{"guid": "f709107c-ea45-4f1c-911a-e3a10c99cbb4:60a2087e-243e-4e15-9603-d35f4652605d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1", "spisova_znacka": "6Co/609/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/609/2015 z 25. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. januára 2016, sp. zn. 6Co/609/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1", "identifikacne_cislo": "3814212841", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Marková", "sudca_id": 1332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislava-markova-1332", "datum_vydania": "2016-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60a2087e-243e-4e15-9603-d35f4652605d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6Co/609/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3814212841\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so\nsídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený v konaní Advokátskou kanceláriou Goliášová Gabriela,\ns.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 747 234 679 proti odporcovi: F. D., nar. X.X.XXXX,\nbytom F. M. XX/XX, P. D. , za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu\nobčana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpený: JUDr.\nAndrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 576,02 eur\ns príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu a navrhovateľa\nproti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.marca 2015, č.k. 16C/162/2014-48, v senáte\njednomyseľne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania,            p o t v r d z u j e  .\n\nŽiadny z účastníkov     n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým rozhodnutím návrh zamietol  a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť\nvedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v výške 218,52,- eur a to na účet zástupcu\nvedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru , advokáta so sídlom ul. J.Kráľa 5/\nA, Lučenec, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.    Rozhodol tak o návrhu\nnavrhovateľa, ktorým  sa domáhal od odporcu  zaplatenia sumy vo výške 576,02,- eur , vyčísleného\nročného úroku z omeškania vo výške 75,17,-eur a úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy\n576,02,- eur od 1.7.2014 do zaplatenia  a to z úverovej zmluvy zo dňa 8.7.2002, č. 5203186776. Právne\nvec posúdil podľa ust. §1 , § 2, § 4 ods.2 písm. g/, § 4 ods. 5, z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nemal v konaní\núspech žiadny, odporca a vedľajší účastník na strane odporcu boli v konaní v celom rozsahu úspešní.\nOdporca si trovy konania neuplatnil, preto súd o trovách konania odporcu nerozhodoval. Vedľajšiemu\núčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných pre účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli\ntrovy konania za právne zastúpenie advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, pričom ide o trovy právneho\nzastúpenia z hodnoty sporu spolu 651,19 eur, pričom základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods.\n1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov /ďalej len „vyhláška“/ potom predstavuje 41,50 eur. Advokátovi vedľajšieho\núčastníka patrí odmena a náhrady za tri úkony právnej služby á 41,50 eur /prevzatie veci, vyjadrenie\nvo veci, zastupovanie a účasť na pojednávaní/ plus  2x režijný paušál á 8,04 eur plus 1x režijný paušál\n8,39 eur, čo predstavuje spolu bez DPH 148,97 eur, ďalej cestovná náhrada advokáta podľa § 16 ods.\n4 vyhlášky za cestu motorovým vozidlom dňa 19.3.2015 z  Lučenca do Prievidze na pojednávanie a\nspäť vo výške 1-ice, keďže sa zúčastnil v uvedený deň ďalšieho pojednávania, predstavuje 33,13 eur\n(náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km pri cena za liter paliva 1,33 eur a náhrada\nza pohonné hmoty pri priemernej spotrebe paliva 7,0 l x 240km/100km x priemerná cena paliva 1,33\n\neur ) a teda spolu trovy predstavujú 182,10 eur + 20% DPH 36,42 eur a teda spolu 218,52 eur, ktoré je\npovinný nahradiť vedľ. účastníkovi navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Súd\nza neopodstatnené považoval uplatnenú náhradu za stratu času za 8 polhodín á 13,98 eur za cestu\nstrávenú na pojednávanie dňa 19.3.2015, z čoho si uplatnil jednu polovicu vo výške 55,92 eur, a to z\ndôvodu, že pojednávania sa nezúčastnil samotný splnomocnený zástupca vedľ. účastníka JUDr. Cifra\nako advokát, ale na zastupovanie splnomocnil iba advokátskeho koncipienta Mgr. Barkáča, ktorému\nnáhrada za stratu času podľa názoru súdu nepatrí. Právo na náhradu za stratu času  advokátovi je\nupravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z. o advokácií, toto ustanovenie však neplatí primerane\npre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64\ncitovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi.\nNáhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná\nadvokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil\nadvokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim navrhovateľa,\nnáhrada za stratu času za pojednávanie, mu podľa názoru súdu nepatrí. Uvedené konštatoval vo svojom\nrozhodnutí i Krajský súd v Trenčíne č.k. 4 Co 312/2013-173 z 22.1.2015.\n\nRozsudok okresného súdu v časti, ktorou okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu\núčastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, v zákonnej lehote odvolaním napadol vedľajší\núčastník na strane odporcu a navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu.\n\nVedľajší účastník na strane odporcu v písomne podanom odvolaní namietal, že okresný súd mu priznal\nnáhradu trov právneho zastúpenia v nesprávnej, nižšej sume, oproti tomu, ako si ju uplatnil, resp.\nsúd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu za stratu času, hoci bola riadne a včas uplatnená.\nŽiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť\ntrovy prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 285,62,- eur. Súd považoval uplatnenú\nnáhradu za stratu času za cestu strávenú na pojednávanie dňa 19.03.2015 za neopodstatnenú z\ndôvodu, že pojednávania sa zúčastnil splnomocnený advokátsky koncipient. Poukázal na odôvodnenie\nuznesenia Krajského súdu Prešov 5Co/186/2013  zo dňa 08.10.2013. Ak bol úkon právnej služby\nvykonaný v mieste mimo sídla advokáta, má advokát n takúto náhradu nárok bez ohľadu na skutočnosť,\nči úkon právnej služby vykoná osobne, alebo na základe jeho poverenia ho vykoná jeho zástupca-\nadvokátsky koncipient , ktorý je u advokáta zamestnaný. Aj advokátsky koncipient vykonáva činnosť-\njednotlivé úkony právnych služieb , ktoré sú honorované. Ak advokát  vykonával prostredníctvom\nadvokátskeho koncipienta  úkon právnej služby , má nárok na všetky zložky odmeny a všetky výdavky,\nktoré vyplývajú z advokátskej tarify a nadväzujúcich právnych predpisov. Zo žiadneho ustanovenia\nnevyplýva záver stanovený okresným súdom, že náhrada za stratu času patrí iba advokátovi , nie\nadvokátskemu koncipientovi, ktorý advokát na úkone zastupuje.  O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho\núčastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené\nzákonom č. 332/2011Z.z. o poskytovaní právnej  pomoci osobám v hmotnej núdzi.  Súčasne poukázal\nna rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 Deutsche Energinehandels-\nund Beratungsgesellschaft proti Spolková republika Nemecko. Združenia na ochranu spotrebiteľa majú\nprávo chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Účelnosť trov vynaložených na právnu\npomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu\npomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania\nv úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr.  II.ÚS 78/03, II.ÚS  31/04,\nII.ÚS 56/05, IV.ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Vedľajší účastník ako občianske združenie, zložené prevažne\nz laikov v oblasti práva, má právo v súdnom konaní vstupovať proti dodávateľom n základe princípu :\n„ rovnosti zbraní“. V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné\npoužiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.  Vedľajší účastník si uplatnil aj\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03,- eur nasledovne: odvolanie voči trovám konania vo\nvýške 8,30,- eur / 50%/, 1x režijný paušál 8,39,- eur, spolu 16,69,- eur + 20%  DPH: 3,34,- eur. Odmena\nadvokáta spolu je vo výške 20,03,- eur.\n\nProti rozsudku , a to v časti čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie navrhovateľ,\nprostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby  odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie eventuálne navrhol, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok\ntak, že neprizná vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy právneho zastúpenia.  Uviedol, že vedľajší\núčastník si uplatnil trovy konania z hodnoty sporu 651,19,- eur, čo navrhovateľovi nie je známe, nakoľko\n\ntáto hodnota je 576,02,- eur. Dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 19.03.2014, sp.\nzn. 6 MCdo/5/2013. Namietal, že občianske združenie na ochranu spotrebiteľa by malo mať schopnosť\nhájiť práva spotrebiteľa samo a nie nechať sa zastupovať advokátom. Takýto názor má oporu v\nrozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/3. Pri podaniach, vyjadreniach a vstupom do konania ide\no typologicky rovnaké úkony. