titulom údajného nároku na náhradu
škody, relutárnu náhradu údajnej nemajetkovej ujmy, titulom licenčných poplatkov (zároveň požadujú
uzavretie licenčných zmlúv), hrozia podaniami na súdy, na finančnú správu s následným zaistením
tovaru a prípadne jeho zničením zo strany colníkov, podaniami na Slovenskú obchodnú inšpekciu, na
živnostenský úrad, trestnými oznámeniami.
Prinajmenšom vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade aj reálne došlo k podaniu podnetu na colný úrad a
následnému neoprávnenému zaisteniu tovaru žalobcu v 1. rade a takisto k podaniu návrhov na súd
vrátane návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré následne aj bolo nariadené a ktorým
súd žalobcovi v 1. rade zakázal nakladať s tovarom (odvolací súd následne uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol).

Žalobcovia v texte návrhu poukázali na konkrétne príklady podľa názoru žalobcov nekalosúťažného
konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a k členom žalobcu v 2. rade aj s podrobným
priebehom takéhoto konania.

Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaní si prihlasujú ako ochranné známky označenia, ku ktorým nemajú
originálne práva, a to najmä pre triedy tovarov a služieb 18 - Usne, koženky a výrobky z týchto materiálov
nezahrnuté v iných triedach; koža; surové kože; tašky, kufríky, kufre, vaky, cestovné tašky; dáždniky
a slnečníky a 25 - Obuv vrátane čižiem, topánok, papúč a sandálov nezahrnutá v iných triedach;
pančuchový tovar; ponožky a pančuchy; vložky do topánok nezahrnuté v iných triedach; podporné
vankúšiky, podložky pod klenbu a pätu nezahrnuté v iných triedach, upínadlá päty, odevy. Ide pritom o
označenia, ktoré patria iným subjektom, ktoré pod týmito označeniami skutočne vyrábajú obuv, odevy,
tašky a kožené výrobky. Takto boli prihlasované označenia zhodné s tými, ktoré označujú výrobky,



ktoré distribuujú na území Slovenskej republiky. Po zápise týchto označení ako ochranných známok
žalovaní vyzývajú oprávnených distributérov na „zdržanie sa porušovania ich práv". Vo výzve požadujú
od údajných porušovateľov finančné plnenia, hrozia im zaistením a zničením tovaru finančnou správou,
pokutami zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie, pozastavením prevádzkovania živnosti zo strany
živnostenského úradu a trestným oznámením. Okrem toho navrhujú údajným porušovateľom uzavretie
licenčnej dohody.

Podľa názoru žalobcov je postup žalovaných podobný, ako keby si napríklad nejaký maloobchodník
s elektronikou na území SR zaregistroval ochrannú známku Sony alebo ochrannú známku Apple a
požadoval by od iných súťažiteľov v tomto segmente trhu, ktorí predávajú výrobky Sony či Apple
(nadobudnuté priamo od výrobcu či oficiálneho importéra), aby sa zdržali zásahov do jeho práv k
ochranným známkam, aby mu nahradili škodu a nemajetkovú ujmu, hrozil by im zaistením a zničením
nimi predávaného tovaru, pokutami zo strany SOI, pozastavením prevádzkovania živnosti či dokonca
trestnoprávnymi následkami a požadoval by ešte aj licenčné poplatky. Podľa žalobcov ide zo strany
žalovaných nepochybne o konanie v zlej viere.

Žalobcovia poukázali na to, že konanie žalovaných ktoré:

