Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/490/2013 z 25. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. novembra 2013, sp. zn. 5Co/490/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112207618.1
Krajský súd Žilina | 5Co/490/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112207618.1 | 2013-11-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89890b8f-96e5-41e4-b316-75cada4b2ec6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112207618.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/490/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207618
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112207618.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom D. XXX/X, C., IČO: 42174902, proti odporcovi: C. Y., nar.
X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., o zaplatenie 1.213,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti časti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 13.6.2013 č.k. 2C/77/2012-61, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti                              p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu   n e d o t k n u t ý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozhodol rozsudkom o návrhu navrhovateľa tak, že odporcu zaviazal k povinnosti
uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 464,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
464,71 eur s účinnosťou od 9.7.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd návrh navrhovateľa v
časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,19 eur od 9.7.2008 do zaplatenia a
istiny vo výške 443,45 eur zamietol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podrobne a dostatočne odôvodnil vo všetkých jeho výrokových
častiach, pričom v tej časti, v ktorej vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, odôvodnil svoje rozhodnutie
tým, že súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími nárokmi, ktoré požadoval navrhovateľ t.j. ušlý zisk,
ktorý mal vzniknúť navrhovateľovi vo výške 443,45 eur. Treba zdôrazniť, že klientovi nebol poskytnutý
riadne a včas  úver a to z dôvodu, že si odporca svoje povinnosti nesplnil. Na druhej strane však takýto
ušlý zisk,  prakticky rovnajúci sa samotnému úveru, je nepredstaviteľne vysoký. Predstavuje skoro 100
% poskytnutého úveru. Je vo všeobecnosti známe, že  každá spoločnosť, ktorá podniká, by bez zisku
nemohla existovať. Ale vytvárať zisk z obratu spoločnosti 100 % sa javí absolútne ako nepredstaviteľný.
Vo všeobecnosti sa zisk odvíja od 10 % maximálne do 50 % z výkonu jednotlivých prác. V tejto časti
teda nemohol súd vyhovieť návrhu navrhovateľa.

Súd sa nemohol stotožniť s ďalšou špecifikáciou, ktorú požadoval od odporcu t.j. hodnoty trov konania
vo výške 229,71 eur, ktoré vznikli údajne navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní, z hodnoty trov
právneho zastúpenia navrhovateľa v exekučnom konaní vo výške 75,32 eur. Navrhovateľ síce tieto
položky spomenul vo svojom písomnom návrhu a aj vo svojej špecifikácii náhrady škody, avšak súdu



nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že skutočne musel zaplatiť v rozhodcovskom konaní sumu 229,71
eur a že musel v exekučnom konaní zaplatiť sumu 75,32 eur. Chýba čo i len jeden listinný dôkaz o
tom, že takéto finančné hotovosti  bol nútený zaplatiť. Stačil by napr. príjmový a pokladničný doklad
alebo výrok rozhodcovského rozsudku o povinnosti zaplatiť takéto trovy. Toto však v spisovom materiáli
absentovalo a preto ani v tejto časti nemohol súd navrhovateľovi vyhovieť.

Napokon žiadal úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,19 eur od 9.7.2008 v zmysel čl.
III. bod 12 VOP.  Po prerátaní súdom by denne takýto úrok predstavoval sumu 3,03 eur.  Mesačne, keby
súd rátal mesiac 30 dní, tak by táto suma predstavovala sumu 90,98 eur, ročne 1.091,87 eur, pričom
navrhovateľ žiadal tento úrok od 9.7.2008. Do dňa pojednávania by táto suma bola skoro za 5 rokov vo
výške 5.459,35 eur. Takýto úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, podľa názoru súdu, hraničí  už s
trestným činom alebo prečinom priamej úžery. Ani v tejto časti súd návrhu navrhovateľa nevyhovel.

Navrhovateľovi však vznikol nárok na úrok z omeškania, pretože dlžník, ktorý spreneveril peniaze t.j.
odporca, sa dostal so zaplatením tohto dlhu voči navrhovateľovi do omeškania.  Úrok z omeškania mu
však súd priznal iba v zmysle § 517 ods. 2 O.z.  V rozhodujúcom čase bol úrok z omeškania 9,5% a
tento úrok mu súd priznal od 9.7.2008 t.j. deň nasledujúci po tom, ako mal klientovi I. T. odovzdať čiastku
464,71 eur. Ako to už bolo vyššie uvedené, v ostatných častiach súd návrh navrhovateľa zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu a to v tej časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, podal odvolanie
v zákonnej lehote navrhovateľ, ktorý navrhoval v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu najmä, že rozhodol na pojednávaní
dňa 13.6.2013, hoci navrhovateľ žiadal toto pojednávanie odročiť a to z toho dôvodu, že dňa 10.6.2013
udelil plnú moc na zastupovanie v tomto konaní zvolenému právnemu zástupcovi, čo prvostupňový súd
neakceptoval a tým odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Naďalej trval na uplatnenej výške
úrokov z omeškania, ako aj ušlého zisku.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v medziach odvolania podľa ust. § 212 a nasl.
O.s.p. a to bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti je vecne správny,
a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku okresného súdu týkajúceho sa
odvolaním napadnutej časti výroku prvostupňového rozhodnutia, preto v súlade s ust. § 219 ods. 2
O.s.p. len konštatuje uvedenú skutočnosť s tým, že odôvodnenie prvostupňového rozsudku v tejto časti
je zároveň odôvodnením potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu.

Naviac odvolací súd dodáva, že okresný súd pokiaľ ide o priznanú výšku úrokov z omeškania, vychádzal
z ustálenej súdnej praxe, podrobne odôvodnil aj tú skutočnosť, prečo zamietol návrh v časti, v ktorej sa
navrhovateľ domáhal ušlého zisku. Pokiaľ v odvolaní odvolateľ namietal, že mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom a to tým, že prvostupňový súd neakceptoval žiadosť navrhovateľa o odročenie
pojednávania pred okresným súdom, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, odvolací súd zdôrazňuje,
že pokiaľ si aj navrhovateľ zvolil právneho zástupcu až 3 dni pred vytýčeným pojednávaním na Okresnom
súde v Žiline, navrhovateľ mal možnosť si právneho zástupcu zvoliť od 2.3.2012, kedy podal návrh
na vydanie platobného rozkazu na súd a nič mu nebránilo počas doby viac než jedného roka zvoliť si
právneho zástupcu, naviac keď je všeobecne známe (vzhľadom na množstvo žalôb tohto navrhovateľa
na súdoch), že disponuje, resp. spolupracuje s mnohými právnymi zástupcami. Vzhľadom na tieto
okolnosti prípadu ani odvolací súd nevidel žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by mal prvostupňový súd
pojednávanie vytýčené na deň 13.6.2013 odročiť a je toho názoru, že nedošlo zo strany súdu k odňatiu
možnosti navrhovateľovi konať riadne pred súdom.



V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, odporkyni však nevznikli žiadne trovy odvolacieho
konania, ktoré by jej inak náležali podľa ust. § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p., preto odvolací
súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.