{"guid": "f785c8b4-b4a7-44f4-b98f-710c8a6d298f:f88171be-33b5-4ee2-b172-40df667ba3cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2514010193.1", "spisova_znacka": "3To/60/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/60/2015 z 21. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. septembra 2015, sp. zn. 3To/60/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2514010193.1", "identifikacne_cislo": "2514010193", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2015-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158", "nazov": "§ 158 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-158"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-158"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f88171be-33b5-4ee2-b172-40df667ba3cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2514010193.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2514010193.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2514010193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/60/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010193
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514010193.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanej N. I. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v
Piešťanoch zo dňa 13.04.2015, sp. zn. 2T/65/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.09.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej N. I., nar. XX.XX.XXXX,  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná N. I. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 21. augusta   2011 v čase o 11.20 hod.  v obci Veselé, v miestnej časti Ťapkové, v úseku cesty
km 42.500 viedla osobné motorové vozidlo  zn. Ford Focus, medzinárodná poznávacia značka Českej
republiky 4C73029 v smere od miestneho pohostinstva k hlavnej ceste č. II/504, kde pri vychádzaní na
hlavnú cestu smerom k obci Dubovany nerešpektovala dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, vošla
do jazdnej dráhy  motocykla značky Ducati 996, evidenčné číslo  PN 281AE, ktoré v tej dobe viedol
vodič B. T., v dôsledku čoho došlo ku zrážke vozidla zn. Ford Focus s motocyklom zn. Ducati 996, po
ktorej motocykel zn. Ducati 996 zišiel z cesty do protismeru vľavo a narazil do murovaného oplotenia
rodinného domu číslo XXX a následkom toho k došlo k zraneniu vodiča motocykla  B. T., ktorý pri nehode
utrpel pomliaždenie pravej nohy a zlomeninu základného článku V. prsta pravej nohy s dobou liečenia
v trvaní  4 až 6 týždňov, pričom obvinená N. I. porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 20 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Za to súd obžalovanej podľa §158 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného)
roka.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej i trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaviazal poškodeným a to : Dôvere zdravotnej poisťovni
škodu vo výške 76,99 Eur, B. T. škodu vo výške 7.938,30  Eur a G. W. škodu vo výške 1.300 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného B. T. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, prostredníctvom svojho obhajcu,
ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V rozsiahlych dôvodoch odvolania poukázala na to, že
okresný súd jej vinu založil len na základe odborného vyjadrenia znalca z odboru dopravy Ing. Jána
Rabčana, ktoré odborné vyjadrenie však podľa jej názoru nepostačuje na vyslovenie jednoznačných
záverov o jej vine. V rozsiahlych dôvodoch odvolania spochybňuje závery odborného vyjadrenia,



nakoľko toto podľa jej názoru malo vychádzať len z výpovede poškodeného pričom znalec nebral vôbec
do úvahy argumenty, ktoré používala obžalovaná.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovanej
nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za vinnú.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej
to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovanej.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Nemôže obstáť námietka obžalovanej ohľadom vyhotoveného odborného vyjadrenia znalcom Ing.
Jánom Rabčanom, nakoľko znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia ako i vo svojej výpovedi
jednoznačne skonštatoval všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli nevyhnutné pre ustálenie
skutkového stavu. Rovnako zo znaleckého posudku je zrejmé, z akých dôvodov a prečo nebral do úvahy
výpoveď obžalovanej ale vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného, nakoľko situácia, miesto
dopravnej nehody a všetky okolnosti popisované v odbornom vyjadrení plne zodpovedali vyjadreniam
poškodeného.
Zo záverov znaleckého posudku je nepochybné, že keď vodička uviedla, že zastavila vozidlo na hranici
križovatky, toto tvrdenie nemohlo byť pravdivé, pretože z tejto vzdialenosti by nevidela takmer nič.
Hranica križovatky je tam, kde sa končí rádius a napája sa cesta. Pri vypracovaní odborného vyjadrenia
znalec vychádzal z výpovedí motocyklistu, pretože vodička uviedla, že zastavila na hranici križovatky,
odkiaľ nemohla vidieť, ani nemohla dať odtiaľ prednosť v jazde. Ak by zastala na hranici križovatky,
motocyklista by ju jednoznačne nevidel. Zdôraznil, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal z
výpovedi motocyklistu, pretože vodička uviedla, že zastavila na hranici križovatky odkiaľ nemohla vidieť
ani nemohla dať odtiaľ prednosť v jazde. Ak by zastala na hranici križovatky motocyklista by ju rozhodne
nevidel. Zároveň svedok uviedol, že podľa zákona o cestnej premávke, je ten, kto je povinný dať prednosť
v jazde, povinný si počínať tak, aby druhý účastník cestnej premávky nemusel náhle meniť rýchlosť
jazdy, a tento pojem „náhle“ je totožný s intenzívnym brzdením, ku ktorému sa vyjadroval vo svojom
odbornom vyjadrení. Zároveň uviedol, že intenzívne brzdenie je brzdenie  na hranici šmyku. Vodič, ktorý
vychádza z vedľajšej cesty je povinný dať prednosť v jazde vodičom na hlavnej ceste. Náraz vozidla
obžalovanej do motocykla nebol čelný. Vozidlá boli šikmo na seba. Vyplýva to dokonca i z fotografie v
odbornom vyjadrení, ktorá je založená v spise.