1. vyvoláva nebezpečenstvo zámeny, nakoľko obaja žalovaní si registrovali ochranné známky, ktoré boli
zhodné s už predtým registrovanými ochrannými známkami tretích osôb (výrobcovia obuvi), prípadne s
nezapísanými označeniami tretích subjektov. Následne tieto ochranné známky ako svoje aj prezentovali
vo vzťahu k orgánom verejnej moci Slovenskej republiky (finančná správa, súdy), ako aj vo vzťahu k iným
súťažiteľom (žalobca v 1. rade a ďalšie subjekty), pričom túto prezentáciu bolo možné subsumovať pod
pojem používania osobitného označenia podniku (ktoré už právom používal iný súťažiteľ na vnútornom
trhu EÚ), a to navyše s jednoznačným cieľom spôsobiť hospodársku ujmu iným súťažiteľom (iné subjekty
podnikajúce v oblasti predaja obuvi konečným spotrebiteľom - zníženie obratu, zhoršenie dobrého mena
u zákazníkov v dôsledku oklieštenej ponuky, ujmy spôsobené prípadnými „raziami“ colníkov, hrozba
zničenia tovaru zo strany colnej správy, náklady na právnu ochranu) a sebe privodiť hospodársky
prospech (napr. v rovine návrhov na uzavretie licenčnej zmluvy, zvýšenie vlastného obratu v dôsledku
výpadkov predaja konkurencie). Návrhmi na uzavretie licenčných zmlúv zo strany žalovaných zároveň
bola nastolená hrozba finančnej ujmy výrobcom topánok (ak by niekto mal mať nárok na licenčné
poplatky, boli by to oprávnení držitelia ochranných známok, teda výrobcovia), ktorým zároveň mohlo
ujmu privodiť aj zníženie predaja topánok. Vyvolania nebezpečenstva zámeny sa však žalovaný v 1.
rade (resp., skupina DANEA) dopúšťa aj vo vzťahu k zapísaným dizajnom Spoločenstva. V tomto
prípade možno konštatovať aj to, že ide o konanie v hospodárskej súťaži a zároveň aj jednoznačný
rozpor s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, keďže žalovaní, resp., ich konateľ, si museli byť vedomí
skutočnosti, že k registrácii obchodných známok a na to nadväzujúcim praktikám dochádza neoprávnene
a nedobromyseľne a vykonávali tieto aktivity práve s cieľom bezpracne (bez výkonu podnikateľskej
činnosti) nadobudnúť majetkový prospech a naopak privodiť ujmu konkurencii.
2. parazituje na povesti podniku, výrobkov a služieb iného súťažiteľa nakoľko ochranné známky, ktoré
si žalovaní zaregistrovali, ako aj nezapísané označenia, ktoré si žalovaní prihlasovali ako ochranné
známky, majú určitú dobrú povesť. V tomto prípade je naplnená aj subjektívna stránka (konanie je
realizované s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol). Podľa názoru žalobcov niet pochýb, že zo strany žalovaných šlo o cielený,
vedomý, úmyselný a systematický postup. V tomto prípade by nepochybne boli naplnené aj znaky
všeobecného vymedzenia nekalej súťaže podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto
konanie bolo konaním v hospodárskej súťaži. Naisto je možné hovoriť aj o konaní, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Takéto konanie nielen potenciálne mohlo privodiť ujmu inému
súťažiteľovi, ale iným súťažiteľom ujmu aj reálne privodilo.
3. napĺňa skutkovú podstatu nekalej súťaže, nakoľko v posudzovanom prípade ide o ochranné známky
vzťahujúce sa na obuv (resp., na výrobky z kategórie „usne, koženky a výrobky z týchto materiálov
nezahrnuté v iných triedach; koža; surové kože; tašky, kufríky, kufre, vaky, cestovné tašky; dáždniky
a slnečníky) a dizajn obuvi. Tieto práva (resp., majetkové hodnoty) sú využívané nepochybne za
podnikateľským účelom v hospodárskej súťaži a na žiaden iný než hospodársky účel sa nehodia. Ide
koniec koncov o práva priemyselného vlastníctva, podľa názoru žalobcov bez pochýb k rozporu s
dobrými mravmi hospodárskej súťaže došlo, a to vo viacerých rovinách:
- za súladné s dobrými mravmi hospodárskej súťaže nemožno považovať, ak nejaký subjekt ako
slovnú ochrannú známku registruje súbor grafém, ktoré už má ako slovnú (a prípadne kombinovanú)