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu\nvedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník viaceré   procesné podania nadbytočne opakuje,\nbez uvedenia nových, významných skutočností , vzťahujúcich sa na predmet sporu.  Účelom vstupu\nvedľajšieho účastníka nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe\nnáhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí\nsp. Zn. 17Co/91/2012, v ktorom žiadal aplikáciu ust. § 150 O.s.p.\n\nVedľajší účastník na strane odporcu v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal\nna skutočnosť, že navrhovateľ je dominus litis v spore a on sám určil predmet sporu, kde požaduje\nzaplatenie sumy 651,19,- eur. Táto suma je výsledkom súčtu všetkých položiek uvedených v návrhu.\nK námietke navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že združenie ako\nprávnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2,3\nO.s.p. z vlastného podnetu do sporu, Vstup do konania bol opodstatnený, nakoľko prvostupňový súd\nnávrh v celom rozsahu zamietol v dôsledku ich aktivity, po prednese argumentácie. Naopak navrhovateľ\nmasovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní\nza účelom obohatenia sa na úkor odporcov spravidla nemajetných spotrebiteľov. Ak by nemajetnému\nzdruženiu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť\nreálnej ochrany spotrebiteľov združením, s poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy,  rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 5Cdo/71/2010. Navrhovateľ svojimi neúspešnými pokusmi , ktoré\nspočívajú v žalovaní nedôvodných nárokov na súdoch , spôsobuje trovy konania, ktoré by mal byť v\nprípade neúspechu povinný nahradiť úspešnej protistrane, vedľajšiemu účastníkovi.  V predmetnej veci\nneexistujú žiadne zákonné dôvody a ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.   Vedľajší účastník\nsi uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,02,- eur nasledovne: odvolanie voči trovám\nkonania vo výške 9,96,- eur / 50%/, 1x režijný paušál 8,39,- eur, spolu 18,35,- eur + 20%  DPH: 3,67,-\neur. Odmena advokáta spolu je vo výške 22,02,- eur.\n\nKrajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti (vo výroku o\nnáhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) a zistil, že uznesenie okresného súdu je\npotrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol\nbez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať\npojednávanie odvolacieho súdu.\n\nV predmetnej veci bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.\n\nPodľa § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na\núčelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\n\nNapadnutým výrokom súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu , ktorý mal\nvo veci plný úspech, v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 plnú náhradu trov konania.\n\nNavrhovateľ sa v podanom odvolaní domáhal aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého\nak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo\nznížiť.\n\nDefinícia drobných sporov je zakotvená v ust. § 200ea ods. 1 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného\nustanovenia ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide\no drobný spor.\n\nV preskúmavanej veci nepochybne ide o drobný spor, keďže predmetom konania bola žaloba o\nzaplatenie sumy 651,19,- eur / suma 576,02,- eur a kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške\n75,17,- eur /, spolu s  úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 576,02,- eur odo dňa\n01.07.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 34,50,- eur.\n\nV zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov\nnáhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo\nustanovenia na to oprávneným orgánom.\n\nV zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za\nčas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej\nšesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú hodinu.\n\nV súvislosti so zastúpením odporcu  na pojednávaní konanom  dňa 19.3.2015 , súd prvého stupňa\nsprávne rozhodol, keď  nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17\nvyhl. č. 655/2004 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia náhrada za stratu času patrí advokátovi za predpokladu,\nže vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však\npojednávania  dňa 19.3.2015 zúčastnil advokátsky  koncipient , pričom zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času\nadvokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta ( § 63 ods. 2 zákona\n586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho\nodmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať\niba v takom prípade, ak úkon právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom\nnáhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu\nza