{"guid": "f70a535e-01cc-4a13-801e-1171e9679638:66ff66a9-00a4-41c8-93d4-eae4bd114ba3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2116205983.1", "spisova_znacka": "24CoP/63/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/63/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. mája 2017, sp. zn. 24CoP/63/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2116205983.1", "identifikacne_cislo": "2116205983", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66ff66a9-00a4-41c8-93d4-eae4bd114ba3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116205983.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2116205983.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2116205983.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/63/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205983
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116205983.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v konaní o rozvod manželstva
navrhovateľky: A. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Iveta Lenčéšová, Farská
28, Nitra, a manžela: M. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Daniel Pavelka,
Pribinova 46, Hlohovec, a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: N.,
nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako otec, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, na odvolanie manžela proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 10.10.2016 č.k. 8P/21/2016-70, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov  n e m á   p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manželov uzavreté 22.04.2006 v Hlohovci,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Hlohovec, zväzok XVIII, ročník 2006, strana 17,
poradové číslo 24, rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v  zmysle ktorej maloleté deti sa zverujú do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti každý týždeň v roku, a to od nedele toho ktorého týždňa od 18.00 hod. do štvrtka
uvedeného týždňa do 17.00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
deti každý týždeň v roku, a to od štvrtka toho ktorého týždňa od 17.00 hod. do nedele uvedeného
týždňa do 18.00 hod. Oprávnený rodič je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej
starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a školskými potrebami a riadne ich pripraviť.
Starostlivosť o maloletých mimo daného rozdelenia je možná len na základe vzájomnej dohody rodičov.
Rodičia sú povinní navzájom si poskytovať informácie o maloletých deťoch. Rodičom výživné neurčil. O
trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím čl. 1 Základných zásad, čl. 4, § 18, § 19 ods. 1 a 3, § 22, §
23 ods. 1 a  3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 28 ods. 1 písm. a) až c), § 62 ods. 6  Zákona o  rodine,
§ 100 Civilného mimosporového poriadku, a  vecne tým, že manželstvo účastníkov trvá 10 rokov.
Manželia sa brali po deväťročnej známosti z lásky, ich problémy začali v období narodenia prvej dcéry,
kedy všetku starostlivosť o maloletú zabezpečovala  navrhovateľka. Pri narodení ďalšieho dieťaťa sa
situácia nezlepšila, ale naopak zhoršila. Definitívne sa vzťahy narušili  pri stavaní rodinného domu,
manžel odmietal s manželkou komunikovať, manželia mali odlišnú predstavu o ich intímnom spolužití.
Návšteva psychológa im nepomohla. Od februára 2016 manželia spoločne nehospodária. O obnovenie
manželského spolužitia navrhovateľka nemá záujem. Dňa 18.04.2016 opustila spoločnú domácnosť.
Deti si s otcom striedajú podľa toho, kam chcú momentálne ísť. Priemerný čistý mesačný príjem matky



je 950,- Eur, býva v trojizbovom prenajatom byte v I.. Navrhovateľka má známosť s iným mužom, ale
zatiaľ nie je zrejmé, či plánujú spoločnú budúcnosť. Matka denne cestuje do zamestnania do K. od 6.00
hod. do 17.00 hod. až 18.00 hod. a s výchovou maloletých jej v tom čase pomáhajú rodičia. Vyjadrila sa,
že dennodenne dochádza za deťmi do K. a učí sa s nimi. Manžel  na pojednávaní tvrdil, že manželstvo
účastníkov fungovalo, až pokým nezistil, že navrhovateľka má milenca. Hádali sa s manželkou, ale
nie často. Predmetom hádok bola komunikácia. K navrhovateľke momentálne manžel už necíti nič. O
obnovenie spolužitia nemá záujem. Uviedol, že o deti sa vie postarať; keď nie je doma, ale v práci,
pomáhajú mu s výchovou detí jeho rodičia, ktorí bývajú v rovnakej obci. Priemerný čistý mesačný príjem
otca je 900,- Eur. Maloleté deti navštevujú školu v K., N. je štvrtáčka a M. je prvák. Deti majú silnú
vzťahovú väzbu k obidvom rodičom a obaja majú v ich živote nezastupiteľné miesto. V ustanovení §
23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť
ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského
spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce
nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

3. V danom prípade súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva, ktoré ustálil ako dlhotrvajúce, vážne
a neprekonateľné nezhody manželov v komunikácii, vzájomné odcudzenie sa, povahové a názorové
rozpory v manželskom spolužití a mimomanželská známosť manželky. Tieto príčiny sa v manželstve
časom prehlbovali, až spôsobili vážne narušenie a jeho trvalý rozvrat. Súd sa pokúsil o zmierenie
účastníkov a odstránenie príčin rozvratu, avšak bezúspešne. V konaní nezostala sporná skutočnosť
ohľadom príčin rozvratu manželstva, obaja manželia s rozvodom súhlasili, preto súd prvým výrokom
rozsudku manželstvo manželov rozviedol.

4. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené  konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

5. Ohľadne úpravy pomerov rodičov k ich maloletým deťom navrhli rodičia schváliť rodičovskú dohodu
tak ako je uvedená vo výroku rozsudku. Opatrovník maloletých detí odporučil rodičovskú dohodu
schváliť. Za najvhodnejšiu úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na
prvoradý záujem detí sa súdu tiež javila striedavá osobná starostlivosť. Obaja rodičia majú vytvorené
vhodné materiálne podmienky pre výchovu detí. Otec býva v rodinnom dome, matka má prenajatý
trojizbový byt. Obe deti majú právo na rodičovskú starostlivosť, musia vidieť tak ženský ako aj mužský
vzor pri výchove, ktorý sa ideálne prezentuje vo fungujúcej rodine a ak manželia už spolu nedokážu
komunikovať a žiť v jednej domácnosti, vhodným modelom výchovy je striedavá osobná starostlivosť v
intervaloch, ktoré najlepšie vyhovujú konkrétnym podmienkam tej ktorej rodiny a na ktorom sa dokážu
všetci v rámci možností dohodnúť. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu
ČR, podľa ktorých práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť
podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať (porovnaj I. ÚS 2661/10). Súd
nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro
forma bez relevantného dôvodu nesúhlasí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v
starostlivosti oboch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady,
okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý
rodič je dobrým rodičom (porovnaj tiež III. ÚS 1206/09).

6. Záverom súd zhrnul, že mal v konaní preukázané, že deti majú silnú vzťahovú väzbu k obidvom
rodičom a obaja majú v ich živote nezastupiteľné miesto. Matka si uvedomuje svoj odchod zo spoločnej
domácnosti, no nemožno jej preto odoprieť právo na striedavú osobnú starostlivosť o obe maloleté deti,
pre ktorú starostlivosť má aj ona vytvorené vhodné podmienky. Súd rovnako nevidel dôvod, pre ktorý
by mali byť deti zverené do výlučnej starostlivosti jednému z rodičov. Obaja rodičia sú schopní sa o
deti plnohodnotne postarať i za pomoci svojich rodičov, ktorí sú starými rodičmi maloletých detí a je
prirodzené, že pomáhajú pri výchove a starostlivosti svojim deťom o ich vnúčatá. Rodičovská dohoda na
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o obe maloleté deti naraz vždy v rovnakých intervaloch v rámci
týždňa u otca od nedele do štvrtka a u matky od štvrtka do nedele v stanovených časoch bola schválená
tak ako sa na jej obsahu dohodli rodičia na pojednávaní, lebo je v záujme maloletých detí a odzrkadľuje
ich právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.



7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel a  to výslovne proti výroku o  rozvode manželstva a
to s  poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k  nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že ich manželstvo nie je narušené do takej
miery, že by sa musel rozvádzať. Je pripravený manželke odpustiť jej neveru, keď si našla o  niekoľko
rokov mladšieho partnera. Je presvedčený, že jej budúcnosť s  ním nemá žiadnu budúcnosť. Chce dať
manželke šancu, aby sa mala možnosť vrátiť k  nemu a  k  im deťom, keď ju momentálny ošiaľ prejde.
Je presvedčený o  tom, že aj ju samú trápi situácia, do ktorej sa dostala. Sám prehodnotil veľa vecí z
ich spoločného života a  veľa vecí by dnes mohlo byť iných. Nakoľko mu záleží na ich deťoch a  na tom,
aby vyrastal v  úplnej rodine, žiada týmto, aby odvolací súd rozsudok ohľadne napadnutého výroku o
rozvode manželstva zrušil a  aby návrh na rozvod manželstva zamietol.