ochrannú známku registrované iný súťažiteľ, prípadne už prv ju ako neregistrované označenie používal
iný súťažiteľ (to platí aj vtedy, keď nejde o zhodný, ale o veľmi podobný súbor grafém),
- za súladné s dobrými mravmi nemožno považovať, ak si niekto vedome nechá zapísať ako dizajn
Spoločenstva taký dizajn výrobkov, ktorý už pri registrácii nespĺňa prvok novosti a osobitosti a využívajú
ho iní súťažitelia,
- za súladné s dobrými mravmi nemožno považovať, ak súťažiteľ konanie opísané vo vyššie uvádzaných
bodoch realizuje preto, aby tak získal ekonomicky neodôvodnený prospech,
- za súladné s dobrými mravmi nemožno považovať, ak súťažiteľ uplatňuje práva zo zapísaných dizajnov
Spoločenstva vo vzťahu k výrobkom, na ktoré sa rozsah ochrany zapísaného dizajnu Spoločenstva
nevzťahuje; ani to, ak súťažiteľ uplatňuje práva z ochrannej známky vo vzťahu k výrobkom, ktoré nepatria
do kategórie, pre ktorú nie je ochranná známka zapísaná,
- za súladné s dobrými mravmi nemožno považovať, ak súťažiteľ v podstate bez ekonomického dôvodu
a nedobromyseľne získané práva priemyselného vlastníctva zneužíva na ten účel, aby tým privodil ujmu
iným súťažiteľom a získaval od nich finančné prostriedky požadovaním uzatvorenia licenčných zmlúv
pod hrozbou vážnych právnych následkov.
4. spôsobuje ujmu žalobcovi v 1. rade. Ujma, ktorá žalobcovi v 1. rade vznikla, je:
- ušlý zisk v dôsledku zaistenia tovaru orgánmi colnej správy,
- ušlý zisk spôsobený tým, že v dôsledku aktivít žalovaných žalobca v 1. rade v určitých obdobiach
neobchodoval tovar pod „problematickými“ označeniami a s „problematickými“ dizajnmi - nerobil tak z
opatrnosti, v snahe predísť (s ohľadom na okolnosti prípadu nedôvodnému, ale ťažko odvrátiteľnému)
zaisteniu tovaru zo strany colných orgánov, čím sa snažil predísť vzniku prípadnej škody,
- ušlý zisk spôsobený stratou dôvery zákazníkov, ktorým v dôsledku zaistenia tovaru nemohol žalobca v
1. rade dodať objednaný tovar (možno očakávať, že títo zákazníci si od žalobcu v 1. rade už v budúcnosti
tovar nemusia objednať) a stratou postavenia na trhu (nie je vylúčené, že táto ujma mohla byť v určitom
zmysle ešte znásobená tým, že zákazníkov, ktorí by inak možno nakúpili tovar od žalobcu v 1 rade alebo
od iného súťažiteľa, mohla získať práve skupina DANEA),
- skutočná škoda - náklady vynaložené na poskytovanie právnych služieb a služieb patentového
zástupcu, na súdne a správne poplatky, ako aj iné výdavky spojené s ochranou práv (k 30.06.2014
boli zo strany žalobcu v 1. rade len náklady na právne služby a na služby patentového zástupcu
v súvislosti s ochranou pred nekalosúťažným konaním členov skupiny DANEA vyčíslené vo výške
najmenej 13.656,85 Eur),
- nemajetková ujma - strata dôvery zákazníkov, ktorým nebol dodaný objednaný tovar a s tým spojená
strata postavenia na trhu,
- nemajetková ujma - strata dôvery dodávateľov, ktorí spravidla nedokážu spočiatku ani uveriť, že na
Slovensku si tretí subjekt bez ich vedomia a súhlasu registroval ich ochranné známky, resp. nezapísané
označenia, ktoré už dávnejšie výrobcovia obuvi na označenie svojich výrobkov používali,
- nemajetková ujma - zhoršenie dobrej povesti v podnikateľských kruhoch v dôsledku „chýrov“ o
obchodovaní s pirátskym tovarom.

Žalobcovia uviedli, že sa nemôžu spoliehať len na súdnu ochranu poskytnutú vo forme rozhodnutia
vo veci samej, keďže vzhľadom na to, že ide o skutkovo aj právne pomerne náročný prípad, ktorý si
bude vyžadovať pomerne rozsiahle a rigorózne dokazovanie, môže súdne konanie do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej trvať pomerne dlho. Dovtedy môžu žalovaní zneužívaním inštitútov ochrany
práv priemyselného vlastníctva naďalej spôsobovať svojej konkurencii majetkovú i nemajetkovú ujmu,
vytesňovať ju nekalým spôsobom z trhu a rovnako nekalým spôsobom posilňovať svoje postavenie
na trhu. Jediným možným riešením sa podľa nich javí nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
sa zakáže obom žalovaným uplatňovať voči žalobcovi v 1. rade a voči iným súťažiteľom práva
priemyselného vlastníctva k ochranným známkam a zapísaným dizajnom Spoločenstva. Žalobcovia
tiež zdôraznili s ohľadom na požiadavku primeranosti navrhovaného predbežného opatrenia, že
nariadenie predbežného opatrenia je výlučne dôsledkom nečestných a nepoctivých praktík žalovaných
a skupiny DANEA, a že cieľom tejto skupiny - aspoň formálne - predsa nie je majetkové využívanie
práv priemyselného vlastníctva, ale obchod s obuvou, pričom ide o výrobky, ku ktorým podľa
poznatkov žalobcov žalovaní nemajú žiadnu exkluzivitu, nie sú ich výlučnými distribútormi, ani nič
podobné. Požadované predbežné opatrenie teda vôbec nezasahuje do samotného predmetu podnikania
žalovaných spoločností a skupiny DANEA, a teda ich v podnikaní samotnom neobmedzuje.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.
f), h), a ods. 4 O.s.p.



