Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/89/2016 z 25. 1. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. januára 2017, sp. zn. 21Co/89/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8114217305.1
Krajský súd Prešov | 21Co/89/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8114217305.1 | 2017-01-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddc5e398-ddfd-4cc2-be4e-c41dc9e234c8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114217305.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114217305.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Atlantic PO, s.r.o.,
so sídlom Vyšná Šebastová 375, 080 06 Prešov, IČO: 47 318 376, právne zastúpeného JUDr. Martin
Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov proti žalovanému: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Vl. E. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Hlavná 11, 080
01 Prešov, o zaplatenie 4.350,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/120/2014-95 zo dňa 09.11.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

II. Žalovaný m á     n á r o k    na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške špecifikovanej
v žalobe. Žalobca tvrdí, že dôvodom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je plnenie žalobcu
žalovanému titulom neplatného právneho úkonu podľa ustanovenia § 49a Občianského zákonníka.

2. Žalovaný navrhoval vo svojej procesnej obrane žalobu zamietnuť z dôvodu, že právny úkon je platný
s vylúčením omylu žalobcu pri uzatváraní právneho úkonu.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že „I.  Žalobu zamieta. II.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Petrovi Čurillovi
náhradu trov konania vo výške 966,84 Eur tvorenú trovami právneho zastúpenia, a to do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že  skutkovo mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola dňa 1. apríla 2014 (žalobca tvrdí, že dňa 26.03.2014) uzatvorená Zmluva o nájme nebytových
priestorov. Predmetom nájmu boli priestory reštauračného zariadenia nachádzajúce sa na prízemí
stavby na ulici Q. č. XX o výmere XXX m2.   Predmetné nebytové priestory, tak ako boli definované
v tejto zmluve a to v článku 2, bol nájomca oprávnený užívať k výkonu prevádzky pohostinských a
reštauračných zariadení. Listom zo dňa 01.04.2014 adresovaným T. K. sa žalobca voči nemu dovolával
neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov a to z toho dôvodu,  že dňa 01.04.2014 bolo zistené,
že predmetom nájmu sú iba holé steny.  Ďalej, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa



01.04.2014 nie je podpísaná štatutárnym orgánom spoločnosti, t.j. konateľom M. X.. Dňa 01.04.2014
žalobcom bola žalovanému odovzdaná zábezpeka vo výške 4.350,- Eur. Žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 4.350,- Eur  z dôvodu vrátenia zábezpeky pre neplatnosť Zmluvy o nájme nebytových
priestorov pre omyl vyvolaný žalovaným.

5. Z výpovede svedkyne  V. W. zistil, ako prebiehali  rokovania, výsledkom ktorých bola dohoda o nájme
nebytových priestorov. Uviedla, že pred podpisom zmluvy  ju  mali k dispozícii a niektoré veci tam aj
menili.  Konštatoval rozpor v jej výpovedi,  keď uviedla, že predmetom rokovania s pánom K. bola iba
prevádzka reštaurácie, čiže prenájom reštauračných priestorov, následne na to uviedla, že predmetom
malo byť aj zariadenie kuchyne, čo odôvodňovala tým, že je nervózna.

6. Z výpovede N. X. vyplynulo, že je dcérou konateľa žalobcu. Uviedla, že k podpísaniu zmluvy došlo
26.03.2014, pričom pred podpisom zmluvy mali možnosť sa s ňou oboznámiť a nejakým spôsobom ju
aj pripomienkovali. Ďalej uviedla, že s pánom K. sa viackrát stretli, pričom mu prezentovali, že si chcú
prenajať priestory ako stoja a ležia, čiže kompletne zariadené. Uviedla, že reštauračné priestory si mala
možnosť prezrieť, avšak pán K. im odmietol ukázať kuchyňu. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo,
že tento vedel, že jeho dcéra spolu s kamarátkou si chcú prenajať kompletnú prevádzku Staré Mexiko,
vrátane zariadenia kuchyne, pričom aj on sa pred uzavretím zmluvy stretol s pánom K.. Čo sa týka
samotnej zmluvy, pred jej podpisom ju k dispozícii nemal. Uviedol, že jeho dcéra mala súhlas na podpis
predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov.