9. Navrhovateľka odvolanie nepodala, k  doručenému odvolaniu podala prostredníctvom svojho
právneho zástupcu písomné vyjadrenie s  tým, že s  odvolaním manžela nesúhlasí a  navrhuje, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z  dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Zopakovala, že
v  návrhu zo dňa 11.03.2016 a  rovnako aj na pojednávaní špecifikovala dôvody, pre ktoré možno
konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a  trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a  od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel
vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí, aby súd manželstvo rozviedol. Potvrdil, že od
februára 2016 s  navrhovateľkou spoločne nehospodária, od konca roka 2015 spolu intímne nežijú, k
navrhovateľke nič necíti a  o  obnovenie manželského spolužitia nemá záujem. Súd konštatoval, že
manželia súhlasili s  rozvodom a  o obnovenie manželského spolužitia nemajú záujem a  ako dôvody
rozvratu uviedol pretrvávajúce konflikty, povahové a  názorové nezhody v  manželskom spolužití a
mimomanželskú známosť navrhovateľky. Z  uvedeného je treba konštatovať, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav, keď vychádzal z  opakovaných písomných a  ústnych výpovedí účastníkov
konania, a  teda nie je zrejmé, ktoré skutkové zistenia by podľa manžela mali byť súdom prvej inštancie
zistené nesprávne. Navrhovateľka napriek vyjadreniu manžela prezentovanému v  odvolaní trvá na tom,
že manželstvo je vážne narušené a  trvalo rozvrátené, pretože neplní biologickú funkciu, nakoľko sa
manželia ako zhodne uviedli ani naďalej intímne nestýkajú, manželstvo nemôže plniť ani ekonomickú
funkciu, nakoľko účastníci konania spolu vôbec nehospodária, dokonca ani nežijú v  spoločnej
domácnosti. Manželstvo má okrem vyššie uvedených funkcií plniť i  funkciu vzájomnej pomoci a
dôvery, pričom túto dlhodobo manželstvo účastníkov neplní. Manžel napriek svojmu predchádzajúcemu
stanovisku aktuálne uvádza, že chce dať navrhovateľke šancu na obnovenie manželského spolužitia,
pričom navrhovateľka toto obnovenie manželského spolužitia vylučuje. Podstatným dôvodom, pre ktorý
navrhovateľka nechce a  nedokáže obnoviť manželské spolužitie je citové odcudzenie účastníkov a
odpor voči manželovi, jedná  sa o  psychický stav, čo nie je ho možné preukázať hmotným dôkazom, a
preto je potrebné vychádzať z  tvrdenia navrhovateľky o  nezvratnosti a  závažnosti stavu. Vôľu zotrvať
alebo nezotrvať v  manželskom zväzku navrhovateľka rovnako opakovane aj manžel dostatočne jasne
formulovali v  samotnom návrhu a  v  následných vyjadreniach, pričom je zrejmé, že na manželstvo a
spolužitie treba dvoch a  ani súd nemôže prinútiť nikoho, aby v  manželstve zotrval, ak už nechce.

10. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v  Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v
ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a  že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. f) CSP v  spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a  dôvodmi odvolania (§ 66



CMP), s  prihliadnutím na vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a  dospel k  záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s  poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
manžela, bolo prioritne posúdiť, či v  danom prípade s  poukazom na vykonané dokazovanie boli
naplnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manžel síce napadol rozsudok
súdu prvej inštancie výslovne len vo výroku o  rozvode manželstva, ale nakoľko s  týmto výrokom sú
spojené aj výroky ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a  povinností na čas po rozvode, preto
predmetom prieskumu odvolacím súdom sa stala aj úprava rodičovských práv a  povinnosti k  mal. N.
a  mal. M. na čas po rozvode.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 a  3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v  celom rozsahu stotožňuje s  odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v  odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
Odvolací súd sa v  odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v  konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal s  podstatnými tvrdeniami uvedenými v  odvolaní (3).

15. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s  dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie a  to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý
proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a  právne významné dôvody
odvolania.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i  celého obsahu spisu dospel k  záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v  dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel
k  správnym skutkovým zisteniam a  vec i  správne právne posúdil.

17. Odvolací súd sa v  celom rozsahu stotožňuje s  argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na
podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne
jasné a  objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a  odvolať sa na
ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť). Odvolací súd pre potrebu vyporiadať sa s  podstatnými tvrdeniami
a  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 3 a  druhá časť § 387 ods. 2 C.s.p.)
dopĺňa:

18. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

19. Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si
pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne
rodiny.

20. V  zmysle § 18 Zákona o  rodine manželia sú si v  manželstve rovní v  právach a  povinnostiach, sú
povinní žiť v  spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o  deti a  vytvárať zdravé rodinné prostredie.

