{"guid": "f86c3f0f-e0fc-4a4d-aa3d-dfe20cb7e15a:a15b373f-c163-4d2e-943a-d21f32137635", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211222841.1", "spisova_znacka": "4Co/556/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/556/2012 z 25. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2013, sp. zn. 4Co/556/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1211222841.1", "identifikacne_cislo": "1211222841", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2013-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a15b373f-c163-4d2e-943a-d21f32137635", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211222841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1211222841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1211222841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/556/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211222841.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. X. Č. N., Y..N..K.., Q. XXX, R., IČO: XX XXX XXX,
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: D. U., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Jedľova 8, Bratislava, zastúpená opatrovníčkou: D. R., pracovníčka Okresného súdu
Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: M. na K. Y. F., Q.Á.. S. X, R., IČO: XX
XXX XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie
6.460,07 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II z 14. augusta 2012, č.k. 10C 56/2012-66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej                 sa
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi    m e n í    tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania    n e p r i z n á v a.

Vedľajší účastník     je povinný    zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
23,10 EUR na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 274,04 EUR
na účet jeho právneho zástupcu do troch dní a upravil Daňový úrad U., aby po právoplatnosti tohto
uznesenia vrátila navrhovateľovi súdny poplatok z návrh v sume 357,87 EUR. O zastavení konania
rozhodol podľa ustanovení § 96 O.s.p.               na základe toho, že navrhovateľ vzal návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť. Pretože konanie bol zastavené pred tým, ako bolo vo veci otvorené
pojednávanie, podľa ustanovenia  § 11 ods. 3 a ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov vrátil navrhovateľovi časť súdneho poplatku za návrh krátený o
6,63 EUR. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, a to tak,  že
navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania, je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 274,04 EUR za jeden úkon
právnej pomoci - za prevzatie a prípravu zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal včas odvolanie
navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že podľa údajov registrácie
Ministerstvom vnútra SR samotné združenie  má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické
vzdelanie. Dôvodil, že má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, pričom je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Mal za to,



že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých                    pre postup nebol
dôvod iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zastával
názor, že trovy vedľajšieho účastníka                         nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Dovolil si
upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3. Ústavy SR, keďže tieto trovy
neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania. Mal vedomosť, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov
poukazuje na § 137 O.s.p. a na ustanovenie Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, pričom podľa jeho názoru nemožno argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko
priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách preskúmal a v zmysle § 220
O.s.p.               ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení uviedol, že právo                       na zástupcu
má z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ a je preto absurdné,                          ak
navrhovateľ ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému
účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy.
Uviedol, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva,
ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť                     aj v súdnych konaniach má
právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Mal za to, že jeho vstupom
do konania sa navrhovateľ zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza
rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní
spotrebitelia                        sa nedokážu náležite brániť. Ďalej uviedol, že svojou činnosťou napĺňa vysoké
ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov. Dal do pozornosti novelizované znenie § 137 O.s.p.,
podľa ktorého výslovne patrí náhrada výdavkov na zastupovanie advokátom. Čo sa týkalo námietky
navrhovateľa, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, tak
spresnil, že má iba jednu takúto členku, ktorá žiadnu prax nevykonáva. Podľa jeho názoru, je právne
irelevantné, či právny subjekt, ktorý je účastníkom konania má alebo nemá právnické vzdelanie, pretože
potom by bolo problematické zastupovanie advokátmi napríklad sudcov, prokurátorov, advokátov, čo
by bolo v evidentnom rozpore s platným právom, ale aj s každodennou realitou. Uviedol, že pokiaľ
navrhovateľ navrhuje použitie § 150 O.s.p. nie sú podľa jeho názoru na takýto postup dané zákonné
podmienky, keďže zákon vyžaduje na takéto rozhodnutie dve základné podmienky a to,                 že
musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Poukázal na to, že
opodstatnenie združenia vstupovať do konaní v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.
2 O.s.p. je zákonným oprávnením, ktoré nemôže navrhovateľ v žiadnom prípade spochybňovať, ani
relativizovať. Uviedol, že celé odvolanie navrhovateľa vyznieva tak, ako keby si navrhovateľ od súdu
nárokoval, aby súd ochraňoval jeho hospodárske záujmy. V spotrebiteľských veciach ide však podľa
čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľov, ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ich práv
na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov, a z toho vyplýva aj
ochrana hospodárskych záujmov združenia. Poukázal na početnú judikatúru krajských súdov, kde mu
bola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenia ako vecne správne
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa  je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,



