{"guid": "f6722c01-ec33-4fa5-ae5c-cdca1e37377d:71b5f8d0-2fb7-4e0b-81ed-78df89f4decf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1", "spisova_znacka": "17Co/86/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/86/2012 z 16. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. apríla 2013, sp. zn. 17Co/86/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1", "identifikacne_cislo": "6910215885", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2013-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-177"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-177"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71b5f8d0-2fb7-4e0b-81ed-78df89f4decf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910215885 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6910215885.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa BLOMQUIST TRUCKING a. s., so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 36 683 507, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, zastúpeného G.. Andreou Andrášiovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, v konaní o zaplatenie 1.143 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/57/2011-71 zo dňa 31. 01. 2012, takto  r o z h o d o l :  Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.  Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 82,85 Eur na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Andrey Andrášiovej, advokátky so sídlom Hlavné námestie 14, 979 01 Rimavská Sobota do 3 dní.  o d ô v o d n e n i e :  Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.  V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal odporcovi jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Odporca neporušil žiadne konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16. 01. 2008, práve naopak v zmysle § 177 ods. 1 Zákonníka práce bol navrhovateľ povinný zabezpečiť odporcovi také pracovné podmienky, aby si mohol riadne plniť svoje pracovné úlohy, čo podľa názoru okresného súdu v tomto prípade navrhovateľ neurobil, keďže jeho dispečer  nedohliadol na konkrétnu komunikáciu odporcu s objednávateľom prepravy a  len v dôsledku chybnej komunikácie došlo k tomu, že odporca, ktorý nedisponoval preukazom „ADR“ (osvedčenie o školení vodičov prepravujúcich nebezpečný náklad) nemohol prepraviť nebezpečný tovar pre objednávateľa zákazky, teda spoločnosti DSV Road A/S. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.  Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 14. 02. 2012 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že odporca neporušil žiadne svoje konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16. 01. 2008, ani s tvrdením súdu, že navrhovateľ nezabezpečil odporcovi také pracovné podmienky, aby si mohol riadne plniť svoje pracovné    úlohy, keďže jeho dispečer nedohliadol na konkrétnu komunikáciu odporcu s objednávateľom prepravy a vlastne len v dôsledku chybnej komunikácie došlo k tomu, že odporca, ktorý nedisponoval preukazom „ADR“ nemohol prepraviť nebezpečný tovar pre objednávateľa zákazky, teda spoločnosti DSV Road. Povinnosťou dispečera navrhovateľa nie je sledovať každú jednu prepravu od jej naloženia až po vykládku. Kontrolovanie priebehu jednotlivých prepráv zo strany dispečera navrhovateľa spočíva hlavne v tom, že dispečer komunikuje priamo s vodičmi nákladných motorových vozidiel len v prípade, ak sa vyskytnú určité nejasnosti, komplikácie, reklamácie a podobne. Uviedol, že je obvyklou praxou, že špedičné spoločnosti (objednávatelia prepravy) v prípade objednávok komunikujú priamo s vodičmi navrhovateľa a to tak, že špeditér vodičovi zadáva priamo do jeho palubného počítača všetky bližšie pokyny týkajúce sa objednanej prepravy, preto podľa navrhovateľa okresný súd nesprávne posúdil a vyhodnotil vec tak, že dispečer navrhovateľa nezabezpečil odporcovi také pracovné podmienky, aby si mohol riadne plniť svoje pracovné úlohy. Odporcu so vzniknutou  škodou včas oboznámil, predmetnú škodu s odporcom prerokoval a to na osobnom stretnutí v prítomnosti generálneho riaditeľa navrhovateľa a riaditeľa odboru dopravy a logistiky a pokiaľ odporca namietal, že o tom nebol vyhotovený písomný zápis, tak podľa jeho názoru Zákonník práce v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje formu prerokovania náhrady škody so zamestnancom. Prerokovanie náhrady škody a výšky náhrady škody so zástupcami zamestnancov a so samotným zamestnancom nie je podľa názoru navrhovateľa procesnou podmienkou, ktorú je zamestnávateľ povinný dodržať, aby mohol pristúpiť k súdnemu vymáhaniu náhrady škody od zamestnanca, keďže mal v danom prípade jasne preukázanú zodpovednosť odporcu za škodu a o výške spôsobenej škody neboli žiadne pochybnosti. Navrhovateľ v odvolaní tiež namietal, že okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď odvolaním napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Rozsudok okresného súdu tak podľa navrhovateľa pre stručné odôvodnenie neumožňuje pochopiť akými úvahami sa okresný súd pri hodnotení dôkazov riadil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa        § 221 ods. 1 písm. h)  O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.  