Výpoveď tohto svedka ako i samotný odborný posudok nepochybne nasvedčujú tomu, že počínanie si
obžalovanej v danom prípade malo za následok spôsobenie dopravnej nehody.
Okrem odborného vyjadrenia trestnú činnosť obžalovanej preukazujú aj listinné dôkazy nachádzajúce
sa v spisovom materiáli a to najmä znalecký posudok z odboru z odboru dopravy, ktorý dala vypracovať
poisťovňa Generali, a z ktorého záveru vyplynulo, že vodička vozidla zn. Ford mohla zrážke zabrániť
tak, že by nechala prejsť najskôr motocykel, až potom uskutočnila vjazd na cestu. Motocyklista by
zrážke zabrániť mohol jedine intenzívnym brzdením, pričom by sa musel v čase korigovanej reakcie
pohybovať rýchlosťou asi 44 km/hod. Nachýlením motocykla z dôvodu zatáčania pri obchádzaní vozidla
Ford vľavo, by mu len sťažovalo takéto brzdenie, a mohlo spôsobiť aj pád. Jeho reakciu na spôsob jazdy
vodičky obžalovanej znalec vyhodnotil z technického hľadiska ako prijateľnú. Technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody podľa znalca bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Ford teda obžalovanej,
ktorá uskutočnila vjazd z miestnej komunikácie označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“



na cestu, tak že motocyklista idúci po tejto ceste už nedokázal zrážke zabrániť zo svojej rýchlosti, a ani
z maximálnej dovolenej rýchlosti v danom  úseku.
Rovnako trestnú činnosť obžalovanej preukazuje i odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva
MUDr. Nosáľa, ktorý popísal zranenia poškodeného a taktiež uviedol, že tieto vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Okrem týchto skutočností obžalovanú usvedčili i listinné
dôkazy v podobe záznamu o dopravnej nehode a fotodokumentácia, ako lekárske správy na zranenia
poškodeného, ktorý bol ihneď ošetrený po dopravnej nehode, ako aj zápisy o dychových skúškach, ktoré
boli v oboch prípadoch tak obžalovanej ako i poškodeného negatívne.
Bolo logické, že okresný súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania musel vychádzať z
objektívnych dôkazov, ktorými sú predovšetkým odborné vyjadrenie znalca z odboru dopravy ako i
znaleckého posudku priloženého poisťovňou, nakoľko dôkazy v podobe výpovede obžalovanej ale i jej
spolujazdca C. N. sú rozporné s výpoveďou samotného poškodeného. Vyššie uvedené dôkazy však
nasvedčujú tomu, že výpoveď poškodeného v danom prípade sa javí byť jednoznačne objektívnejšia a
je podporená práve vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe takto ustáleného skutkového stavu preto i
podľa názoru krajského súdu okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom.
Krajský súd nemohol akceptovať námietku obžalovanej v tom, že bude potrebné do konania pribrať
nového znalca na vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko odborné vyjadrenie v tej podobe ako
bolo vypracované a ako bolo odôvodnené výpoveďou samotného znalca pre účely trestného konania v
danom prípade i podľa názoru krajského súdu postačovalo. Znalec v odbornom vyjadrení zodpovedal
všetky rozhodujúce okolnosti preto, aby okresný súd mal dostatočné podklady na to, aby mohol vo veci
ustáliť skutkový stav veci.
Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovanej boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací
súd nezistil týmto dôvod neveriť osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I. stupňového
rozsudku.
Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu a uložil obžalovanej
trest, ktorý plne zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu pričom je potrebné zdôrazniť, že ide o
treste prevýchovný, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobné pomery obžalovanej je trestom
primeraným a spôsobilý na splnenie svojho účelu.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody a nezistil ani žiadne dôvody pre
zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovanej N. I. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/65/2014", "guid": "8aa839c7-b905-4f93-bd87-cbd9777cee7a:28b089be-a047-43b7-b99c-43bee482e8ea", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}