7. Na zistený skutkový stav prijal právny  záver, že   za rozhodujúce považoval  písomné znenie spornej
zmluvy. Tento záver je rozhodujúci aj pre posudzovanie omylu týkajúce sa znenia takejto zmluvy a práv a
povinností pre zmluvné strany z nej vyplývajúce. Zmluva o nájme nebytových priestorov má jednoznačné
znenie, podľa ktorého predmetom nájmu sú priestory reštauračného zariadenia. V zmluve niet zmienky
o prenájme hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kuchyne. Žalobca mal zmluvu pred jej podpisom k
dispozícii a pripomienkoval ju. K jej podpisu teda nedochádzalo v časovej tiesni, ktorá by snáď mohla
viesť k nedostatočnému oboznámeniu sa s vymedzením predmetu nájmu. Ak teda žalobca túto zmluvu k
dispozícii pred podpisom mal, táto zmluva má písomnú formu a predmet nájmu je v nej jasne vymedzený,
aj v prípade existencie omylu, by nešlo o omyl ospravedlniteľný. Aj keby žalobca mal vôľu prenajať si
nebytové priestory spolu so zariadením kuchyne, predmet nájmu takto definovaný nie je. Súd odôvodnil
nevypočutie navrhovaného svedka žalobcom  V. V. tým, že  nebol účastníkom zmluvného vzťahu a
zároveň nikto z účastníkov konania neprezentoval okolnosti, podľa ktorých by pri kontraktačnom procese
zohrával dôležitú úlohu.  Obdobne aj vypočutie  Q.. K. považoval súd za nadbytočný.

8.  Poukázal na judikatúru súdov NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3628/2011 ,ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2006, sp.
zn. 33 Odo 204/2004, NS ČR sp. zn. 33 Odo 519/2006.

9.  Aplikoval ustanovenia §  § 35 ods.2, § 40a, § 49a   Občianskeho zákonníka, § 3 ods.3 zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu
priznal v konaní plne úspešnému žalovanému. Trovy konania žalovaného spočívajú v trovách právneho
zastúpenia podľa Vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. za  úkony právnej služby.

Obsah odvolania a vyjadrenia k nemu

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru
odvolateľa súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný podľa jej názoru opak toho čo
považoval súd prvej inštancie za preukázané. Dňa 26.03.2014 pri podpise Zmluvy o nájme nebytových
priestorov odovzdal žalovanému peňažnú sumu 4.350,- Eur k rukám žalovaného titulom zábezpeky, o
čom bol vystavený príjmový doklad dátovaný až na 01.04.2014, teda deň začatia nájmu. Žalobca pred
podpisom uvedenej zmluvy vykonal len obhliadku reštaurácie, pričom nevykonal obhliadku kuchyne.
Žalovaný vždy deklaroval žalobkyni, že predmetom nájmu bude prevádzka reštaurácie Staré Mexiko,
tak ako stojí a leží s plne zariadenou funkčnou kuchyňou. Tvrdenie žalovaného, že nebolo predmetom