čas , počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu. Prisúdená náhrada za stratu času je\nriadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom  advokáta, ktorý je advokátom\nvyslaný na služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu koncipientovi  nepatrí náhrada za stratu času,\nale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných  náhradách. Ide o plnenie pracovných\npovinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí  advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý\nadvokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času  vykonávať inú odbornú prácu. Ak by\nsúd priznal náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť\nadvokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát  príjem z výkonu vlastnej odbornej\npráce, ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade\npriznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v\nrovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu\nčasu by bola priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 označenej vyhlášky.\n\nNakoľko uvedeného pojednávania  na súde prvého stupňa  sa zúčastnil advokátsky  koncipient, ktorý je v\npracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim odporcu , náhradu za stratu času za pojednávanie\ndňa 19.3.2015  súd nepriznal.\n\nOdvolací súd poukazuje, že z úradnej činnosti Krajského súdu v Trenčíne je známe, že už v konaní\nvedenom na tunajšom súde, sp. zn. 4Co 312/2013 súd nepriznal advokátskemu koncipientovi náhradu\nza stratu času stráveného cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť.\n\nNa strane druhej ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci , vyhodnotil odvolací súd jeho námietku týkajúcu sa tvrdenia, že  vedľajší účastník\nsi uplatnil trovy konania z hodnoty sporu 651,19,- eur , čo  navrhovateľovi nie je známe, nakoľko táto\nhodnota je 576,02,- eur.\n\nAko už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporcovi domáhal\nzaplatenia sumy 576,02,- eur (tvorenou istinou 560,89Eur, úroku 15,13 Eur za hotovostné transakcie\nvo výške 15,13 Eur) , vyčísleného kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 75,17 Eur\n(spolu teda sumy 651,19 Eur) a 8,15% úroku z omeškania ročne  zo sumy  576,02 Eur od 01.07.2014\ndo zaplatenia.\n\nPodľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej\n\nodmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov\nprávnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\n\nPodľa ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška\npeňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí\nposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.\n\nPreskúmaním citovaných ustanovení Vyhlášky možno dôjsť k záveru, že tento  právny predpis spája\nurčenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb s pojmom\ntarifná hodnota veci (alebo druhu veci, alebo práva). Tarifnú hodnotu veci (alebo druhu veci, alebo\npráva) potom v ust. § 10 ods. 2 definuje tak, že je ňou výška peňažného plnenia (alebo cena veci\nalebo práva), ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Čo sa\nrozumie výškou peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, však citovaná vyhláška neuvádza.\nPoužitím logického a gramatického výkladu citovaného slovného spojenia však možno dôjsť k  záveru,\nže peňažným plnením, ktorého sa právna služba týka, možno bez väčších pochybností rozumieť\nposkytnutie peňažných prostriedkov, ktorých  sa navrhovateľ v konaní domáha, a to bez ohľadu na\nto, či tieto tvoria istinu uplatňovanej pohľadávky, alebo vyčíslené príslušenstvo pohľadávky zahŕňajúce\núroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a podobne, a rovnako bez ohľadu na to, z akého titulu\nmajú byť tieto peňažné prostriedky poskytnuté. Pokiaľ sa totiž navrhovateľ v konaní domáha poskytnutia\npeňažného plnenia, len spoločne istina pohľadávky spolu s  konkrétne vyčísleným  príslušenstvom\npohľadávky tvorí peňažné plnenie, ktoré si navrhovateľ v prejednávanej veci uplatňuje (t. j. plnenie, ktoré\nmu má odporca zaplatiť), teda len spolu tvoria predmet súdneho konania. Je potrebné  zdôrazniť, že\nVyhláška viaže výšku základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb\nna výšku v konaní uplatňovaného peňažného plnenia úmerne, teda tak, že s narastajúcou výškou\nuplatňovaného peňažného plnenia, rastie i výška základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta. Vychádza\nteda z premisy, že čím vyššie je v konaní uplatňované plnenie, tým je vyššia i náročnosť advokátom\nposkytovaných služieb, čomu by malo zodpovedať i narastajúce finančné ohodnotenie advokáta, ktorý\nnáročnejšie úkony právnej služby poskytol. Nemožno opomenúť, že  právo na priznanie