{"guid": "f72fa2b8-2d50-434c-bd00-c9514e53e86a:8d09263f-512b-46d0-85cf-e4a4146fc5fd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4214222831.1", "spisova_znacka": "11CoE/150/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/150/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. júla 2017, sp. zn. 11CoE/150/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4214222831.1", "identifikacne_cislo": "4214222831", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d09263f-512b-46d0-85cf-e4a4146fc5fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214222831.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4214222831.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4214222831.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/150/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222831
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214222831.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného právnym zástupcom: Advocate, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. B., nar. XX. XX. XXXX, C. J. L. XXXX/XX, W., o
vymoženie sumy 2.233,79 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, vedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12Er/1603/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 42258/14, o odvolaní oprávneného zo dňa 18. 03. 2017
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23. februára 2017 č. k. 12Er/1603/2014-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súčasne
rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, ktorú je povinný nahradiť oprávnený.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1,
§ 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 2 a § 243f ods. 1, 3, 6
zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 a ustanovení §
39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 01740/14 zo dňa 31. 07. 2014.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne
účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery podľa
súdu prvej inštancie vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

5. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá



neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Uvedený právny názor podľa súdu prvej inštancie vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, pričom poukázal na uznesenie z 10. 10. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011.

6. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade,
že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať,
je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie ako prvé
skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže
mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

7. Za vyššie uvedeným účelom súd prvej inštancie preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere
č. 400600246 zo dňa 25. 09. 2012, zmenku zo dňa 25. 09. 2012 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa
25. 09. 2012, uzavretú medzi povinným a oprávneným, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. 400600246 uzatvorenej dňa 25.9.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd),  ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nepochybne zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere zo dňa 25. 09. 2012 bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva
o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon
podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde
o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.)
Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj
ustanovenia článku 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať
podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však
aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy
o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral
ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré
by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského



registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného
ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo
poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina
(napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej
osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do
obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný
(dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany
práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním
nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje
odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie
zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné
prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Zároveň treba dodať, že povinný ani nemal
možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože
to bolo v texte zmluvy predtlačené. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie oprávneným
predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne
považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.
04. 2016.

9. Súd prvej inštancie poznamenal, že je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť
ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho
vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako to je uvedené v prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia.



11. V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f
Exekučného poriadku, súd prvej inštancie poznamenal, že v danom prípade považoval za nadbytočné
skúmať aj existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku
v spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že existuje dôvod na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
12. Súd prvej inštancie zároveň s poukazom na zákonné ustanovenie § 196 Exekučného poriadku mal za
to, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade
súd prvej inštancie na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k
zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keďže oprávnený predložil nespôsobilý exekučný titul, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Preto súd prvej inštancie
rozhodol tak, ako to je uvedené v druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie na
záver poznamenal, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného (napadnutého) uznesenia rozhodne
o výške náhrady trov exekúcie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

14. Uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom ako fyzickou
osobou - živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu
o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy
sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzavreté medzi dvomi podnikateľskými
subjektmi.
Oprávnený nesúhlasil s tvrdením, že zmluva, v ktorej je jednoznačne vyznačený účel na čo poberá úver
povinný, a to na účel podnikania, má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch je vyňatý z klasifikácie spotrebiteľských úverov, na základe ustanovenia, ktoré ustanovuje, že
spotrebiteľským úverom je úver poskytnutý na iný úče1 ako povolanie či podnikanie.
V prípade postavenia oprávneného treba akcentovať na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s dlžníkom vstupoval. Poznamenal, že ak dlžník v zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované
peňažné prostriedky na účel výkonu jeho podnikania, treba chrániť dobrú vieru oprávneného a dlžníkovi
nepriznať právne postavenie spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je oprávnený toho názoru, že predmetná zmluva
o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Na podporu tohto tvrdenia oprávnený poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 8C/22/2011.
Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom
Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s
cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste.
Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Navyše povinný mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť
v lehote 10 dní tak, ako to je uvedené v čl. II. ods. 3, čo však neurobil. Oprávnený poukázal na rozsudok
Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/289/2014 zo dňa 21. 06. 2016 i na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 14NcC/10/2011 zo dňa 30. 05. 2011.
Oprávnený ďalej poznamenal, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je
to, či zmluva v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť
voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v
budúcnosti. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní,
ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje.
Oprávnený poznamenal, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej
sa spotrebiteľských úverov. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva
jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné
za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.