nájmu zariadenie kuchyne je nepravdivé a účelové v snahe nevrátiť žalobcovi zábezpeku. Má za to a
považoval za prirodzené, že predmet nájmu zahŕňa aj kuchyňu a zariadenie kuchyne, o čom ho žalovaný
ubezpečoval. Podľa názoru odvolateľa súd opomenul vyhodnotiť výpovede svedkýň W. a X., že v čase
pred podpisom zmluvy im žalovaný tvrdil, že zariadenie reštaurácie sú jeho vlastníctvom a kuchyne a že
všetko, vrátane vybavenia kuchyne ostáva v prevádzke a bude predmetom nájmu. Nesprávny je právny
názor tiež súdu, že mal k dispozícii zmluvu o nájme nebytových priestorov a že mal dostatok času na
pripomienky, že nebol v časovej núdzi a že nešlo o omyl ospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl ide
preto, že sa tieto skutočnosti o tom, že zariadenie kuchyne patrilo pôvodne V. V. a 30.03.2014 a že
ich žalovaný odkúpil dozvedel až tak, že dňa 01.04.2014 sa stretla s pôvodným nájomcom, ktorý jej
uviedol, že toto zariadenie v kuchyni od neho žalovaný odkupuje v úmysle ho nie prenajať, ale ďalej
predať žalobkyni ako novému nájomcovi. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z výpovedí svedkýň, ako
aj z listinných dôkazov a logického vyhodnotenia dôkazov každého samostatne a všetky vo vzájomnej
súvislosti.  Súd prvej inštancie zúžil svoje zistenie len na gramaticky výklad obsahu zmluvy o nájme
nebytových priestorov, keď uviedol, že predmetom nájmu boli priestory reštauračného zariadenia.
Opomenul však vyhodnotiť aj to, že v zmluve bolo uvedené, že predmetom zmluvy sú aj WC kompletne
zariadené, avšak tieto boli tiež predmetom prenájmu ako prirodzená súčasť reštauračného zariadenia
s kompletným zariadením. Plnenie v prospech žalovaného vo forme zaplatenej peňažnej zábezpeky
vo výške 4.350,- Eur je z dôvodu neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov bezdôvodným
obohatením na strane žalovaného. Ďalej uviedla, že súd sa nevyrovnal s tým, že zmluva je absolútne
neprávny úkon, pretože ju podpísal za žalobkyňu X., ktorá nebola konateľkou spoločnosti, nemala žiaden
vzťah v spoločnosti a nemala udelené plnomocenstvo k podpisu zmluvy o prenájme. Namieta aj to,
že súd nevykonal navrhnuté dokazovanie a nevypočul V. V. práve na okolnosti zariadenia kuchyne, na
okolnosti čo mu uvádzali W. a X. ohľadne tvrdení žalovaného týkajúcich sa zariadenia kuchyne ako
predmet nájmu.

12. Žalovaný vo svojom  písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť  napadnutý rozsudok ako
vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §  379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu  nie je dôvodné.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

15. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil  skutkové ani právne vady napadnutého
rozhodnutia  súdu prvej inštancie.

16. Odvolateľ tvrdí, že  súd neúplne  zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.( účinného v čase rozhodovania
súdu) je  pokiaľ zistený skutkový stav  súdom  prvej inštancie neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; nové skutočnosti a nové dôkazy sú však dôvodom
odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v §  205a ods. 1   O.s.p. V súdnom konaní podľa
Občianského súdneho poriadku  mali  účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce
skutočnosti a súčasne  dôkaznú povinnosť, t.j.  povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie
svojich tvrdení o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhodne súd (§ 120 ods.
1, 2 O.s.p.). Iba v prípade, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a
v dôsledku toho dôjde k neúplnému  zisteniu skutkového stavu  možno to považovať za odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 1  O.s.p.  Žalobca   navrhoval vykonanie dôkazu   svedeckou výpoveďou svedka V. V. na
preukázanie okolností odkúpenia kuchynského zariadenia. Súd prvej inštancie sa vyrovnal v odôvodnení



svojho rozhodnutia  s nevykonaním tohto dôkazu.  Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strany
sporu v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takémuto
rozhodnutiu vedú. Odvolací súd  vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje navrhovaný dôkazný
prostriedok za taký dôkazný prostriedok, ktorý bolo nevyhnutné vykonať, pretože  súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k dostatočnému zisteniu skutkového stavu,  na zistený skutkový
stav prijal správny právny záver. Ním  zistený skutkový stav obstojí.

17. Žalobca  tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p účinného v čase podania odvolania). Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu, že  Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá
medzi účastníkmi je platným právnym úkonom poukazujúc na to, že  súd vychádzal len z písomného
znenia zmluvy, podľa ktorého predmetom nájmu sú priestory reštauračného zariadenia a v  zmluve niet
zmienky o prenájme hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kuchyne. Neposúdil správne  omyl žalobcu
ako konajúcej osoby, pretože  nemal pri podpise zmluvy vedomosť o tom, že  zariadenie reštaurácie a
kuchyne nie je vo vlastníctve žalovaného a v prípade takejto informácie by zmluvu neuzavrel.

