Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/127/2014 z 15. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. júla 2015, sp. zn. 3Cob/127/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7208210107.2 Krajský súd Košice | 3Cob/127/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7208210107.2 | 2015-07-15 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: § 132 OSP, § 351 ods. 2 ObZ, § 351 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a57a40d-2033-4fe3-9e70-e3ff9f9ed35d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7208210107.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208210107
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208210107.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu
JUDr. Jozef Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: K. S., rod. J., nar. X.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX, J., zastúpená K.. A. T., advokátom, J. 1, J. proti žalovaným: 1. T. I. - Z., nar.
XX.XX.XXXX, s miestom podnikania v J., Z. XX, X.: XX XXX XXX, 2. X.. O. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Z.
nám. 8, J. o zaplatenie 10.394,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č. k. 35Cb/246/2010-178 zo dňa 28.5.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 10.394,87 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 23.1.2011 do zaplatenia, vo
výroku o trovách konania, o zaplatení súdneho poplatku a o povinnosti nahradiť trovy štátu.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
vo výške 278,17 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.394,87 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 23.1.2011
do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Zároveň uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 3.609,79 eur na účet právneho zástupcu, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh
na začatie konania v sume 623,50 eur a povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v sume
7,20 eur.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca C. J., ktorý v priebehu konania zomrel, po pripustení
zmeny žaloby žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu 10.394,87 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 21.9.2009 do zaplatenia.
Odôvodnil to tým, že na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.8.2007, ktorej predmetom bola rekonštrukcia
budovy nachádzajúcej sa v J., C. č. XX, v rozsahu rekonštrukcia strechy, rekonštrukcie interiéru budovy
a oprava fasády budovy, preddavkovo uhradil sumu 764.773,- Sk, pričom po odstúpení od tejto zmluvy
mu vznikol nárok na vrátenie sumy 313.156,- Sk, ako tej časti, ktorá bola neoprávnene zahrnutá do
faktúry vystavenej žalovanými na sumu 801.275,30 Sk za práce a materiály, ktoré v uvedenom rozsahu
neboli zahrnuté v zmluve o dielo.



Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (oboznámením listinných dôkazov, najmä Zmluvy o dielo
zo dňa 20.8.2007, vrátane ponukového rozpočtu, ktorý bol súčasťou zmluvy, z dokladov o prevzatí
preddavku, odstúpením od zmluvy o dielo listom zo dňa 31.3.2008, faktúrou č. XXXXXXXX, listom
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.2.2008, listom žalovaného v 1. rade zo dňa 27.2.2008, stavebným
denníkom, výsluchom účastníkov, výsluchom svedka X.. C. D.), vychádzajúc z obsahu zmluvy ako aj
z ustanovení § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1 a §
548 ods. 1, 2, § 345 ods. 1, § 346 ods. 1, § 350 ods. 1, 2, § 351 ods. 1, 2 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako aj § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
uzavrel, že z hľadiska ceny za dielo táto môže byť stanovená buď pevnou sumou alebo podľa rozpočtu,
ktorý môže byť pevný, neúplný alebo nezáväzný. Mal za to, že v danom prípade bola cena stanovená
podľa rozpočtu pevného, ktorý bol súčasťou zmluvy, pričom v tomto prípade platí táto výška ceny a
zhotoviteľ môže účtovať len takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu
z dôvodov zmien vstupov materiálov, výrobkov a pod. Výnimkou by mohla byť jedine centrálna úprava
cien ako to bolo napr. v prípade úpravy Ministerstva financií cien a miezd SR č. 4/1990. Odchýliť od takto
dohodnutej ceny by sa zmluvné strany mohli len na základe obojstrannej dohody.

Konštatoval, že skutočnosť zmien ceny práce a dodávky na základe zmluvy o dielo uzavretej účastníkmi
konania bola upravená i konkrétne v predmetnej zmluve o dielo v článku 4 bod 4.4. a 4.5., na základe
ktorého bolo povinnosťou zhotoviteľa v prípade vzniku prác naviac upozorniť na ne objednávateľa
vopred pred ich započatím a to písomným zápisom v stavebnom denníku. K realizácii takýchto prác
naviac mohol potom pristúpiť zhotoviteľ až po podpísaní dodatku k základnej zmluve oboma zmluvnými
stranami. Tieto práce až na základe splnenia tejto podmienky mohol zhotoviteľ účtovať v nových cenách
dohodnutých a odsúhlasených oboma zmluvnými stranami.