21. V  zmysle § 19 ods. 1 Zákona o  rodine o  uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a  majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o  deti a  domácnosť.

22. V  zmysle § 22 Zákona o  rodine k  zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených  prípadoch.



23. Podľa § 23 súd môže manželstvo na návrh niektorého z  manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a  trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a  od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k  vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a  pri rozhodovaní o  rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o  rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

24. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a  slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o
rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí
riadnu výchovu detí.

25. So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva
je prejavom dobrovoľného a  slobodného rozhodnutia neskorších manželov a  to s  vedomím utvorenia
takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a  na druhej strane
i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v  manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. I  keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z  času na čas alebo aj  častejšie
robiť obtiaže (či už z  dôvodov na strane jedného z  manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov
sú kladené do istej miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o
rodine (tu najmä v porovnaní s  osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani  v  prípade
rodiny založenej manželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a  slobody
rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u  už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať
najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k  dobrovoľnému a
slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s  niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a  ak tomu tak
nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a  či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za
taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i  manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah
zlepšovať a  podľa možnosti každý z  nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho
presvedčil o  správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a  správať sa v  ňom tak, aby prevážili
len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy  o  neuspokojivosti
spolužitia a  o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v  ktorých
prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a  slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku
spravidla  obaja manželia dospejú k  záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým,
o  ktoré treba stáť a  naďalej ho udržiavať a  (na druhej strane) tými prípadmi, v  ktorých výsledkom
hodnotenia je záver (v tomto prípade už i  len na strane jedného z  manželov), podľa ktorého dôvody pre
dobrovoľné a  slobodné zotrvávanie v  manželskom zväzku pominuli a  nie je tu už dôvod predpokladať,
žeby akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k  náprave už narušených vzťahov.

26. Zo súhlasných vyjadrení manželov je zrejmé, že manželstvo účastníkov bolo do jari 2015 štandardné
bez žiadnych problémov. Zveľaďovali si rodinný dom a vychovávali deti. Situácia sa zmenila v máji 2015,
kedy manžel zistil, že navrhovateľka nadviazala známosť s  iným mužom zo svojho pracoviska. Od
decembra 2015 prestali manželia spolu intímne žiť. Manžel sa stále snažil udržať manželstvo, ale v
priebehu konania o  rozvod manželstva sa s  rozchodom zmieril a  s  rozvodom súhlasil. I  keď treba oceniť
jeho snahu o  udržanie manželstva, vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky k  obnove spolužitia
nedošlo a  manželia nežijú spolu, ich manželstvo neplní úlohy a  poslanie, ktoré mu plynie zo zákona.

27. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil pri posúdení návrhu o  rozvod manželstva a  tiež
pri schvaľovaní rodičovskej dohody ohľadne výkonu práv a  povinností k  maloletým deťom na čas po
rozvode, ktorý výrok odvolacími dôvodmi napadnutý ani nebol.

28. Odvolací súd posudzoval dôvod odvolania manžela, podľa ktorého je ochotný navrhovateľke odpustiť
neveru a má snahu, aby ich deti boli naďalej vychovávané v  prostredí, kde sa im budú venovať obaja
rodičia, ale vzhľadom na odmietnutie a nesúhlas navrhovateľky tento odvolací dôvod nebol spôsobilý
na navrhovanú zmenu napadnutého rozsudku a vyhoveniu odvolaniu a zamietnutie návrhu na rozvod
manželstva.

29. Odvolací vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pre
jeho vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.



30. O  trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v  konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v  plnom rozsahu a  nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v  tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v  tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v  takej miere, že došlo k  porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v  rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v  prípadoch uvedených v  odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o  odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení v  sporoch s  ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a  výška príslušenstva v  čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a  b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v  prípadoch uvedených v  odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v  ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v  lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v  prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v  rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v  lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V  dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z  akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a  čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a  iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a  jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v  sporoch s  ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o  rovnakom zaobchádzaní a  o  ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a  ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v  akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v  konaní došlo k  vade uvedenej v  tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v  čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v  nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a  uvedie, v  čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a  dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V  dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a  prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a  dôkazov na preukázanie prípustnosti a  včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/21/2016", "guid": "47ec13d0-434a-45f7-8d7b-0e1954a7b64b:ee62e598-f8f6-4f46-9149-bb8cfb4eed8b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}