K obsahu odvolania navrhovateľa sa v podaní zo dňa 05. 03. 2012 vyjadril odporca a vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ v žiadnom prípade nepreukázal zavinenie odporcu pri plnení jeho pracovných úloh tak, ako to vyžaduje § 179 ods. 1 Zákonníka práce, a tiež nepreukázal akého konkrétneho porušenia pracovných povinností sa mal odporca dopustiť. S navrhovateľom ako zamestnávateľom podpísal pracovnú zmluvu, kde bol dojednaný druh a charakteristika práce v článku I., bod 1 a 2 zmluvy. Podľa uvedených ustanovení pracovnej  zmluvy má zamestnanec v pracovnom pomere pracovať pod vedením zamestnávateľa s tým, že bude vykonávať práce súvisiace s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré sú v zmluve konkretizované. Odporca ďalej poukázal na článok VIII., bod 6 pracovnej zmluvy, kde je uvedené, že zamestnanec je povinný pracovné cesty nákladným motorovým vozidlom vykonávať podľa pokynov zamestnávateľa. Podľa názoru odporcu žiadne pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, prípadne Zákonníka práce neporušil. Pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom odvolaní odvoláva na obvyklú prax špedičných spoločností a tvrdí, že pokiaľ odporca neporozumel textu pokynov týkajúcich sa objednanej prepravy, tak  mal bezodkladne informovať svojho koordinátora a žiadať od neho vysvetlenie a preklad. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že je obvyklou praxou postup, na ktorý sa odvoláva. V konaní bolo preukázané na základe zhodných tvrdení účastníkov, že to, čo mal odporca zobrazené na palubnej doske počítača, mal zobrazené aj dispečer spoločnosti navrhovateľa. Odberateľ je obchodným partnerom navrhovateľa a nie obchodným partnerom odporcu, preto nie je dôvodné, aby sa priamo obrátil na odporcu, či je odporca držiteľom preukazu „ADR“. Podľa názoru odporcu  v tomto konkrétnom prípade porušil svoje pracovné povinnosti práve dispečer navrhovateľa, keďže na túto objednávku vedomý si faktu, že odporca nie je držiteľom preukazu „ADR“ nedal pokyny inému vodičovi. Na základe predloženej e-mailovej komunikácie odporca ani nemohol usudzovať, či ide o dotaz na „ADR“ licenciu a teda, či nedôjde v komunikácii k omylu, pretože dispečer odberateľa celý text napísal malými  písmenami. V uvedenej súvislosti odporca poukázal na vyhlášku č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), ktorá takisto používa skratku veľkými tlačenými písmenami, teda táto skratka je takto používaná v legislatíve a  v obchodnej praxi. Odporca  ďalej uviedol, že v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že došlo k zavinenému porušeniu povinností z jeho strany. Navrhovateľ predložil v konaní faktúru, z ktorej vyplýva len to, že mu bola vystavená spoločnosťou DSV Road A/S na sumu 1.143 Eur, táto faktúra však nebola opatrená prekladom a preto nebolo možné posúdiť za čo a na akom zmluvnom základe bola vystavená. Takisto e- mailová komunikácia nebola opatrená prekladom do úradného jazyka a za preukázané podľa odporcu nemožno považovať ani to, čo uvádzal navrhovateľ, že tento text mal byť dotazom na osvedčenie „ADR“    u vodiča kamiónu. Z výpisu z banky   predloženého navrhovateľom podľa názoru odporcu nie je zrejmé, že sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi ako škodu, uhradil navrhovateľ spoločnosti DSV Road A/S. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nepreukázal protiprávny úkon odporcu, porušenie povinností odporcu pri plnení jeho pracovných úloh, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností odporcu a vznikom škody a ani zavinenie odporcu, preto podľa názoru odporcu súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,41 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH; celkom 82,85 Eur.  Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2     O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.  Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v čase uzavretia pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.  Podľa ustanovenia § 179 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185. Zamestnanec  zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.  Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru. Ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením (ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce).  Za protiprávne konanie sa pokladá konanie, ktoré je v rozpore s právom; pre prípad zodpovednosti zamestnanca za škodu sa má na mysli konanie (alebo opomenutie konať), ktoré je  v rozpore so Zákonníkom práce, inými pracovnoprávnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou.  