Vzhľadom na záver súdu o pevnom rozpočte (ako ceny za dielo), ktorý bol súčasťou zmluvy o dielo
a mal súd za to, že na strane žalovaných nebolo kryté plnenie v celkovej žalovanej sume 313.156,-
Sk (10.394,87 eur) ako rozdielu medzi sumou poskytnutou právnym predchodcom žalobcu a sumou
uznanou (764.773,- Sk - 451.616,- Sk). Prvostupňový súd mal za to, že uvedené vyplýva zo skutočnosti,
že medzi zmluvnými stranami neexistovali žiadne dohody dotýkajúce sa stanovenia ceny za práce
naviac, pričom rozsah a položky, z ktorých bola vypočítaná suma 349.659,- Sk ako suma neoprávnená,
nebola medzi účastníkmi konania sporná. Obrana žalovaných totiž spočívala v tom, že dojednanie o
prácach naviac existovalo. V tomto smere však žalovaní neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by bola
uvedená skutočnosť zrejmá a toto nepotvrdil ani nimi navrhovaný svedok X.. D.. Za tohto stavu mal súd
za to, že plnenie vo výške 313.156,- Sk sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní vrátiť po odstúpení od zmluvy
zo strany právneho predchodcu žalobcu v zmysle ustanovenia § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 365 Obchodného
zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Žiadané úroky priznal až od 23.1.2011, nakoľko žalobca nepreukázal, že druhého
zo žalovaných, žalovaného v 2. rade (ako solidárneho dlžníka) vyzval na vrátenie žalovanej sumy
skôr, ako doručením mu žaloby dňa 21.1.2010. Žalobu v časti žiadaného príslušenstva za obdobie od
21.9.2009 do 22.1.2011 preto zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobcov neúspech v konaní bol len
nepatrný (v časti týkajúcej sa obdobia uplatneného úroku z omeškania), preto zaviazal súd žalovaných
na plnú náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách štátu, ktoré pozostávajú zo svedočného vo výške 7,20 eur odôvodnil
prvostupňový súd ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o zaplatení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania odôvodnil prvostupňový súd ust.
§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a keďže žalobca bol rozhodnutím súdu oslobodený
od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh, zaviazal súd žalovaných v zmysle vyššie citovaného



zákonného ustanovenia na povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 623,50 eur (položka 1a
sadzobníka).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podaním
zo dňa 30.9.2012 doplnil svoje odvolanie a žiadal celú žalobu zamietnuť.

V odvolaní uvádza, že cenová ponuka rozpočtu stavby bola založená na požiadavkách pána J., no
po likvidácii plechu zo strechy záhradného domčeka a strechy domu vyskočili nové požiadavky na
demoláciu daných objektov, pretože nové skutočnosti, t.j. naviac práce, sa až potom zviditeľnili. Nie je
pravda, že pán J. na tieto práce nedal súhlas, bez týchto naviac prác by iná firma nemohla vo výstavbe
pokračovať a bez súhlasu pána J. by tieto práce nemohli uskutočniť. Je to podchytené v stavebnom
denníku, t.j. vykonávanie týchto prác. Skutočnosti, že to písomne pán J. neodsúhlasil a nepodpísal to v
stavebnom denníku, ako sa neskôr ukázalo, bolo to z jeho strany účelové.

Ďalej uviedol, že každú položku naviac prác pán J. ústne odsúhlasil, pretože by ju nemohli vykonávať
bez jeho súhlasu a v tom sa angažovala aj pani J., ktorá chcela zlikvidovať všetok neporiadok v
demolovanom dome a na danom pozemku v záhrade, takže mali k tomu dvojitý súhlas.

