Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/96/2017 z 24. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2017, sp. zn. 5Co/96/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1113220028.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/96/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1113220028.1 | 2017-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7ae1d0-3207-43b3-af79-03edcfcf650a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113220028.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/96/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220028
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113220028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: Y. U. F., O..
XX. XX. XXXX, V.: T. XX, V., proti žalovanej: C. E. - V. N., C.: XX XXX XXX, F. U. P.: Y. XX, V.,
v zast.: Mikolaj, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom: Košická 56, Bratislava, o náhradu škody
15.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.
k.: 25C/115/2013-61, zo dňa 26. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov
konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, § 101, §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.
06. 2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu škody vo výške 5000,- eur
a po pripustení zmeny petitu žaloby sumu vo výške 15.000,- eur a to titulom náhrady škody, ktorú
žalobkyni spôsobila pracovníčka žalovanej vykonaním neodborného estetického zákroku dňa 15. 06.
2010. Žalobkyňa pred vykonaním estetického zákroku spočívajúcom v realizácii permanentného make-
upu - linky horných viečok vyplnila rôzne formuláre a na jej otázku ohľadom predkreslenia liniek, jej
pracovníčka žalovanej uviedla, že linky sa nepredkresľujú. Cena estetického zákroku predstavovala 60,-
eur. Dňa 21. 06. 2010 po zahojení zistila žalobkyňa, že očné linky sú vytetované smerom nadol a ľavá
linka vychádza takmer 1,5 cm pod očný kútik. Permanentný make-up jej zohavil pohľad. Žalovaná vrátila
žalobkyni cenu estetického zákroku. Ani po troch rokoch od zákroku, linky na očných viečkach nemiznú.
Žalobkyňa nadobudla dojem, že pri zákroku boli použité najlacnejšie a nie prírodné farby a zákrok nebol
vykonaný riadne, čo žalobkyňa zistila potom, čo postup pracovníčky žalovanej, porovnala s postupom,
ktorý našla na internete. Žalobkyňa uviedla, že namiesto uľahčenia, má problém si ráno nekvalitne
vytetované očné linky zamaskovať a je tým traumatizovaná. Žalobkyňa tvrdila, že pracovníčka žalovanej
jej neodborne vykonaným zákrokom spôsobila ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona.
Žalobkyňa tvrdila, že svoje očné linky konzultovala s plastickými chirurgmi, ktorý sa mali vyjadriť, že
ich má hrozné, pričom ide o permanentný make-up, ktorý nezmizne a odstránenie laserom by bolo
riskantné, pretože hrozí oslepnutie. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody špecifikovala žalobkyňa
ako náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na odstránenie permanentných liniek, pričom cena jedného
zákroku predstavuje 100,- eur za obidve horné viečka a zákrok je potrebné opakovať 5 až 6 krát



podľa potreby. Cena novej aplikácie permanentných liniek bude predstavovať 90,- eur. Ostatnú škodu
špecifikovala ako škodu za zohyzdený pohľad.

3. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 25C/115/2013-16 zo dňa 18. 07. 2014 bola na základe návrhu
žalobkyne doručeného súdu dňa 11. 10. 2013 pripustená zmena petitu žaloby.

4. Žalovaná žiadala žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov
konania a uviedla, že podniká v predmete podnikania kozmetické úkony, estetické formovanie postavy
odo dňa 10. 05. 1993 a desiatkam svojich klientov poskytuje denne služby, pričom nikdy nebolo voči
nej vedené žiadne súdne konanie. Žalovaná si po uplynutí takmer troch rokov nespomína, že by
žalobkyni poskytla služby. Meno žalobkyne jej nič nehovorí. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz o tom, že medzi stranami prišlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy. Z obsahu
žaloby vyplýva, že ku údajnému kozmetickému zákroku prišlo dňa 15. 06. 2010 a dňa 21. 06. 2010 po
zahojení rán mala žalobkyňa dospieť k záveru, že s výsledkom zákroku nie je spokojná, teda týmto dňom
jej žalovaná spôsobila škodu. Z dôvodu procesnej efektivity vzniesla žalovaná námietku premlčania
žalobou uplatneného nároku, a to v subjektívnej dvojročnej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka,
pretože najneskôr dňa 21. 06. 2010 zistila žalobkyňa, že jej bola spôsobená škodu a kto jej ju spôsobil.
Žaloba bola podaná dňa 10. 06. 2013, a to proti neexistujúcemu subjektu, až na výzvu súdu boli dňa 11.
10. 2013 odstránené vady žaloby. Nakoniec žalovaná namietla, že podľa tvrdenia žalobkyne ku vzniku
škody nikdy neprišlo, pretože sumu vo výške 15.000,- eur hodlá žalobkyňa ešte len použiť na korektúru
údajne neodborne vykonaného kozmetického zákroku.

5. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom žaloby, písomného vyjadrenia žalovaného a ostatných
písomných podaní strán sporu, ako aj ústnym prednesom právneho zástupcu žalovaného, obsahom
správy U.. F. P., psychiatra a oznámením Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie z 08. 08. 2011
a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 15. 06. 2010 podstúpila v kozmetickom salóne žalovanej estetický
zákrok a to vytetovanie horných očných liniek tzv. permanentný mejkap, ktorý zákrok nebol vykonaný
správne. Namietala, že očné linky boli vytetované smerom nadol a ľavá linka vychádzala pod očným
kútikom. Dôsledkom nesprávne poskytnutej služby je podľa žalobkyne vznik skutočnej škody, ktorý
predstavuje náklady potrebné na odstránenie permanentného mejkapu a náklady na nový estetický
zákrok vytetovania permanentného mejkapu na očných linkách. Výšku tejto škody žalobkyňa určila
odhadom na 590,- eur až 690,- eur. Vo zvyšku si svoj nárok uplatnila ako ujmu za zohyzdenie pohľadu
očí a traumatizáciu. Žalovaná sporovala tvrdenie žalobkyne pokiaľ ide o poskytnutie služby a vykonanie
estetického zákroku permanentného mejkapu očných liniek pre žalobkyňu, teda sporovala skutočnosť,
že žalobkyni bol v salóne žalovanej realizovaný permanentný mejkap očných viečok. Z opatrnosti a
procesnej hospodárnosti namietla žalovaná premlčanie žalobou uplatneného nároku.

7. Psychiater U.. F. P. vo svojej správe zo dňa 24. 04. 2013 uviedol, že žalobkyňa považuje estetický
zákrok vykonaný v salóne za nesprávny a cíti sa byť traumatizovaná a odporučil posúdenie správnosti
vykonanej práce.

8. Podľa oznámenia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave zo dňa 08.
08. 2011 na základe vykonaného prešetrenia spôsobu vybavenia reklamácie v prevádzke kozmetického
salónu bolo zistené, že reklamácia bola v kontrolovanej prevádzke prijatá a vybavená ihneď vrátením
peňazí za celú poskytnutú službu. Ďalej bolo zistené, na základe predloženia prehlásenia o zhode
od dodávateľa prírodnej pigmentovej farby, že ide o zdravotne nezávadnú farbu, čo potvrdzovali
toxikologické a chemické laboratórne vyšetrenia.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietnuť, keď ňou uplatnený nárok považoval jednak za nepreukázaný, nemajúci oporu v
zákone a naviac za premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, ak by takýto nárok potenciálne existoval.
Sporoval, že žalobkyňa vôbec v salóne žalovanej bola a popísaný zákrok si nechala v tomto salóne
vykonať.

10. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku vzniku a existencii dohody medzi stranami predmetom, ktorej
by bolo vykonanie estetického zákroku spočívajúceho vo vytetovaní očných liniek v salóne žalovanej



viazlo na žalobkyni. Skutočnosť, že si žalobkyňa objednala v salóne žalovanej permanentný mejkap
a tento zákrok bol aj realizovaný, žalovaná sporovala. Žalobkyňa za účelom preukázania, že jej
žalovanou, resp. jej zamestnankyňou bola poskytnutá uvedená služba nepredložila ani neoznačila
súdu žiaden dôkaz. Žalobkyňa nepreukázala ani svoje tvrdenia o tom, že jej bola služba poskytnutá
nesprávne, teda vadne. Strany majú v sporovom konaní povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdené
skutočnosti žalobkyňa nepreukázala, je pre žalobkyňu nepriaznivé rozhodnutie vo veci, keď súd musí
vychádzať zo stavu zodpovedajúceho dokázaným tvrdeniam strán sporu a z dôvodu nepreukázania
tvrdeného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, z porušenia ktorého si žalobkyňa uplatňuje svoje
nároky, žalobou uplatnený nárok súd zamietol.

11. Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, ak by žalobkyňa preukázala existenciu tvrdeného právneho
vzťahu, súd by tento posúdil ako vzťah zo zmluvy o dielo predmetom, ktorého bola realizácia
permanentného make-upu na očných viečkach žalobkyne. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu
skutočnej škody, základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a nároku poškodeného
na jej náhradu je porušenie povinnosti a vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti. Tak ako žalobkyňa špecifikovala svoj nárok na náhradu skutočnej škody, išlo o náklady, ktoré
plánuje vynaložiť v súvislosti s odstránením existujúceho permanentného mejkapu a realizáciou nového
permanentného mejkapu namiesto pôvodného. V tomto prípade by však žalobkyni mohla vzniknúť (za
splnenia ostatných podmienok) škoda až vynaložením týchto nákladov, nie však skôr. Teda v tejto časti
uplatneného nároku by súd posúdil žalobu žalobkyne ako predčasnú.

12. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorý žalobkyňa odôvodnila
zohyzdením pohľadu očí a traumatizáciou súd uvádza, že aj v tomto prípade je vznik občianskoprávnej
sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby
podmienené existenciou zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv chránených §11 Občianskeho zákonníka, neoprávnenosť tohto zásahu a
existenciou príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobkyňa v konaní nepreukázala
existenciu zásahu spôsobilého vyvolať ujmu, ani prípadné následky zásahu, ktoré by odôvodňovali vznik
jej nároku na nemajetkovú ujmu. Súd nepovažuje správu psychiatra, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa
bola prítomná v jeho ordinácii a tvrdila mu, že sa cíti byť v súvislosti s nesprávnym postupom
vykonanej práce spočívajúcej v kozmetickom zákroku traumatizovaná, bez akýchkoľvek ďalších záverov,
za preukázanie následkov prípadného zásahu. Naviac, keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania,
súd uvádza, že prípadné právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne
samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje (rozsudok NS SR z 30. 11. 2009 sp. zn.: 1Cdo/100/2009). Žalobkyňa si uplatnila svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až 11. 10. 2013, keď svojim podaním odstránila vady žalobného
návrhu spočívajúce v označení žalovaného subjektu. Žalobkyňa vo svojej žalobe označila totiž ako
žalovaného subjekt, ktorý neexistoval a označenie žalovanej menom a priezviskom, ktorým je žalovaná
identifikovaná, uviedla žalobkyňa až vo svojom písomnom podaní doručenom dňa 11. 10. 2013, pričom
až z tohto jej podania bolo zrejmé voči komu žaloba žalobkyne smeruje . Žalobkyňa si teda uplatnila
svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala
plynúť dňa 16. 6. 2010, teda deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť vykonaný estetický zákrok.
Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je totiž podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby a to aj vtedy ak by účinky zásahu
pretrvávali po dlhú dobu.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok) a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške.

14. Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa namieta, že rozsudok súdu
prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobkyňa namieta, že znalec z odboru
dermatológia musí v konaní posúdiť ako bola práca žalovanej vykonaná, t.j. zohyzdenie očí, traumu, v



prípade žalobkyne široký komplex následkov poškodenia. Odvolateľka ďalej konštatuje, že odškodnenie
možno priznať najskôr rok po spôsobení škody, pričom za vznik ktorej zodpovedá ten kto ju spôsobil.
Žalobkyňa namieta, že pre začatie plynutia trojročnej premlčacej lehoty je podstatný deň, kedy došlo k
ukončeniu trvania zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby a ak právo na náhradu nemajetkovej
ujmy premlčaniu podlieha, tak právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno uplatniť prvý
krát až deň nasledujúci po dni v ktorom došlo k ukončeniu zásahu, ktorý ešte stále trvá.

15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania. Žalovaná poukazuje na to, že odvolanie
žalobkyne je nezmyselné, nepredložila žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C. s. p.

19. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne
podstatné tvrdenia, ktoré by mohli zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Žalobkyňa, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, vo veci neuniesla dôkazné bremeno a
neosvedčila dôvodnosť svojej žaloby. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej
povinnosti v tom smere, že strana sporu označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti
svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení,
neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej
žalovanej náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).