Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/86/2012 z 16. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. apríla 2013, sp. zn. 17Co/86/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/86/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1 | 2013-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 177 ods. 1 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71b5f8d0-2fb7-4e0b-81ed-78df89f4decf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910215885
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľa BLOMQUIST TRUCKING a. s., so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 36
683 507, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, zastúpeného
G.. Andreou Andrášiovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, v konaní
o zaplatenie 1.143 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 6C/57/2011-71 zo dňa 31. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
82,85 Eur na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Andrey Andrášiovej, advokátky so sídlom Hlavné
námestie 14, 979 01 Rimavská Sobota do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak,
že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že navrhovateľ nepreukázal odporcovi jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Odporca
neporušil žiadne konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16. 01. 2008,
práve naopak v zmysle § 177 ods. 1 Zákonníka práce bol navrhovateľ povinný zabezpečiť odporcovi
také pracovné podmienky, aby si mohol riadne plniť svoje pracovné úlohy, čo podľa názoru okresného
súdu v tomto prípade navrhovateľ neurobil, keďže jeho dispečer nedohliadol na konkrétnu komunikáciu
odporcu s objednávateľom prepravy a len v dôsledku chybnej komunikácie došlo k tomu, že odporca,
ktorý nedisponoval preukazom „ADR“ (osvedčenie o školení vodičov prepravujúcich nebezpečný náklad)
nemohol prepraviť nebezpečný tovar pre objednávateľa zákazky, teda spoločnosti DSV Road A/S. Z
uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 14. 02. 2012 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že odporca neporušil žiadne svoje konkrétne
pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16. 01. 2008, ani s tvrdením súdu, že
navrhovateľ nezabezpečil odporcovi také pracovné podmienky, aby si mohol riadne plniť svoje pracovné