Súd prvého stupňa uviedol, že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi
dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili základné
skutočnosti preukazujúce potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. nariadenia navrhovaného
predbežného opatrenia. Súd mal rovnako za to, že žalobcovia dostatočne osvedčili, že v prípade
nenariadenia navrhovaného predbežného opatrenia žalobcovi hrozí vznik resp. zväčšenie ťažko
napraviteľnej ujmy. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a dospel k záveru, že nariadením navrhovaného predbežného opatrenia nedôjde
k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaných, a preto súd návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel.

Proti uzneseniu podali žalovaní v celom rozsahu odvolanie. Uviedli, že oni a ich partneri boli spoločne
prvým súťažiteľom na trhu v SR (na spoločnom trhu so žalobcami), ktorý uviedol tovar s ochrannými
známkami Like You, Bestelle, BSTL, Tom&Eva, Vanessa's Secretes, Jolyvia, Vices a mnoho ďalších na
trh v SR, propagoval ich a prvý s nimi obchodoval na území SR. Žalobca pri tvrdení, že obchodoval s
tovarom pred podaním prihlášky ochrannej známky žalovaných, podľa nich účelovo zamlčal, že ešte
pred ním tak na trhu konali žalovaní a rovnako účelovo zamlčal, že toto žalovaný v 1. rade podrobne
preukazuje v konaniach na Úrade priemyselného vlastníctva SR.

Žalovaní poukázali na to, že registrácii práva k ochranným známkam v Slovenskej republike nič
nebránilo, keďže pre SR, EÚ ani iné nadnárodné územia známky registrované neboli. Podľa nich
splnili všetky zákonné predpoklady registrácie, pričom pôvodcovstvo ani výroba medzi tieto predpoklady
nepatrí. Tiež uviedli, že neobstojí argument, že má byť v rozpore s dobrými mravmi registrovať zhodnú
ochrannú známku, ako má iný majiteľ na inom území. Tým sa úplne napáda základný kameň práva
ochranných známok - teritorialita. Žalovaní poukázali aj na to, že zahraničné subjekty nenapádajú
registráciu predmetných ochranných známok a ani by nemali nárok na zrušenie ochranných známok
žalovaných. Žalobcovia predložili len vyžiadané vyjadrenie o tom, že zahraniční majitelia nedali súhlas
s registráciou, avšak také vyjadrenie nemá vzhľadom na zásadu teritoriality žiadnu relevanciu a
nezohľadňuje najmä to, ako sa ktorý podnikateľ pričinil o propagáciu a rozlišovaciu spôsobilosť na
spornom území. K tomu žalovaní uviedli, že žalovaný v 1. rade vynaložil prostredníctvom žalovaného v
2. rade pri propagácii a ponuke dotknutých známok značný objem finančných prostriedkov do televíznej
a inej masívnej mediálnej reklamy s predpokladom, že práve táto investícia podporí predaj značkového
tovaru. Len za obdobie 10/2013 - 09/2014 investoval žalovaný v 2. rade do reklamy už viac ako 440.000,-
eur, nehovoriac o investíciách pri uvádzaní dotknutých produktov na trh, prvotnej propagácii a období po
registrácii. Preto podľa žalovaných práve žalobca v 1. rade súťaží nekalo, pretože parazituje na reklame
a dobrom mene tovarov, značiek a dizajnov vybudovaných v SR žalovanými.