V ďalšej časti odvolania sa vyjadruje k jednotlivým položkám ním vystavenej faktúry č. XXXXXXXX.
Uvádza, že položka č. 1 (statický posudok budovy) v sume 8.000,- Sk vyplynula z požiadavky
Stavebného úradu Košice I a Pamiatkostavu Košice v ich vyjadrení k ohlásenej rekonštrukcii. V statickom
posudku statik a projektant X.. D. skonštatoval, že záhradný domček je v havarijnom stave a treba
ho z bezpečnostných dôvodov zbúrať. Čo sa týka domu, vyjadril sa k daným prácam potom ústne pri
viacerých návštevách, kedy zhodnotil havarijný stav daných súčastí domu, napr. vtedy keď sa jediný krát
stretol s pánom J. skonštatoval, že krov na dome je prehnitý, žiadal urobiť sondy na strope nad klenbami
a žiadal odľahčiť klenby likvidáciou násypov nad klenbami kvôli odľahčeniu klenieb pri položení nového
krovu a strešnej krytiny. K položke č. 7 (Oprava vodovodu) v sume 1.500,- Sk uviedol, že pán J. žiadal od
nich zlikvidovať vodovod v pivnici a ťahať ho domu cez chodbu, no zistili, že presakovanie vodovodného
potrubia sa dá zlikvidovať dočasným odstavením potrubia. Zabezpečili to tak, že detektorom kovu našli
na ceste pred domom hlavný vodovodný uzáver, zbíjačkou odstránili asfaltový kryt a hlavný uzáver
uzavreli.

K položke č. 10 (Vybúranie okien) v sume 1.392,- Sk bolo pre nové okno, ktoré nariadil pán J. a oni to
zrealizovali. K položke č. 11 (Vybúranie drevených a kovových zárubní) v sume 786,- Sk uviedol, že bolo
vybúranie nariadené pánom J. a nimi zrealizované. K položke č. 15 (Dodávka I nosníkov) v sume 26.000,-
Sk bola zrealizovaná na základe požiadavky pána J., nosníky mali byť použité ako nosná konštrukcia pre
podlahy v miestnostiach a zároveň ako stropy nad pivnicami, preto boli I-nosníky zakúpené a dopravené
na stavbu, na čo dal peniaze 40.000,- Sk.

K položke č. 2 (Demolácia budovy dom v záhrade) podľa rozpočtu 54 m3 podľa prílohy 108 m3, čím došlo
k navýšeniu fakturovanej ceny diela o 34.797,80 Sk uviedol, že k navýšeniu došlo z toho dôvodu, že až po
odkrytí resp. likvidácii plechovej strechy a krovu zistili, že záhradný domček nie je nalepený na susednú
budovu, ale má vlastný obrovský múr, ktorý treba odstrániť, čím sa demolácia zväčšila dvojnásobne. K
položke č. 3 (Demolácia časti hlavnej budovy) podľa rozpočtu 100 m3 podľa prílohy 151 m3, čím došlo
k navýšeniu fakturovanej ceny diela o 14.106,60 Sk uviedol, že zadné steny budovy boli nenosné, preto
museli byť zlikvidované, pretože by neuniesli záťaž nového krovu a strešnej krytiny a boli by sa zrútili. K
položke č. 4 (Búranie muriva nadzákladového) podľa rozpočtu 2,58 m3 podľa prílohy 17,8 m3, čím došlo
k navýšeniu fakturovanej ceny diela o 7.4832,70 Sk uviedol, že až po odstránení plechovej krytiny a krovu
sa ukázal konečný objem nadzákladového muriva a spadli schátrané nadzákladové múry od susedov.
K položke č. 8 (Búranie komínového muriva) podľa rozpočtu 6,32 m3 podľa prílohy 20 m3, čím došlo
k navýšeniu fakturovanej ceny o 6.964,50 Sk uviedol, že až po odstránení plechovej krytiny a krovu sa
ukázal konečný objem komínového muriva, ktorý bol predtým krytý nadzákladovým murivom a rôznymi
priečkami. K položke č. 12 (Búranie drevených stropov) podľa rozpočtu 27,16 m3 podľa prílohy 88,12



