Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/401/2016 z 29. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. novembra 2016, sp. zn. 12Co/401/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6416203780.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/401/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6416203780.1 | 2016-11-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 254 ods. 1 CSP, § 254 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c1e9dc1-b5b1-45cf-a2aa-c83bc086b7f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6416203780.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/401/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416203780.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu SPOLBYT 337, so
sídlom ul. ČSA 337, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 319 063 11, právne zastúpeného Mgr. Martinom
Štoffom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanej L. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. E. XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.561,96 Eur
s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
22C/180/2016-47 zo dňa 24. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22C/180/2016-47 zo dňa 24. 06. 2016 mení tak, že
žalobcovi   p r i z n á v a   oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej
inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 24. 06. 2016 nepriznal žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov.
1.2.  V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na v dobe rozhodnutia platné a účinné ustanovenie § 138
ods. 1 a 2  zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že žalobca je právnickou
osobou, ktorá vykonáva úlohy na základe osobitného zákona. Má pohľadávky voči tretím osobám takmer
vo výške takmer 6.700 Eur a jeho záväzky predstavujú sumu takmer 28.000 Eur. Finančné prostriedky
vo výške 4.652,25 Eur ktoré má nasporené, sú účelovo a časovo viazané. Z toho vyplývať, že nie je
nemajetný. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že pri rozhodovaní prihliadol iná skutočnosť, že v konaní
vedenom na tamojšom súde  pod sp. zn. 7Ro/827/2014 uhradil súdny poplatok vo výške 315 Eur bez
toho, aby súd požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ teda uhradil súdny poplatok v
uvedenom konaní, nepovažuje za spravodlivé oslobodiť žalobcu od súdnych poplatkov v tomto konaní.
Na základe toho posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný a požadované oslobodenie od súdnych poplatkov
mu nepriznal. V závere odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že pri posudzovaní návrhu žalobcu o
oslobodenie od súdnych poplatkov bral do úvahy aj záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov, ktorý
musí primerane vyvažovať, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 11/2010.

2. 1. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné,
pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V prvom rade poukázal na to, že sa nemožno stotožniť s jeho záverom, že zaplatenie súdneho poplatku
v inom súdnom konaní môže mať bez ďalšieho vplyv na rozhodnutie súdu o priznaní alebo nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov v ďalšom súdnom konaní. Ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť ani
s ďalším záverom súdu prvej inštancie, že nie je nemajetný.  V tejto súvislosti poukázal na to, že
jeho splatné pohľadávky vo výške takmer 6.700 Eur dlhodobo a zatiaľ neúspešne vymáha v rôznych



štádiách konania voči rôznym dlžníkom. Tieto jeho pohľadávky preto nie sú takým aktívom, z ktorého by
reálne mohol uhradiť súdny poplatok. Okrem toho uviedol, že prvoinštančný súd mal pri rozhodovaní o
priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov brať predovšetkým do úvahy to, že je špeciálnym subjektom
s osobitnou povahou a účelovým určením svojich činností a úloh priamo vymedzených zák. č. 182/ 1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a teda sa nemôže zúčastňovať na podnikaní a získavať
finančné prostriedky iným ako zákonom predpokladaným spôsobom. Jeho jediným príjmom sú preto
práve finančné platby a príspevky poukazované jednotlivými vlastníkmi na základe určeného predpisu
platieb. Záverom odôvodnenia odvolania uviedol, že po zohľadnení jeho špecifického postavenia, jeho
príjmov a výdavkov je zrejmé, že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov v celom
rozsahu a pre celé konanie. Výška vyrubeného súdneho poplatku sama o sebe nie je a ani nemôže
byť relevantná.

3. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané ešte za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o
odvolaní prebiehalo už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné
ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

5. 1  Podľa § 254 ods. 1 CSP, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.
5. 2  Podľa § 254 ods. 2 CSP, priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania
odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery
strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

6. Obsahu spisu vyplýva, že žalobca v aktuálnej dobe nemá reálne disponibilné finančné prostriedky na
úhradu súdneho poplatku ( 315 Eur).  Finančné prostriedky vo výške 4.652,25 Eur ktoré má nasporené,
sú účelovo a časovo viazané. Hoci má pohľadávky voči tretím osobám takmer vo výške takmer 6.700 Eur,
týmito finančnými prostriedkami aktuálne nedisponuje. Nie nepodstatná je i skutočnosť, že má záväzky,
ktoré predstavujú sumu takmer 28.000 Eur. Vychádzajúc z uvedeného a po zohľadnení skutočnosti, že
žalobca nie je „klasický“ podnikateľský subjekt dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade sú
splnené podmienky na jeho celkové oslobodenie  od súdnych poplatkov.

7. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca v minulosti v inom v spore nepožiadal
o oslobodenie od súdneho poplatku je irelevantná, pretože existenciu podmienok pre oslobodenie od
súdneho poplatku je potrebné posudzovať v každom spore individuálne.

8. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).