{"guid": "f6c1d3ec-dcad-42fa-9dc0-ebcaebdb8968:d9b806a2-a21e-4ef6-9eaa-bd2f6872618a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:1011200559.1", "spisova_znacka": "10Co/45/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/45/2012 z 30. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. januára 2013, sp. zn. 10Co/45/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:1011200559.1", "identifikacne_cislo": "1011200559", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-1", "nazov": "§ 93 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-3", "nazov": "§ 93 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9b806a2-a21e-4ef6-9eaa-bd2f6872618a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:1011200559.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:1011200559.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:1011200559.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200559
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1011200559.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty
úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84\", Bratislava, Námestie Slobody 10, zast.
advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovaným: 1/ D. S., nar. XX. A.
XXXX, bytom W., U. X, 2/ H. S., nar. XX. D. XXXX, bytom tamtiež, o 167,59 eur s príslušenstvom, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava\", Trnava, Sladovnícka 13, zast. advokátom: Mgr.
Mgr. Pavol Sojka, Dubnica nad Váhom, Nám. Matice Slovenskej 8, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 12. decembra 2011 č. k. 37C/112/2011 - 62 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Súdu prvého stupňa nariaďuje vykonanie opravy označenia procesného postavenia vedľajšieho
účastníka v úvodnej časti napadnutého uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára,
správcu úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00009199“ v
konaní na strane žalovaných je prípustné. Rozhodol tak podľa § 93 ods. 1 a 3 O. s. p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) majúc za to, že vedľajšiemu
účastníkovi nebolo možno uprieť právny záujem na výsledku konania vo veci, v ktorej predmetom sporu
je zaplatenie úhrad za plnenia poskytované  s užívaním bytu a prípadné vyhovenie žalobe by vedľajšieho
účastníka mohlo zaťažiť povinnosťou vrátiť žalovaným nimi poukázané finančné prostriedky (nakoľko
tzv. sekundárnym predmetom sporu je, či postavenie prenajímateľa bytu obývaného žalovanými
prislúchalo v období sledovanom žalobou žalobcovi alebo naopak vedľajšiemu účastníkovi).

Proti tomuto uzneseniu podal len žalobca včas odvolanie s návrhom na zrušenie napadnutého uznesenia
súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, keď podľa neho je toto (uznesenie)
nesprávne. Súdu prvého stupňa vytkol, že nezisťoval právne vzťahy medzi hlavnými účastníkmi konania
a oznamovateľom o vstupe do konania. Podanie (vedľajšieho účastníka) považuje za „od veci“, týkajúce
sa iných žalôb, v danom prípade o zaplatenie nájomného a nie o zaplatenie žalovanými za objednané
a spotrebované služby spojené s nájmom bytu (?). Žalobca za uvedené služby za žalovaných  zaplatil,
a preto žiada náhradu. Medzi vedľajším účastníkom a ďalšími účastníkmi nebol v spornom čase žiaden
právny vzťah, nakoľko do 29. marca 2009 bola ako vlastník nehnuteľností, v ktorej sa nachádza aj byt
žalovaných vedená TAZ, a. s. v likvidácii a k zmene vlastníctva došlo na spoločnosť IUS EST ARS
BONI ET AEQUI, s. r. o. Vedľajší účastník tak nemohol byť v uvedenom čase vlastníkom predmetných
bytov. Ani neskôr nemohol byť vedľajší účastník vlastníkom bytov, nakoľko ich vlastnila spoločnosť TAZ
- Správa a predaj bytov nájomcom, s. r. o., ktorá predmetné byty previedla na jednotlivých nájomcov.



Z procesného hľadiska tak mohla mať právny záujem na výsledku sporu len spoločnosť IUS EST ARS
BONI ET AEQUI, s. r. o., resp. TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom, s. r. o.

Vedľajší účastník na strane žalovaných navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že žalobca bol
účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, ktorého predmetom
bolo vylúčenie nehnuteľností (súčasťou ktorých je aj predmetný byt) zo súpisu úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik, pričom takáto žaloba žalobcu (aj vtedajšieho) bola zamietnutá.
Právnym následkom takéhoto konania je skutočnosť, že nehnuteľnosť je zapísaná v súpise úpadcu
spravovaného vedľajším účastníkom nesporne, pričom je bez významu údaj o vlastníkovi na príslušnom
liste vlastníctva, ktorý predstavuje len vyvrátiteľnú (a tu aj vyvrátenú) právnu domnienku.

