{"guid": "f6cf9dc0-0fd2-4972-a00a-ae3f81b8b71f:293a5945-918f-4e7b-be9f-584be88f5c10", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811215430.1", "spisova_znacka": "17CoE/97/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/97/2012 z 4. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. júna 2012, sp. zn. 17CoE/97/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811215430.1", "identifikacne_cislo": "3811215430", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2012-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/293a5945-918f-4e7b-be9f-584be88f5c10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811215430.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811215430.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811215430.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/97/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811215430
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811215430.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. , V. D. XXX/XX, prechodne bytom N., U. XX/XX, o
vymoženie 1.271,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 30. septembra 2011, č.k. 15Er/2968/2011-13, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného  súdu    p o t v r d z u j e  .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.1, 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1,2  z.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa  domáhal vykonania exekúcie
voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 23.7.2010, sp. zn. SR 06335/10. Z  vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou  zmluvných dojednaní v zmluve o
úvere zo dňa 30.9.2009. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /
blankozmenkou/ vystavenou dňa 30.9.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím
sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 11.3.2010, oprávnený vyplnil dňa
7.5.2010 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.271,83 eura s dátumom
začiatku úročenia dňa 11.3.2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 12.5.2010.  Podľa
ustanovenia § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia  zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Okresný súd mal zato, že bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania  úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním účelu  poskytnutia úveru  nemôže byť len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon  zamestnania, povolania, či podnikania, ktorý neposkytuje
odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má.  Okresný súd tak dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne čl. 18. všeobecných podmienok zmluvy,  vzhliadol súd
v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V článku 15. VOP zmluvy o úvere uzavreli zmluvné strany
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť,  výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo pred
príslušným súdom SR. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu



o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.  Okresný súd skonštatoval, že
možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je len zdanlivá, keďže vo väčšine prípadov určuje
spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený.
V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvy síce mal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným,
stratila povinná možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.  Úpravu zmluvne
zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky  okresný súd posúdil
ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského
súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského
súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu
povinného  si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný
vôbec pristúpil. Okresný súd skonštatoval, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a
Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo
Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Súd preto prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v
zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal do pozornosti rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira a rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod
34). Hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých
zmluvných dojednaní (§  53 ods. 4 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež
zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky
sú  doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od  01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods.
4 písm. r/ Obč. zák. výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak
rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.  Súdny
dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi    C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu,
v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o  úvere podľa názoru súdu spĺňa
všetky podmienky na to, aby bola kvalifikovaná ako nekalá podľa § 53, 54 Obč. zák., ale i podľa Smernice
Rady 93/13/EHS . Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6    ods. 1, § 8 a 9 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je absolútne neplatná.  Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská doložka  nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci  okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvého stupňa na zistený
skutkový stav veci nesprávne  aplikoval  právny predpis.  Konštatoval, že formálne preskúmanie
exekučného titulu sa obmedzuje  na dodržiavanie všetkých  formálnych náležitostí exekučného titulu
tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Je však názoru, že  v rámci  preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,



o ktoré sa opiera v napadnutom  uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský  rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému.  Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho  prieskumu musí obmedziť len  sa skúmanie výroku  exekučného
titulu.  Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu.  V rámci exekučného konania  súd nemôže  zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.  Inými slovami  nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia  veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. §  45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K inej  vade, ktorá mohla mať za následok  nesprávne
rozhodnutie vo veci  uviedol, že   procesnou vadou, v tomto zmysle  je aj  nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia.  Súd  musí v odôvodnení  rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak preukázané neboli.  Odôvodnenie  rozhodnutia  musí
tak byť  dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť
a správnosť (§ 3 O.s.p.).  Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu
stanovených v hypotéze príslušnej právnej normy  (in concreto ust. § 52 Obč. zák.).  V odôvodnení
rozhodnutia absentuje postup  konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch.  V konaní sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského
vzťahu. Súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať  napevno ustálené, že fyzická osoba,
ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Namietal, že súd v
konaní zjednodušene konštatoval rozpor  exekučného titulu so zákonom. Avšak nie každý  rozpor so
zákonom automaticky  vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu. Navyše súd pri svojej rozhodovacej
činnosti  má postupovať prioritne tak, aby  dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva
zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné. Preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Oprávnený podal v danej veci návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti  Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava sp. zn. SR 06335/10 zo dňa 23.7.2010. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej
veci vychádzal z oprávneným predloženej zmenky, vystavenej za účelom zabezpečenia pohľadávky
oprávneného zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.9.2009.

Ustanovenie § 44 ods. 2  Ex. por. ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba
rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Ex. por., zákon
č. 244/2002 Z.z.  o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne
aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice
je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže
znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny
dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z



tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných
zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej
úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na
ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa
zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie
nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré
sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za
odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na
škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Predmetná zmluva o úvere v spojení s VPPÚ, uzavretá medzi účastníkmi  dňa  30.9.2009, na
zabezpečenie ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie
voči povinnému,  je  typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o
úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPPÚ, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere  oprávnený v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver v sume 600 eur. V zmluve
sa síce uvádza, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon podnikania, avšak takýto
účel poskytnutia peňažných prostriedkov  nebol v konaní spoľahlivo preukázaný.  S poukazom na
interpretačné ust. § 54 Obč. zák. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, t. j.,  dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/. Oprávnený však okrem
svojho subjektívneho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Vzhľadom na
uvedené krajský súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1.
Obč.zák, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Zároveň ide o spotrebiteľský úver, ktoré
posúdenie nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú
taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi
možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ cit. zák.

Krajský súd sa vzhľadom na uvedené stotožňuje so závermi okresného súdu, že daná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou podmienkou v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.,  ktorá je podľa § 53
ods. 5 Obč. zák. neplatná, a to i v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Pri výklade ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je pritom potrebné vychádzať aj z prílohy Smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor
aj zmluvnú podmienku \"neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane\".

V prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná rozhodcovská
doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá.
Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná
riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú
pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s
viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách
platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto
odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie
spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na
všeobecných právnych zásadách.  V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu
spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie
je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a



oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto  treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu
spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde                    o spotrebiteľský úver.
Okresný súd preto vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Krajský súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil ako vecne
správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/2968/2011", "guid": "2e1cf80a-716b-49cb-bccd-3a5c6e07648a:dfbfea05-410f-459f-9482-66f64450189c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}