úlohy, keďže jeho dispečer nedohliadol na konkrétnu komunikáciu odporcu s objednávateľom prepravy
a vlastne len v dôsledku chybnej komunikácie došlo k tomu, že odporca, ktorý nedisponoval preukazom
„ADR“ nemohol prepraviť nebezpečný tovar pre objednávateľa zákazky, teda spoločnosti DSV Road.
Povinnosťou dispečera navrhovateľa nie je sledovať každú jednu prepravu od jej naloženia až po
vykládku. Kontrolovanie priebehu jednotlivých prepráv zo strany dispečera navrhovateľa spočíva hlavne
v tom, že dispečer komunikuje priamo s vodičmi nákladných motorových vozidiel len v prípade, ak
sa vyskytnú určité nejasnosti, komplikácie, reklamácie a podobne. Uviedol, že je obvyklou praxou, že
špedičné spoločnosti (objednávatelia prepravy) v prípade objednávok komunikujú priamo s vodičmi
navrhovateľa a to tak, že špeditér vodičovi zadáva priamo do jeho palubného počítača všetky bližšie
pokyny týkajúce sa objednanej prepravy, preto podľa navrhovateľa okresný súd nesprávne posúdil a
vyhodnotil vec tak, že dispečer navrhovateľa nezabezpečil odporcovi také pracovné podmienky, aby si
mohol riadne plniť svoje pracovné úlohy. Odporcu so vzniknutou škodou včas oboznámil, predmetnú
škodu s odporcom prerokoval a to na osobnom stretnutí v prítomnosti generálneho riaditeľa navrhovateľa
a riaditeľa odboru dopravy a logistiky a pokiaľ odporca namietal, že o tom nebol vyhotovený písomný
zápis, tak podľa jeho názoru Zákonník práce v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje formu
prerokovania náhrady škody so zamestnancom. Prerokovanie náhrady škody a výšky náhrady škody so
zástupcami zamestnancov a so samotným zamestnancom nie je podľa názoru navrhovateľa procesnou
podmienkou, ktorú je zamestnávateľ povinný dodržať, aby mohol pristúpiť k súdnemu vymáhaniu
náhrady škody od zamestnanca, keďže mal v danom prípade jasne preukázanú zodpovednosť odporcu
za škodu a o výške spôsobenej škody neboli žiadne pochybnosti. Navrhovateľ v odvolaní tiež namietal,
že okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď odvolaním napadnutý
rozsudok nedostatočne odôvodnil. Rozsudok okresného súdu tak podľa navrhovateľa pre stručné
odôvodnenie neumožňuje pochopiť akými úvahami sa okresný súd pri hodnotení dôkazov riadil. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa v podaní zo dňa 05. 03. 2012 vyjadril odporca a vo vyjadrení
uviedol, že navrhovateľ v žiadnom prípade nepreukázal zavinenie odporcu pri plnení jeho pracovných
úloh tak, ako to vyžaduje § 179 ods. 1 Zákonníka práce, a tiež nepreukázal akého konkrétneho porušenia
pracovných povinností sa mal odporca dopustiť. S navrhovateľom ako zamestnávateľom podpísal
pracovnú zmluvu, kde bol dojednaný druh a charakteristika práce v článku I., bod 1 a 2 zmluvy. Podľa
uvedených ustanovení pracovnej zmluvy má zamestnanec v pracovnom pomere pracovať pod vedením
zamestnávateľa s tým, že bude vykonávať práce súvisiace s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré
sú v zmluve konkretizované. Odporca ďalej poukázal na článok VIII., bod 6 pracovnej zmluvy, kde je
uvedené, že zamestnanec je povinný pracovné cesty nákladným motorovým vozidlom vykonávať podľa
pokynov zamestnávateľa. Podľa názoru odporcu žiadne pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej
zmluvy, prípadne Zákonníka práce neporušil. Pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom odvolaní odvoláva na
obvyklú prax špedičných spoločností a tvrdí, že pokiaľ odporca neporozumel textu pokynov týkajúcich sa
objednanej prepravy, tak mal bezodkladne informovať svojho koordinátora a žiadať od neho vysvetlenie
a preklad. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že je obvyklou praxou postup, na ktorý sa
odvoláva. V konaní bolo preukázané na základe zhodných tvrdení účastníkov, že to, čo mal odporca
zobrazené na palubnej doske počítača, mal zobrazené aj dispečer spoločnosti navrhovateľa. Odberateľ
je obchodným partnerom navrhovateľa a nie obchodným partnerom odporcu, preto nie je dôvodné,
aby sa priamo obrátil na odporcu, či je odporca držiteľom preukazu „ADR“. Podľa názoru odporcu v
tomto konkrétnom prípade porušil svoje pracovné povinnosti práve dispečer navrhovateľa, keďže na
túto objednávku vedomý si faktu, že odporca nie je držiteľom preukazu „ADR“ nedal pokyny inému
vodičovi. Na základe predloženej e-mailovej komunikácie odporca ani nemohol usudzovať, či ide o
dotaz na „ADR“ licenciu a teda, či nedôjde v komunikácii k omylu, pretože dispečer odberateľa celý
text napísal malými písmenami. V uvedenej súvislosti odporca poukázal na vyhlášku č. 64/1987 Zb. o
Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), ktorá takisto používa
skratku veľkými tlačenými písmenami, teda táto skratka je takto používaná v legislatíve a v obchodnej
praxi. Odporca ďalej uviedol, že v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že došlo k zavinenému
porušeniu povinností z jeho strany. Navrhovateľ predložil v konaní faktúru, z ktorej vyplýva len to, že
mu bola vystavená spoločnosťou DSV Road A/S na sumu 1.143 Eur, táto faktúra však nebola opatrená
prekladom a preto nebolo možné posúdiť za čo a na akom zmluvnom základe bola vystavená. Takisto e-
mailová komunikácia nebola opatrená prekladom do úradného jazyka a za preukázané podľa odporcu
nemožno považovať ani to, čo uvádzal navrhovateľ, že tento text mal byť dotazom na osvedčenie „ADR“



u vodiča kamiónu. Z výpisu z banky predloženého navrhovateľom podľa názoru odporcu nie je zrejmé,
že sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi ako škodu, uhradil navrhovateľ spoločnosti
DSV Road A/S. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nepreukázal protiprávny
úkon odporcu, porušenie povinností odporcu pri plnení jeho pracovných úloh, príčinnú súvislosť medzi
porušením povinností odporcu a vznikom škody a ani zavinenie odporcu, preto podľa názoru odporcu
súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu v sume 61,41 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH; celkom 82,85 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v
čase uzavretia pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také
pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Podľa ustanovenia § 179 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil
úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky zodpovednostné
predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru. Ku škode musí
dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením (ustanovenie § 179 ods. 1
Zákonníka práce).

Za protiprávne konanie sa pokladá konanie, ktoré je v rozpore s právom; pre prípad zodpovednosti
zamestnanca za škodu sa má na mysli konanie (alebo opomenutie konať), ktoré je v rozpore so
Zákonníkom práce, inými pracovnoprávnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou.