m3, čím došlo k navýšeniu fakturovanej ceny o 14.228,10 Sk uviedol, že na začiatku bola požiadavka
na likvidáciu len drevených stropov nad pivnicami, lenže po odstránení plechovej hrdzavej krytiny a
krovu sa pracovníci prepadli cez stropy a z bezpečnostných dôvodov bolo treba zlikvidovať aj tieto ďalšie
drevené stropy. K položke č. 13 (Presun a odvoz sutiny) podľa rozpočtu 100 m3 podľa prílohy 193 m3,
čím došlo k navýšeniu fakturovanej ceny diela o 25.668,- Sk uviedol, že navýšenie spôsobili nájdené
múry záhradného domčeka a oporné múry od susedov, ktoré sa rozpadli a museli byť odstránené. K
položke č. 16 (Demontáž a montáž plastových okien a dverí) uviedol, že kvôli požiadavke Pamiatkostavu
Košice, že fasádne okná musia byť vo farbe prírodného dreva a po ústnom odsúhlasení pánom J., že
môžeme zmeniť objednávku v tomto duchu sa okná predražili z 204.169,80 Sk na 247.000,- Sk, čo pán J.
aj doplatil dňa 1.10.2007 sumou 124.773,- Sk a okrem toho ešte zmenil požiadavku na kuchynské okno
z obyčajného na balkónové, čo tiež dvihlo cenu, s čím súhlasil. Takže reálne súčasťou ceny (v položke č.
16) bola len dodávka nových okien a dverí a demontáž starých okien a dverí. K položke č. 17 (Dodávka
hranolov a lát na krov) podľa rozpočtu 20 m3 podľa prílohy 23,6 m3, čím došlo k navýšeniu fakturovanej
ceny diela o 24.840,- Sk uviedol, že súčasťou položky dodávky hranolov a lát bola aj dodávka dosiek
k I-nosníkom na zadebnenie spodnej časti I-nosníkov a vytvorenie strateného debnenia. K vyššej cene
predloženej prílohy faktúry (ako v rozpočte) uviedol, že oproti rekonštruovanému domu na C. ulici bola
voľná plocha, s ktorou sa rátalo ako na miesto pre kontajner pre suť, nakoľko sa pán J. pohádal s
majiteľom pozemku, tento pozemok ohradil a tým nám predražil 2 až 3-násobne položku č. 3, 4, 8, 13
Demolácia hlavnej budovy, búranie komínového muriva, búranie nadzákladového muriva a presun a
odvoz sutiny. K položke č. 14 uviedol, že zodpovedá realite vzhľadom na množstvo sutiny, ktorá bola
odvezená a bolo potrebné všetko prečistiť z dôvodu veľkej prašnosti. Súhlas na realizáciu naviac prác
bol ústne pánom J. dávno udelený, ale do stavebného denníka to nepodpísal, už vtedy plánoval ako
nás podvedie. Je nelogické, aby sme robili naviac práce, ktoré nám neodsúhlasí. Pán J. sa vyjadril, že
žiadny dodatok k zmluve nepodpíše, že u neho platí slovo chlapa a to je výsledok podlosť a klamstvo z
jeho strany. Práce na rekonštrukcii sa nemohli ukončiť v danom termíne z dôvodov: reálne realizované
množstvo prác, ktoré sa strojnásobilo, neodsúhlasenie projektu, ktorý bol na dokončenie potrebný kvôli
stavebnému úradu, pamiatkostavu a samotnej stavbe.

Ďalej uviedol, že nie je pravda, že stavba bola nezabezpečená proti jej poškodzovaniu, celá stavba bola
prekrytá fóliou proti dažďu a snehu, takže firma I. T. - Z. J. sa neobohatila na tejto stavbe o žiadnych
313.156,- Sk, ale ešte vytvorila stratu ako rozdiel medzi prevzatými zálohovými platbami a fakturovanou
sumou vo výške 36.502,30 Sk.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
ako vecne správny potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 278,17 eur.

Vo vzťahu k namietanému rozsahu vykonaných prác považoval za potrebné uviesť, že dňa 20.8.2007
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka na zhotovenie stavby:
Rekonštrukcia budovy - C. XX, Košice v rozsahu: rekonštrukcia strechy, oprava fasády a rekonštrukcia
interiéru budovy. Cena diela bola podľa jednotlivých položiek špecifikovaná v rozpočte, ktorý tvoril prílohu
zmluvy o dielo. Termín ukončenia diela bol dojednaný na november 2007. Podľa zápisu v stavebnom
denníku dňa 3.1.2008 došlo k zastaveniu realizácie stavebných prác, pričom dielo bolo napriek zimnému
obdobiu ponechané bez akéhokoľvek zabezpečenia proti jeho poškodzovaniu alebo znehodnocovaniu
vplyvom počasia, resp. iných faktorov. Keďže k ukončeniu diela nedošlo v dojednanom termíne a
žalovaní prerušili vykonávanie diela, žalobca listom zo dňa 18.2.2008 vyzval žalovaného na oznámenie
stavu rozpracovaného diela a zúčtovanie spôsobu použitia poskytnutých finančných prostriedkov ako
aj oznámenia termínu ukončenia diela. Listom zo dňa 27.2.2008 bolo odpovedané na vyššie uvedenú
výzvu, obsahom ktorej bol aj súpis dodaných materiálov a vykonaných prác za obdobie od 22.8.2007
do 22.12.2007 a žalovaný v 1. rade zároveň vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 27.2.20008 na sumu
801.275,30 Sk, ktorou zúčtoval žalobcom poskytnuté finančné plnenie v sume 764.773,- Sk.