za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach                         a prostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj
uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva
z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené
združenie sa môže                na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi
domáhať,                      aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav,
rovnako                 ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá
návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka                        na
základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva                a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník
konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má
právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako
môže súd  priznať  náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným
konaním  a účelne.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146
ods. 2 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá
žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá
zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný
hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je ustanovená výnimka ustanovením § 146 ods. 2 druhá
veta O.s.p. v zmysle ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu       je povinný
hradiť trovy konania odporca. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j.
z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 6.460,07 EUR s príslušenstvom na základe
zmluvy o osobnom úvere č. XXXXXXX. Pohľadávka voči odporkyni bola na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.11.2008 postúpená postupcom U. A., G..Y.. na navrhovateľa - postupníka.
Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným súdu 11.04.2012. Navrhovateľ písomným
podaním doručeným na súd dňa 22.06.2012 vzal návrh na začatie konania späť bez udania dôvodu
a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa tento úkon navrhovateľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania vyhodnotil z hľadiska ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a dospel podľa odvolacieho
súdu k správnemu záveru, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho trovy. V danom
prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, resp. či
vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, ktoré
pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie
zo dňa 04.05.2012.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky
a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené



trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie
alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov
konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.
To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré
neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi
účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.

Z uvedeného vyplýva že odporkyňa nielen ako spotrebiteľka nepožiadala vedľajšieho účastníka na
svoju ochranu v tomto spore, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemá žiadnu vedomosť a teda nemá
vedomosť ani o tom, že v konaní na jej strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať
na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa,                                  ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že
samotné Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov
Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky  na financovanie jeho účelu a výdavky
na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť
záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka                    vo
vyjadrení v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto
vynaložené finančné prostriedky nepovažuje za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu, vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu, v danej veci podľa zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by  mal byť schopný
poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám.
Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v ktorom tento súd
konštatoval, že nie je porušením základného práva                 na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,                       ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými
pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich
nepovažuje za účelne vynaložené,                    a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu
spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane
zastupovať.

K úvahám vedľajšieho účastníka, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych
veciach) späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje                   za potrebné uviesť,
že táto úvaha vedľajšieho účastníka, je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim
dispozičným právom navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol
vyššie), aké dôvody ho k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

V súvislosti s odkazom vedľajšieho účastníka na § 137 O.s.p., odvolací súd poznamenáva, že
novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p. (účinného od 01.01.2012) síce poukazuje na trovy
konania, medzi ktoré zahŕňa aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník má principiálne právo
na náhradu trov konania, čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu, avšak
účelnosť trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade a súd je povinný
skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré musia sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesnú ochranu proti takémuto tvrdenému  nároku.

Odvolací súd má za to, že trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami,
nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci,
t. j. vedľajší účastník neposkytol odporkyni žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv
na rozhodnutie súdu prvého stupňa.



Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa § 220 O.s.p. a uznesenie súdu prvého stupňa
zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení               s § 142
ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a uplatnil                     si právo
na náhradu trov konania priznal odmenu za 1 úkon právnej služby - odvolanie                      á 13,94
EUR s DPH (1/2 úkonu právnej služby za podané odvolanie), 1 x 9,16 EUR s DPH režijný paušál, spolu
v sume 23,10 EUR s DPH.

Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/56/2012", "guid": "04a62651-3534-46a7-9615-a1079a101c98:09c0cf98-6068-4d0d-b6ce-9cd95e56701f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}