Pokiaľ ide o práva z dizajnov žalovaní uviedli, že výroky proti ich právam z dizajnov sú nesprávne z
analogických dôvodov, ako už bolo uvedené. Poukázali na to, že žalobcovia na viacerých miestach
návrhu opakujú, že tvary topánok, s ktorými obchodujú, sú odlišné od registrovaných dizajnov
žalovaných, a preto sa na nich ochrana z dizajnov nevzťahuje. Pre obe strany je tak podľa žalovaných
nesporné, že žalovaní ani nemajú ako uplatniť práva z dizajnov voči žalobcom.

Pokiaľ ide o dôvodnosť nároku v prospech žalobcu v 2. rade žalovaní uviedli, že ani jeden z nich nemá
vzťah a nikdy nevykonal žiaden úkon vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade. Žalobcovia opak neosvedčili.
Žalobca v 2. rade neobchoduje, nie je účastníkom súťaže, vôbec nepôsobí na rovnakom trhu či
segmente, preto je podľa žalovaných zjavne neoprávnené ho chrániť proti nekalej súťaži, najmä nie tak
zásadným spôsobom ako je predbežné opatrenie. Podľa nich je dostatočne osvedčené, že žalobca v 2.
rade vznikol účelovo len na podporu postavenia žalobcu v 1. rade, ktorý je zároveň jediným jeho známym
členom. Poukázali na to, že zoznam členov žalobcu v 2. rade nie je prístupný a ani ich žalobcovia
neuvádzajú.

Žalovaní tiež poukázali na to, že nárok žalobcov voči žalovanému v 2. rade nie je vôbec dôvodný.
Žalovaný v 2. rade totiž v čase podania návrhu a od toho momentu naďalej nie je majiteľom ani
prihlasovateľom žiadneho práva priemyselného vlastníctva.



Ohľadne bezprostredne hroziacej ujmy ako predpokladu nariadenia predbežného opatrenia žalovaní
uviedli, že žalobcovia tento predpoklad neosvedčili. Tiež konštatovali, že po zrušení predbežného
opatrenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32CbPv/6/2013 v marci 2014 dlhodobo žiadnym
spôsobom neobmedzujú konanie žalobcov. Poukázali aj na to, že žalobcovia uviedli ujmy, o ktorých
relevantnosti preukázateľne ešte len rozhoduje alebo musí rozhodovať iný orgán verejnej moci (colné
orgány, trovy právneho zastúpenia), ktoré nehrozia alebo sú minoritné (následky už vykonaného
zaistenia 121 párov topánok), na ktoré nemajú žalovaní bezprostredný dosah (žalobca sám z opatrnosti
nepredával, rozhoduje o nich iný orgán verejnej moci, názor partnerov, s ktorými spolupracuje) a ktoré
sú a priori neudržateľné bez riadnych dôvodov (dôvera zákazníkov, poškodená povesť).

Žalovaní vytkli, že zo strany žalobcov nebola žiadna snaha o využitie iných menej obmedzujúcich
subsidiárnych prostriedkov, žalovaní neevidujú žiadnu mimosúdnu komunikáciu či akúkoľvek inú snahu
o riešenie naliehavej situácie. Súd prvého stupňa tiež podľa žalovaných posúdil návrh nesprávne v
otázke vzájomnej proporcionality medzi hodnotou získanej ochrany žalobcov a stratou hodnoty práv
žalovaných. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalobcovia (s ohľadom najmä na neurčitý výpočet
členov) prostredníctvom predbežného opatrenia dosiahli zákaz práva podľa § 8 zákona o ochranných
známkach, t.j. to, čo by mali dosiahnuť v konaniach o neplatnosť jednotlivých práv priemyselného
vlastníctva žalovaného v 1. rade pred známkovými a dizajnovými autoritami, avšak takto to dosiahli bez
riadnych poplatkov, bez dokazovania, bez vyjadrenia povinného a bez odborného posúdenia orgánu na
to určeného zákonom. Žalovaní tiež uviedli, že žalovaný v 2. rade má v dôsledku predbežného opatrenia
nanajvýš už len naturálne právo priemyselného vlastníctva, ktoré nemôže vymôcť, čím sa stratil jeho
základný význam. Zároveň stav privodený predbežným opatrením bude bez opravy trvať rádovo roky,
pretože súd nemá právomoc na preskúmanie platnosti známok a dizajnov, a predbežná otázka na iný
orgán bude mať za následok úplné zmarenie práv, keďže o sporné predmety už nebude mať trh po
takom čase zanedbávania záujem.