Záverom odvolania oprávnený poznamenal, že medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom
prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy
o úvere č. 400600246.

15. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený požiadal o
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel  k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 23. 02. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10. 11. 2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 01740/14 zo dňa 31. 07. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.
09. 2014 a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2014, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy o
úvere č. 400600246 zo dňa            25. 09. 2012. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo
dňa 10. 11. 2014 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 17. 12. 2014) požiadal príslušný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa            16. 01.
2015 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného
exekučného titulu. Dňa 29. 02. 2016 bolo od súdneho exekútora súdu prvej inštancie doručené podanie
zo dňa 22. 01. 2016, ktorého prílohou bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016
oprávneným. Prípisom zo dňa 23. 11. 2016 súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na oznámenie
toho, či si uplatňuje trovy exekúcie a v prípade kladnej odpovede i na ich vyúčtovanie. Na uvedenú
výzvu súdny exekútor reagoval v podaní zo dňa 03. 01. 2017 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.
01. 2017). Následne sudca súdu prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 23. 02. 2017 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súčasne rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov
exekúcie, ktorú je povinný nahradiť oprávnený.

18. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

20. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

21. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.
12. 2014, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo spísaním
zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie, čo bolo 10. 11. 2014.

23. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

24. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu ako súdu prvej inštancie, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne
uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný
súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným
exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri
riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto
uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky.

25. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6
Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa           18. 09. 2012 v
konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

26. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva
o úvere zo dňa 25. 09. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia (teda v znení účinnom od 01. 01. 2008),
podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený
na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická
osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho



zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. Na tomto konštatovaní nič
nemení ani skutočnosť, že povinný je v zmluve o úvere identifikovaný jeho obchodným menom (Iveta
Nagyváthyová), miestom podnikania, číslom živnostenského registra a zároveň je tu uvedené i jeho
IČO. V zmluve o úvere je povinný totiž zároveň identifikovaný  svojim bydliskom a rodným číslom. Za
použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda  oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa
názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy
a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere je
potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07 zo dňa  01. 09. 2008, z ktorého
vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného.
Inak povedané, označenie dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka -
povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie
povinného hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského
režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva
uzavreté medzi oprávneným a povinným dňa 25. 09. 2013 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie
povinného.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že povinná vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2017 k
podanému odvolaniu uviedla, že pôžička jej nebola poskytnutá na podnikateľské účely, aj keď mala v
tom čase otvorenú živnosť.
V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa.

27. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že v danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným dňa 25. 09. 2012, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným
uzavrel zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej
podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako
meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ  by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
(oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe.

28. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahko
nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ
úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto
smere ešte uvádza, že spotrebiteľ (povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často
schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich
terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej
sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil.



29. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne
vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď
spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú
obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú  podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a argumenty
tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené v odvolaní za nedôvodné. Povinný sa
v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným
súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana
a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru
odvolacieho súdu neprijateľné.

30. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnom znení. Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v tomto prípade vyhlási exekúciu za neprípustnú a konanie zastaví). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011  v konaní pod sp. zn. IV. ÚS
55/2011).

32. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodáva,
že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za
súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak
je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v
konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

33. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom na tomto závere nemôže nič
meniť ani skutočnosť, že exekučný súd už na základe predloženého exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) dňa 16. 01. 2015 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Exekučný



súd je oprávnený a povinný zároveň v každom štádiu exekučného konania skúmať, či exekúcia bola
nariadená a prebieha v súlade so zákonom a v prípade, ak tomu tak nie je, je povinný vykonať úkony
smerujúce k tomu, aby bol protiprávny stav odstránený, na čo poukázal i exekučný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia.
Rovnako správne exekučný súd rozhodol tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie,
ktoré je povinný nahradiť oprávnený.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

35. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/1603/2014", "guid": "c3554bf3-ced2-4679-8d63-d5c7e928cc66:7d534963-e263-4a8b-a052-8b3ac037fc1a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "cf67014b-d2e9-4ebb-8aba-5d25f0a92f2f:94cdce87-b2e1-4686-8ef5-b9acc8789ab2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4215205889.1", "spisova_znacka": "8CoE/292/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/292/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215205889.1"}], "citovane_v": []}