Podľa §49a Občianského zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

19. Žalobca  vo svojom návrhu vyvodzoval neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov  z tej
skutočnosti, že bol žalovaným  uvedený pri uzatváraní do omylu, keď na základe tvrdenia žalovaného
predmetom nájmu malo byť aj zariadenie reštaurácie a kuchyne.  Dôvodom neplatnosti zmluvy je,  že
túto zmluvu uzavrel v omyle, do ktorého bola uvedený žalovaným.

20. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka je  vo svojej podstate doplnením dôvodov, za ktorých
sa považuje právny úkon za neplatný a to za stavu, že  ide o dva jednostranné adresného úkony,
výsledkom ktorých má byť zmluva ako výraz vzájomného konsenzu. Omyl ako výraz vôle  sa prejavuje
práve vo vzájomnom pôsobení  zmluvných strán.  Toto pôsobenie musí vykazovať  určité kvantitatívne
znaky, ktorého výsledkom je omyl.  Tieto znaky sú súčasne predpokladom toho, aby omyl  mohol mať
za následok neplatnosť právneho úkonu.  Z ustanovenia  § 49a Občianskeho zákonníka vyplývajú
predpoklady podmieňujúce neplatnosť právneho úkonu v dôsledku omylu: ak  konajúca osoba urobila
právny úkon v omyle, omyl konajúcej osoby vychádzal zo skutočností ktorá je rozhodujúca pre tento
úkon ,osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť  alebo omyl
vyvolala úmyselne. S výnimkou  omylu  vyvolaného úmyselne nie každý omyl bude mať za následok
neplatnosť zmluvy. Taký následok bude mať iba omyl vychádzajúci z rozhodných skutočností. Podstatou
omylu  je to , že absentuje vážnosť vôle vo vzťahu k následkom ktoré konajúci subjekt sledoval  a
skutočnosťami ktoré reálne nastanú (porovnaj Občiansky zákonník  komentár vydavateľstvo Eurounion
JUDR. Jaroslav Krejčo  str. 634).

21. Odvolací súd poukazuje na judikatúru súdov vo vzťahu k posudzovaniu omylu: „ Omyl konajúcej
osoby má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak
ide o omyl podstatný a osoba, ktorej bol urobený právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom
vedela, ale druhú stranu naň neupozornila.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 26 Cdo/193/2013). „Konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného
osobou, ktorej bol právny úkon určený len ak ide o takzvaný ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľným
je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou
mierou opatrnosti (vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého  požadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhol. Požiadavka ospravedlniteľného
omylu, čo  by  predpokladu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a



prvej vety Občianskeho zákonníka pre podstatný skutkový omyl vyvolaný druhou zmluvnou stranou je
plne v súlade so zásadou vigilantibus iura,  podľa ktorej len bdelým svedčia  práva “(porovnaj rozsudok
NS  ČR sp. zn. 26Cdo/1931/2013).

22. Ak sa žalobca, hoci predmet nájmu bol pre neho  rozhodujúci pri uzatváraní zmluvy spoľahol
len na údaje v zmluve obsiahnuté tvrdiac, že o tom, že zariadenie kuchyne a  reštaurácie  nepatrí
žalovanému a nebolo  predmetom návrhu zmluvy, hoci z údajov tejto zmluvy bolo zrejmé, že je tam
presne špecifikovaný predmet nájmu iba ako nebytové priestory,  potom nejde o ospravedlniteľný omyl.
Zavinil ho totiž svojou nedbalosťou, pri nevyužití možnosti overiť si skutočnosti, ktoré považoval pri
uzavretí zmluvy za podstatné. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie za súladné s hmotným
právom a ustálenou judikatúrou a plne sa stotožňuje s právnymi závermi súdu, ktoré sa dotýkajú
posúdenia omylu v konaní žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Pre právne posúdenie veci, či ide o relatívnu
neplatnosť v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či na strane žalobcu išlo o omyl,
ktorý je pre daný právny úkon podstatný a či je možné považovať tento omyl za ospravedlniteľný.
Z hľadiska posúdenia platnosti právneho úkonu  je omyl podstatný len vtedy, ak sa týka právneho
dôvodu,  respektíve predmetu a to buď totožnosti predmetu alebo podstatnej vlastnosti predmetu,
osoby, prípadne inej skutočnosti,  ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle
subjektu rozhodujúca. O omyl, ktorý možno ospravedlniť nejde,  keď konajúca osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní skutočností
rozhodujúcich pre uskutočnenie právneho úkonu. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu
nešlo o podstatný kvalifikovaný omyl. Podľa komentára Švestka   Spáčil,  Škárová M. Hulmák  Občiansky
zákonník  I. Komentár  § 1- 459, Praha  CH Beck, 2008, strana 402, vychádza súdna prax z toho,
že „ úspech  určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre omyl
predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť  overiť  si sama skutočnosti rozhodujúce pre
urobenie právneho úkonu respektíve, že využije  možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť“. Ustanovenie
§ 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť primeranú mieru
objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré považuje  táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
plánovaného právneho úkonu. V prípade, že sa konajúca osoba omylu v zmysle ustanovenia § 49 a
Občianskeho zákonníka  dovolá  podľa § 40a Občianskeho zákonníka je potrebné zvážiť, či ide tiež
o omyl  ospravedlniteľný,  či naopak o omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, týkajúci sa
skutkových okolností potom nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbalosťou
pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie plánovaného právneho úkonu.