Súd prvého stupňa tiež podľa žalovaných nariadením predbežného opatrenia prejudikuje rozhodnutie
vo veci samej, že ich konanie je nekalosúťažné.

Žalovaní tiež uviedli, že výroky predbežného opatrenia sú v širšom rozsahu než petit vo veci samej, čím
nie je splnený základný predpoklad nariadenia predbežného opatrenia.

Žalovaní navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh
zamietne.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.03.2015 žalovaní doplnili dôkazy k
odvolaniu, konkrétne k tvrdeniam o nesplnení predpokladov proporcionality, subsidiarity a vzťahu k veci
samej podľa bodu 6) dôvodov odvolania. Uviedli, že dňa 13.03.2015 im boli z Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) doručené Informácie k návrhu na prerušenie konania,
na základe ktorých Úrad rozhodol o odložení vydania rozhodnutiach o námietkach podaných proti trom
prihláškam žalovaného v prvom rade a to z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia Okresným súdom
Bratislava I. Dôsledky predbežného opatrenia tak nastávajú voči základným právam žalovaného, ktorý
nemôže registrovať a tým pádom nadobudnúť vlastníctvo. Predbežné opatrenie znie len na ochranu
žalobcov. Petit je však postavený tak, že „chráni“ neoprávnene viac osôb než len žalobcov, čo je z
pohľadu OSP neprípustné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia podali spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia žalobu o ochranu práv z nekalej súťaže, ktorou sa domáhajú proti žalovaným uloženia
povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania, odstrániť závadný stav a primeraného zadosťučinenia
formou ospravedlnenia vo vzťahu voči žalobcovi v 1.rade. Potrebu dočasnej predbežnej súdnej ochrany
odôvodnili tak, že poukázali na samotnú žalobu vo veci samej, z ktorej je zrejmé, čoho sa domáhajú
vo veci samej. Majú za to, že súdna prax zaujala stanovisko, podľa ktorého možno podať návrh na
vydanie predbežného opatrenia vo veciach nekalej súťaže aj v prípadoch, keď petit žaloby je totožný s



návrhom uvedeným v predbežnom opatrení. Z konania žalovaných hrozí žalobcovi v 1.rade aj ostatným
súťažiteľom bezprostredná ujma a to:
- ušlý zisk v dôsledku zaistenia tovaru orgánmi colnej správy,
- ušlý zisk spôsobený tým, že v dôsledku aktivít žalovaných žalobca v 1. rade v určitých obdobiach
neobchodoval tovar pod „problematickými“ označeniami a s „problematickými“ dizajnmi
- ušlý zisk spôsobený stratou dôvery zákazníkov, ktorým v dôsledku zaistenia tovaru nemohol žalobca v
1. rade dodať objednaný tovar (možno očakávať, že títo zákazníci si od žalobcu v 1. rade už v budúcnosti
tovar nemusia objednať) a stratou postavenia na trhu
- skutočná škoda - náklady vynaložené na poskytovanie právnych služieb a služieb patentového
zástupcu, na súdne a správne poplatky, ako aj iné výdavky spojené s ochranou práv
- nemajetková ujma - strata dôvery zákazníkov, ktorým nebol dodaný objednaný tovar a s tým spojená
strata postavenia na trhu,
- nemajetková ujma - strata dôvery dodávateľov,
- nemajetková ujma - zhoršenie dobrej povesti v podnikateľských kruhoch v dôsledku „chýrov“ o
obchodovaní s pirátskym tovarom. Uviedli, že požadované dočasné obmedzenie práv priemyselného
vlastníctva žalovaných považujú za primerané okolnostiam prípadu, pričom zároveň nepredstavuje
neprimeraný zásah do práv žalovaných. Žalovaní si registrujú ochranné známky a zapísané dizajny
Spoločenstva v zlej viere a práva z nich zneužívajú v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže
a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť
len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jeho účelom je
dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie očakávaného rozhodnutia (exekučného
titulu).

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je podľa súdnej judikatúry opísanie rozhodujúcich
skutočností, osvedčenie dôvodnosti predbežne chráneného nároku, osvedčenie bezprostredne
hroziacej ujmy, vecná súvislosť s návrhom vo veci samej a proporcionalita a subsidiarita.

Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, žalobca
musí preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia,
musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné, aby mu svedčila vecná legitimácia,
konkrétne aktívna legitimácia na podanie návrhu, musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci
samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca
musí tiež osvedčiť existenciu hroziacej ujmy. To znamená, že žalobca musí osvedčiť, že bez nariadenia
predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a táto ujma bezprostredne hrozí.
Zároveň platí, že zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný a
nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

Žalobcovia sa predbežným opatrením domáhajú nariadenia, aby žalovaní neuplatňovali voči nim žiadne
nároky vyplývajúce z práv alebo založené na právach duševného vlastníctva k ochranným známkam a
dizajnom Spoločenstva, ktorých sú žalovaní majiteľmi alebo prihlasovateľmi. Podľa odvolacieho súdu
žalobcovia nedostatočne osvedčili dôvodnosť tohto nároku, keď v žalobe uviedli príklady malevolentne
prihlásených ochranných známok žalovaných, ktoré sú podľa žalobcov zapísané v zlej viere a ich
zápis napadli námietkami na Úrade priemyselného vlastníctva. Vo všetkých prípadoch ide o riadne
zapísané ochranné známky a zákaz uplatňovať nároky vyplývajúce z týchto práv tak, ako požadujú



žalobcovia navrhovaným predbežným opatrením, by bol neprimeraným zásahom do práv žalovaných.
Výroky predbežného opatrenia sú v širšom rozsahu ako petit návrhu vo veci samej, keďže predbežným
opatrením má byť nariadené žalovaným neuplatňovať práva priemyselného vlastníctva voči žalobcom
vo vzťahu ku všetkým tovarom, kým návrhom vo veci samej má byť zakázané neuplatňovať žiadne práva
k tovarom, ktoré nadobudol žalobca v 1. rade od nositeľov práv stelesnených týmito tovarmi. Okrem
obmedzenia neuplatňovať práva a nároky založené na na právach duševného vlastníctva k ochranným
známkam a dizajnom Spoločenstva vo vzťahu k žalobcom sa žalobcovia predbežným opatrením
domáhajú aj obmedzenia s ich nakladaním, najmä aby ich nepreviedol na tretiu osobu. Uznesenie,
ktorým súd nariadi predbežne opatrenie môže ukladať totožné povinnosti ako petit výroku rozhodnutia
vo veci samej, nemôže však ukladať obmedzenie ešte v širšom rozsahu ako je navrhované vo veci
samej. Medzi navrhovaným predbežným opatrením a navrhovaným rozsudkom vo veci samej musí
byť vecná súvislosť, predmetom má byť ochrana totožných nárokov osôb, ktorej práva sú porušované.
Okrem skutočnosti, že navrhovaný petit predbežného opatrenia je širší ako petit návrhu vo veci samej,
nie je zrejmá aktívna legitimácia žalobcu v 2. rade v spore. Žalobcovia dostatočne neosvedčili, aké práva
žalobcu v 2. rade sú porušované a návrhom vo veci samej, napriek označeniu žalobcu v 2. rade ako
účastníka konania, sa domáhajú uloženia povinností žalovaným len v prospech žalobcu v 1. rade ako
je zrejmé z prvých troch navrhovaných výrokov.

Žalobcovia neosvedčili ani ďalší predpoklad nariadenia predbežného opatrenia a to bezprostredne
hroziacu ujmu. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že má isť o ujmy, o ktorých relevantnosti
preukázateľne ešte len rozhoduje alebo musí rozhodovať iný orgán a na ktoré nemajú žalovaní dosah.

Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia,
keďže nebola vôbec osvedčená dôvodnosť nároku v prospech žalobcu v 2. rade a navrhované
predbežné opatrenie v prospech žalobcu v 1.rade je v širšom rozsahu ako návrh vo veci samej, chrániace
väčší okruh osôb ako žalobcov a spôsobilé zasiahnuť neprimerane do podnikania žalovaných.

Keďže odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že dňa 18.4.2015
došlo k dobrovoľnému výmazu spoločnosti AD PROPERTY s.r.o. a právnym nástupcom je spoločnosť
RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 43 789 242, pokračoval v
konaní podľa § 107 ods. 4 O.s.p. s touto spoločnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodne podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p. až v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.