primeranej\na právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je\nsúčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho\nzastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nI. ÚS 119/2012). Pokiaľ všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov (§ 1 O. s. p.), uvedený cieľ je vo vzťahu k náhrade trov konania úspešného účastníka\nmožné dosiahnuť len tak, že tomuto bude priznaná taká náhrada trov právneho zastúpenia, aká\nzodpovedá účelne vynaloženým úkonom zo strany právneho zástupcu úspešného účastníka konania a\nich právnej náročnosti, ktoré aspekty bezpochyby okresný súd zohľadnil, keď  pri stanovení výšky tarifnej\nodmeny za úkon právnej služby vychádzal z výšky celého navrhovateľom uplatňovaného peňažného\nplnenia zahŕňajúceho nielen sumu 576,02 Eur (odvolací súd poznamenáva, že aj táto pozostáva podľa\nšpecifikácie navrhovateľa nielen z istiny, ale aj úroku ), ale aj sumu 75,17 ,- eur  uplatňovanú ako\nvyčíslený úrok z omeškania, v dôsledku čoho správne stanovil tarifnú odmenu za úkon právnej služby\nv tomto konaní  vo výške 41,50 Eur, vychádzajúc z celého navrhovateľom požadovaného peňažného\nplnenia  vo výške  651,19 Eur.\n\nVedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov spočívajúca v trovách právneho zastúpenia vo\nvýške 218,52 eur, teda vo výške rovnajúcej sa cca polovici žalovanej sumy. Aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si\nadvokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené\ntrovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy\nSR čl. 47 ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľov\n- odporcov. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne\nvstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vedľajší účastník podal vyjadrenie k návrhu\npodaním zo dňa 11.12.2014, keď sa konkrétne vyjadril ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam ,\nnamietal náležitosti úverovej zmluvy  / v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o sume, počte\na termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná  percentuálna miera nákladov / s uvedením,\nže v zmysle predloženého  splátkového kalendára sa za čerpaný úver považuje iba suma 2.185,21,-\neur. Odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi sumu 2.722,79,- eur, teda navrhovateľ žiada odporcu\nna zaplatenie sumy 651,19,- eur bez právneho dôvodu.  Právny zástupca vedľajšieho účastníka  sa\n\nzúčastnil pojednávania dňa 19.03.2015, vzniesol námietku z dôvodu , že navrhovateľ nemá nárok\nna úroky a poplatky , ktoré neboli dojednané a RPMN by mala byť súčasťou úverovej zmluvy ,  v\ndôsledku čoho bol návrh navrhovateľa zamietnutý. V predmetnej veci nemožno konštatovať, že by\npriznané trovy boli neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, keď priznané trovy predstavujú cca polovicu\nžalovanej sumy a prevažne spočívajú vo vynaloženom cestovnom na pojednávanie dňa 19.03.2015, na\nktorom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka nepochybne zúčastnil a na ktorom obhajoval záujmy\nodporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu preto v danej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu\nustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pre nepriznanie alebo zníženie účelne vynaložených trov konania,\npatriacich vedľajšiemu účastníkovi.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania  rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.\n2 O.s.p. tak, že  žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, s poukazom na ich čiastočnú úspešnosť\nv odvolacom konaní.\n\nPoučenie:\n\nProti  tomuto  uzneseniu   odvolanie      n i e     j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/162/2014", "guid": "5df9801e-4ffe-4b47-80c4-de70dcebe3f5:93290519-891b-4255-8f5e-67a9656ece32", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}, {"guid": "2eb040f4-89a2-4773-8aa5-9e066bbd049d:28c55f4e-5c13-4557-a206-29598b81bcb8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3812206113.1", "spisova_znacka": "4Co/312/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/312/2013 z 21. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3812206113.1"}, {"guid": "0563c7b1-89be-4629-8e12-6ecd97bf6649:b944bc9b-e320-4855-bcd4-abdc5dba69fd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112225585.1", "spisova_znacka": "5Co/186/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/186/2013 z 1. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225585.1"}, {"guid": "953eb10a-a1da-4ae1-be74-2eaaec233b37:48df892e-c425-48cf-80c2-232ab74ad292", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1", "spisova_znacka": "17Co/91/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1"}], "citovane_v": []}