Porušenie povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
môže teda vyplývať z porušenia príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych
predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z pracovného
poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie
pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného
pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej
cesty. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnanca a škodou, pričom príčinnú súvislosť musí preukázať poškodený, t.
j. v tomto prípade zamestnávateľ. Zavinenie ako ďalší predpoklad pracovnoprávnej zodpovednosti
zamestnanca môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody na tom skutkovom základe, že
odporca dňa 28. 05. 2009 v rámci emailovej komunikácie v palubnom počítači umiestnenom vo vozidle
navrhovateľa určenom na prepravu tovaru, prebiehajúcej v nemeckom jazyku, na otázku dispečera
spoločnosti DSV Road A/S so sídlom v Dánsku, (ktorá si objednala u navrhovateľa prepravu tovaru),
či vlastní doklad „ADR“ odpovedal kladne. Na základe uvedenej kladnej odpovede odporcu, bola
odporcovi pridelená práca týkajúca sa prepravy tovaru, ktorú si spoločnosť DSV Road A/S objednala.
Následne boli odporcovi zo strany dispečera poskytnuté bližšie pokyny obsahujúce čas a miesto



nakládky resp. vykládky tovaru. Až v čase nakládky tovaru odporca dispečerovi oznámil, že dokladom
„ADR“ nedisponuje, na základe čoho spoločnosť DSV Road A/S musela objednanú prepravu zrušiť.
Týmto konaním vznikla podľa tvrdení navrhovateľa v žalobe spoločnosti DSV Road A/S škoda vo výške
1. 143 Eur, náhradu ktorej si následne táto spoločnosť uplatnila voči navrhovateľovi; navrhovateľ tvrdil,
že jej vzniknutú škodu v celom rozsahu nahradil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ (zamestnávateľ) uzatvoril s odporcom ako zamestnancom
dňa 16. 01. 2008 pracovnú zmluvu. Podľa článku VIII. bod 6 uvedenej zmluvy, z povahy pracovného
pomeru podľa zmluvy vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený vysielať zamestnanca na cesty
nákladným motorovým vozidlom (kamiónom) a zamestnanec je povinný cesty vykonávať podľa
pokynov zamestnávateľa. V bode 7 článku VIII. sa ďalej uvádza, že zamestnanec je povinný riadiť
sa pokynmi svojich nadriadených v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že odporca
ako zamestnanec navrhovateľa bol v zmysle pracovnej zmluvy povinný riadiť sa len pokynmi svojho
zamestnávateľa a nie pokynmi zmluvného partnera svojho zamestnávateľa, ktorý si u navrhovateľa ako
zamestnávateľa odporcu objednal prepravu tovaru. Okresný súd správne ustálil, že v konaní nebola
preukázaná zodpovednosť odporcu za vznik škody na strane navrhovateľa, pretože nebol splnený jeden
zo základných atribútov vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu a to protiprávne konanie. Druh
a charakteristika práce, ktorú mal odporca vykonávať, je uvedená v článku I. pracovnej zmluvy. Medzi
povinnosti odporcu nepatrilo prijímať a vybavovať objednávky na prepravu nákladu, iba viesť motorové
vozidlo, dohliadnuť na nakládku a vykládku vozidla a starať sa o vozidlo, evidovať doklady k prepravám.
V konaní nebolo preukázané, že by mal odporca povinnosť riadiť sa pokynmi objednávateľa prepravy,
pretože takáto povinnosť mu z pracovnej zmluvy, zo Zákonníka práce ani zo žiadneho právneho
predpisu nevyplývala. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že odporca žiadne povinnosti pri plnení
pracovných úloh neporušil.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie, keďže v odôvodnení rozhodnutia absentuje akým spôsobom sa súd vysporiadal s otázkami,
ktoré sú predmetom súdneho konania, čo má podľa navrhovateľa za následok, že v odôvodnení
rozsudku absentuje akákoľvek právna úvaha o otázkach podstatných pre rozhodnutie okresného súdu,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v prvom odseku na strane 5 jasne a zreteľne vysvetlil, na základe
čoho dospel k záveru, že nárok navrhovateľa uplatnený v žalobe je neopodstatnený, keď výslovne
uviedol, že odporca neporušil žiadne svoje konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy
uzavretej dňa 16. 01. 2008. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku bol podstatný záver o tom, či boli
splnené základné predpoklady vzniku zamestnanca za škodu. Okresný súd v danom prípade správne
dospel k záveru, že tieto predpoklady splnené neboli, pretože nebolo preukázané, že by odporca porušil
konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 16. 01. 2008. Z uvedených dôvodov
nebolo v konaní podstatné, či nárok na náhradu škody bol s odporcom ako zamestnancom navrhovateľa
prerokovaný alebo nie a v akej forme (písomne alebo ústne), preto sa odvolací súd s touto odvolacou
námietkou navrhovateľa nezaoberal.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v
nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) vyčíslená podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej režijný
paušál vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu, spolu vo výške 13,81 Eur; trovy
právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní celkom 82,85 Eur.

O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.