23. V prejednávanej veci bolo medzi stranami právneho úkonu  sporné,  čo je predmetom zmluvy  o
nájme  nebytových priestorov. Žalobcovi muselo byť pri zachovaní  náležitej  opatrnosti, či dodržaní
požiadavky obvyklej  starostlivosti  zrejmé, čo je predmetom tejto zmluvy,  keďže zariadenie reštaurácie
a kuchyne nie je v tejto zmluve  výslovne uvedené.  Pri uzatváraní zmluvy sa očakáva, že pred podpisom
zmluvy sa zmluvná strana náležite oboznámi s jej obsahom. Žalobca si neoveril skutočnosť, že   predmet
nájmu v zmluve nie je uvedený podľa jej predstáv.

24. Žalobca v podanom odvolaní namieta aj nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých došlo k
nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. Odvolací
súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že
by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že



by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

25. K ďalšej námietke žalobcu,  že rozsudok je v rozpore so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p.
odvolací súd udáva. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu), z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. V tejto súvislosti podotýka, že podstata princípu materiálnej
pravdy spočíva v presnom dodržaní určitých postupov pri rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku
dospelo k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu. Na to, aby súd rozhodol vo veci správne a
spravodlivo musí získať bezprostredné a čo najpresnejšie informácie o prejednávanej veci. K tomu
mu slúži zásada priamosti, v ktorej zmysle súd musí použiť také dôkazné prostriedky, ktoré mu
umožnia, aby jeho poznanie sporných skutočností bolo čo najbezprostrednejšie. Po úplnom zistení
skutkového stavu prejednávanej veci, na základe ktorého potom súd vydáva svoje rozhodnutie, musí
tento zodpovedať objektívne zistenej skutočnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúži zásada voľného
hodnotenia dôkazov, keď súd podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia stanoví skutkový
stav, na základe ktorého potom rozhodne. Podstatou tejto zásady je, že žiadny právny predpis
neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp. akú dôkaznú silu má priznať jednotlivým dôkazným
prostriedkom. Záver o skutkovom stave prijatý súdom vychádza zo všetkých vykonaných dôkazov a je
súladný s princípmi hodnotenia dôkazov.

26. K  námietke žalobcu, že súd neskúmal  absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože za žalobkyňu
zmluvu podpísala p. X., ktorá nebola konateľkou spoločnosti, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej
inštancie sa s tým vyrovnal,  poukázal na výpoveď konateľa žalobcu,  podľa ktorého  jeho dcéra bola
oprávnená zmluvy podpísať.  V prípade, ak teda nie sú pochybnosti o tom, že táto osoba bola poverená
k zastupovaniu  konateľa, pričom môže ísť aj o neformálne poverenie, nemôžu v tomto smere byť
pochybnosti o platnom právnom úkone.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §  387 ods. 1 a ods.
2 C.s.p.  rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.

28. O  trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom  § 255 ods.1 C.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).