Žalovaní zrejmý odvolací návrh nepodali, len uviedli, že riadne a včas platili všetky určené platby  a
nemajú dôvod ich platiť znova a nie sú si vedomí žiadneho dlhu.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec (prípustnosti vedľajšieho účastníctva) a
to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom
ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k
záveru, že vyriešenie spornej otázky súdom prvého stupňa treba považovať za správne, v dôsledku
čoho odvolaniu nebolo možno priznať vecný úspech.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci (a inak aj z poznatkov tunajšieho odvolacieho súdu v iných skôr
prejedávaných druhovo totožných veciach) totiž vyplýva to, na čo poukázal už okresný súd a síce,  že
žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84“ (na
ktorú bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. decembra 1999 sp. zn. 3K
105/99) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty (o. i.) aj byt žalovaných (resp. presnejšie celý
obytný dom, v ktorom sa taký byt nachádza). Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn.
25K/2/2007 (teda v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať aj s domom súp. č. XXXX na parcele
č. XXXX/XXX tvoriacim predmet zápisu na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie W., pričom Krajský
súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim
uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol.
V odôvodnení takéhoto zmeňujúceho uznesenia sa nachádza ako záver o právach k veci zaradenej do
súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu
žalobcu a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol žalobca) a to až do rozhodnutia o excindačnej
(vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči
vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať,
nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010, i keď v takomto prípade s postavením účastníkov
v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci (rozumej i domu s
bytom žalovaného) zo súpisu podstaty vykonaného žalobcom, kde však konanie má byť prerušené do
skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku
pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej
veci však napokon bolo známe (i tomuto súdu), že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava
už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil.

Ak ale takto žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti pojatia domu s bytom žalovaných do
súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom,
v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho
účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho
rozhodovacej činnosti (teda bez potreby vykonávania na ňu osobitného dokazovania podľa § 121 O. s.
p.) a síce, že excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z vecných dôvodov;
ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť
aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho účastníka (teda že



by tu mohla existovať situácia, v ktorej by sa jednou i druhou takouto žalobou domáhala rozhodnutia
osoba bez právneho vzťahu k veci a právo k veci zaradenej do súpisu by tak malo patriť celkom inej - z
pohľadu žalobcu a vedľajšieho účastníka tretej osobe). I pri vyjdení z úvahy Krajského súdu v Bratislave
o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby a to
až do rozhodnutia o excindačnej žalobe potom významným v prejednávanej veci bolo, že tu k uplatneniu
práva na zaplatenie úhrad za služby poskytované s užívaním bytu za rok 2008 došlo až po rozhodnutí o
excindačnej žalobe žalobcu spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech (konanie v prejednávanej veci
začalo až 1. marca 2011) a to v situácii, keď platby vymáhané žalobcom už žalovaní (v pozícii nájomcu
bytu) zaplatili vedľajšiemu účastníkovi a otázkou podržania si práva odvodzovaného od prvšieho súpisu
veci aj po ustálení neoprávnenosti takéhoto súpisu sa doteraz žiaden súd nezaoberal.

Práve to bol ale dôvod, pre ktorý vyriešenie tejto otázky prislúchalo okrem konania o určenie vlastníckeho
práva (spomenutého vyššie) aj konaniu v prejednávanej veci a iným jemu obdobným konaniam s
druhovo totožným predmetom (v ktorých pred rozhodnutím o práve na žalobou požadované plnenie
a to až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu
pravda dôjde, si je nutné vyriešiť a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo
postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie nájomného, resp.
spojených úhrad). V takejto súvislosti samozrejme bez právneho významu bol i odvolaním spomínaný
prevod domu s bytom žalovaných na osobu stojacu mimo okruh účastníkov tohto konania, keďže k
tomuto malo dôjsť až v roku 2009 (teda po uzavretí obdobia sledovaného žalobou).

Tým bol zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo,
na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech žaloby v
prejednávanej veci (spojený s konštatovaním príslušného práva na strane žalobcu) by logicky mohol
viesť  k následnej požiadavke žalovaných na vrátenie im plnenia poskytnutého nimi predtým vedľajšiemu
účastníkovi (nepravdepodobnosť očakávania, žeby sa užívateľ bytu uspokojil so situáciou, v ktorej by mal
príslušnú sumu zaplatiť dvakrát a obrazný Čierny Peter by tak mal ostať v jeho rukách). Pretože potom
na právny záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej
praxe súdov usudzujú už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia (v tejto súv. por. napr. i
komentáre a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 80
písm. c/ O. s. p.), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať či už argumentáciu žalobcu známu z
iných obdobných vecí a snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej
do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi
žalovaným a takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a
nie už aj hrozba, že sa tak stane; tak ani argumentáciu nasvedčujúcu existencii právneho záujmu na
strane osoby, ktorá určité práva (ak vôbec) mala nadobudnúť až po uzavretí sporného obdobia. Prijatie
opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo
podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom
jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (rozumej osôb sporiacich sa o také postavenie) je právo,
alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto
postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej sa tu o post vedľajšieho účastníka.

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd vecne správne napadnuté uznesenie súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 222 ods. 3 a § 164  O. s. p. však nariadil súdu prvého stupňa vykonanie opravy zrejmej
nesprávnosti v úvodnej časti jeho uznesenia, týkajúcej sa označenia procesného postavenia vedľajšieho
účastníka. Touto nesprávnosťou bolo použitie adjektíva „avizovanej“, nerešpektujúceho právny stav,
pri ktorom vedľajší účastník do konania vstupuje sám a súd o tomto nerozhoduje  (na rozdiel od tzv.
vlastného účastníctva), práve preto už od momentu oznámenia o vstupe do konania účastníkom  je (kým
sa prípadne na návrh niekoho, kto  s tým nesúhlasí, nevysloví opak) a práve preto poznámka, že účasť
je tu len avizovaná, nebola na mieste.

O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v naďalej



prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až
konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/112/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}