Porušenie povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže teda vyplývať z porušenia príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnanca a škodou, pričom príčinnú súvislosť musí preukázať poškodený, t. j. v tomto prípade zamestnávateľ. Zavinenie ako ďalší predpoklad pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.  V danom prípade sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody na tom skutkovom základe, že odporca dňa 28. 05. 2009 v rámci emailovej komunikácie v palubnom počítači umiestnenom vo vozidle navrhovateľa určenom na prepravu tovaru, prebiehajúcej v nemeckom jazyku,  na otázku dispečera spoločnosti DSV Road A/S so sídlom v Dánsku, (ktorá si objednala u navrhovateľa prepravu tovaru), či vlastní doklad „ADR“ odpovedal kladne. Na základe uvedenej kladnej odpovede odporcu,  bola odporcovi pridelená práca týkajúca sa prepravy tovaru, ktorú si spoločnosť DSV Road A/S objednala. Následne boli odporcovi zo strany  dispečera poskytnuté bližšie pokyny obsahujúce čas a miesto    nakládky resp. vykládky tovaru. Až v čase nakládky tovaru odporca dispečerovi oznámil, že dokladom „ADR“ nedisponuje, na základe čoho spoločnosť DSV Road A/S musela objednanú prepravu zrušiť. Týmto konaním vznikla podľa tvrdení navrhovateľa v žalobe spoločnosti DSV Road A/S škoda vo výške 1. 143 Eur, náhradu ktorej  si následne táto spoločnosť uplatnila voči navrhovateľovi; navrhovateľ tvrdil, že  jej vzniknutú škodu v celom rozsahu nahradil.  Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ (zamestnávateľ)  uzatvoril s odporcom ako zamestnancom dňa 16. 01. 2008 pracovnú zmluvu. Podľa článku VIII. bod 6 uvedenej zmluvy, z povahy pracovného pomeru podľa zmluvy  vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený vysielať zamestnanca na cesty nákladným motorovým vozidlom (kamiónom) a zamestnanec je povinný cesty vykonávať podľa pokynov zamestnávateľa. V bode 7 článku VIII. sa ďalej uvádza, že zamestnanec je povinný riadiť sa pokynmi svojich nadriadených v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že odporca ako zamestnanec navrhovateľa bol v zmysle pracovnej zmluvy povinný riadiť sa len pokynmi svojho zamestnávateľa a nie pokynmi zmluvného partnera svojho zamestnávateľa, ktorý si u navrhovateľa ako zamestnávateľa odporcu objednal prepravu tovaru. Okresný súd správne ustálil, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť odporcu za vznik škody na strane navrhovateľa, pretože nebol splnený jeden zo základných atribútov vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu a to protiprávne konanie. Druh a charakteristika práce, ktorú mal odporca vykonávať, je uvedená v článku I. pracovnej zmluvy. Medzi povinnosti odporcu nepatrilo prijímať a vybavovať objednávky na prepravu nákladu, iba viesť motorové vozidlo, dohliadnuť na nakládku a vykládku vozidla a starať sa o vozidlo, evidovať doklady k prepravám. V konaní nebolo preukázané, že by mal odporca povinnosť riadiť sa pokynmi objednávateľa prepravy, pretože takáto povinnosť mu z pracovnej zmluvy, zo Zákonníka práce ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že odporca žiadne povinnosti pri plnení pracovných úloh neporušil.  Pokiaľ ide o odvolaciu námietku  navrhovateľa, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keďže v odôvodnení rozhodnutia absentuje akým spôsobom sa súd vysporiadal s otázkami, ktoré sú predmetom súdneho konania, čo má podľa navrhovateľa za následok, že v odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek právna úvaha o otázkach podstatných pre rozhodnutie okresného súdu, odvolací súd uvádza, že okresný súd v prvom odseku na strane 5 jasne a zreteľne vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že nárok navrhovateľa uplatnený v žalobe je neopodstatnený, keď výslovne uviedol, že odporca neporušil žiadne svoje konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16. 01. 2008. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku bol podstatný záver o tom, či boli splnené základné predpoklady vzniku zamestnanca za škodu. Okresný súd v danom prípade správne dospel k záveru, že tieto predpoklady splnené neboli, pretože nebolo preukázané, že by odporca porušil konkrétne pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 16. 01. 2008. Z uvedených dôvodov nebolo v konaní podstatné, či nárok na náhradu škody bol s odporcom ako zamestnancom navrhovateľa prerokovaný alebo nie a v akej forme (písomne alebo ústne), preto sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou navrhovateľa nezaoberal.  Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) vyčíslená podľa § 10 ods. 1       a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu, spolu vo výške 13,81 Eur; trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní celkom 82,85 Eur.  O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149    ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.  Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.    Poučenie:  Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/57/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}