Predložené zúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov nemá oporu v zmluve o dielo, v ktorej
rozpočte sa nachádza položkovitá špecifikácia jednotlivých zložiek ceny diela, keďže predložená príloha
faktúry č. XXXXXXXX obsahuje položky, ktoré vôbec neboli súčasťou predkladaného rozpočtu (presná
špecifikácia jednotlivých položiek je obsahom návrhu na začatie súdneho konania); predložená príloha
faktúry č. XXXXXXXX obsahuje položky, ktoré boli súčasťou rozpočtu v menšom rozsahu a predložená



príloha faktúry obsahuje položky, ktorých dojednaná jednotková cena v rozpočte bola nižšia ako v
priloženej špecifikácii a zároveň predložená príloha faktúry obsahuje položky, ktorých realizácia zjavne
nezodpovedá realite, čo je rovnako obsahom návrhu na začatie súdneho konania.

Zdôraznil, že v zmysle čl. 4 bod 4.4. Zmluvy o dielo zmenu ceny diela bude možno meniť len dodatkom
k zmluve odsúhlasením oboma zmluvnými stranami pri prípadných prácach naviac. Podľa bodu 4.5 v
prípade, ak vzniknú práce naviac, zhotoviteľ na ne upozorní objednávateľa vopred pred ich začatím
písomným zápisom v stavebnom denníku. K ich realizácii zhotoviteľ pristúpi bezodkladne po podpísaní
dodatku k zmluve oboma zmluvnými stranami. Za tieto práce bude zhotoviteľ účtovať cenu dohodnutú a
odsúhlasenú oboma zmluvnými stranami. Podľa č. 11 bod 11.2 akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy sa
budú robiť formou písomných dodatkov potvrdených obidvoma zmluvnými stranami.

Uviedol, že v stavebnom denníku predloženom žalovaným na rokovaní dňa 20.3.2008 sa nenachádza
žiaden zápis, predmetom ktorého by bolo upozornenie na potrebu vykonania naviac prác. Zo strany
žalobcu nebol nikdy udelený súhlas na realizáciu naviac prác alebo k zmene jednotkových cien
dojednaných v rozpočte, pričom tak navýšenie prác ako aj navýšenie jednotkových cien mu bolo zo
strany žalovaného prvýkrát oznámené až v prílohe faktúry č. XXXXXXXX.. Skutočnosť, že pôvodný
žalobca (pán J.) nedal súhlas na vykonanie naviac prác, vyplýva aj z odstúpenia od zmluvy o dielo, kde
je táto okolnosť explicitne uvedená. Taktiež právna nástupkyňa žalobcu (manželka nebohého pána J.)
sa na pojednávaní vyjadrila, že žiaden súhlas na naviac práce nedal ani jej manžel a ani ona.

Žalovaní potrebu prekročenie rozpočtovej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny oznámili
žalobcovi až v Súpise vykonaných prác, t.j. v listine, ktorú adresovali žalobcovi viac ako 2 mesiace od
ukončenia prác na diele, a to na výzvu žalobcu, aby predložili zúčtovanie spôsobu použitia poskytnutých
finančných prostriedkov. Bez zbytočného odkladu po doručení Súpisu vykonaných prác, žalobca odstúpil
od zmluvy o dielo, pričom jedným z dôvodov odstúpenia, bol aj nesúhlas navýšenia ceny diela. Odplata
za prípadné naviac práce, t.j. plnenie zhotoviteľa, ktoré nebolo dojednané v zmluve (vôbec alebo v
menšom rozsahu) podlieha týmto preklúzií (§ 547 ods. 6 Obchodného zákonníka), na čo súd v konaní
prihliada ex offo.

Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 27.2.2008 v sume 349.659,- Sk v
zjavnom rozpore s dojednaniami zmluvy o dielo (najmä dojednané práva a povinnosti, rozpočet), uplatnil
si žalobca v návrhu na začatie konania sumu 313.156,- Sk (rozdiel sumy 764.773,- Sk ako poskytnutej
zálohy a sumy 451.616,- Sk oprávnenej časti faktúry č. XXXXXXXX.).

Nad rámec vyššie uvedeného považoval žalobca za potrebné uviesť, že odvolací dôvod žalovaného v
2. rade a to, že súd na základe vykonaných dôkazov mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam,
neobstojí.

Poukazujúc na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný ako aj na ust. § 120 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci konania boli súdom riadne poučení,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd
neprihliada uviedol, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o tom, že mali byť vykonané práce
naviac, navrhli vyslúchnuť X.. C. D. (projektanta), ktorý mal potvrdiť dojednanie vykonania naviac prác
medzi žalovanými a pôvodným žalobcom. Ten sa však na pojednávaní konanom dňa 28.5.2012 vyjadril,
že so žalobcom sa na stavbe stretol iba raz, malo sa jednať o náhodné stretnutie, avšak k nejakému
rozhovoru, či jednaniu medzi ním, žalovanými v 1. a 2. rade a C. J. nedošlo. S poukazom na vyššie
uvedené mal za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam.



V priebehu odvolacieho konania bolo súdu právnym zástupcom žalobkyne doručené podanie označené
ako žiadosť o pokračovanie v konaní s dedičkou po žalobkyni. Z obsahu uvedeného podania vyplýva,
že dňa 15.10.2012 došlo k úmrtiu žalobkyne K. J. (právnej nástupkyne pôvodného žalobcu C. J.)
a na základe vydaného osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.11.2012 spísaného na Notárskom úrade
O. J., notárom ako súdnym komisárom so sídlom v J., J. XX pod sp. zn. XXD XXX/XXXX, A. XXX/
XXXX, na základe ktorého dedičstvo po poručiteľke pozostávajúce z pohľadávky, ktorá je predmetom
súdneho konania, nadobudla dcéra poručiteľky K. S., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, J., ktorá cestou
zvoleného právneho zástupcu vyjadrila súhlas s pokračovaním v konaní a zotrvala v plnom rozsahu na
podaniach a vyjadreniach uskutočnených jej právnymi predchodcami v tomto súdnom konaní. Zároveň
žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať aj trovy
odvolacieho konania, a preto odvolací súd v súlade s platnou právnou úpravou pokračoval v konaní s
právnou nástupkyňou žalobkyne K. S., rod. J., ktorá vstúpila do práv a záväzkov doterajšej žalobkyne
ako jej dedička.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Aj keď odvolanie proti rozsudku podal iba žalovaný v 2. rade, odvolací súd preskúmal rozsudok v celom
rozsahu aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, pretože obaja žalovaní boli napadnutým rozsudkom
zaviazaní na peňažné plnenie spoločne a nerozdielne, čo zakladá ich nerozlučné spoločenstvo v konaní
a podľa § 91 ods. 2 O.s.p. to má za následok, že procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých
spoločníkov (odvolanie žalovaného v 2. rade sa vzťahuje teda aj na rozsudok súdu prvého stupňa voči
žalovanému v 1. rade).

Odvolanie nebolo podané proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom
preskúmavaný.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v
napadnutej časti (aj odôvodnenia) a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov
napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný v 2. rade namietal v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu
predložiť).

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci v napadnutej časti aj správne rozhodol.



Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a na základe
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu s poukazom na
skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní účastníci majú
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Táto povinnosť spočíva v tom, že žalobca
i žalovaní musia tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok, resp. odôvodňujú
obranu proti uplatnenému nároku a musia osvedčiť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov.

V prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného peňažného nároku bolo na
žalobcovi, ktorý dôkazné bremene uniesol. Žalovaní však neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
svojej obrany, že povinnosť vydať plnenia im nevznikla a ktorá spočívala v tom, že dojednanie o
prácach naviac existovalo, keďže v tomto smere žalovaní neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by
bola uvedená skutočnosť nepochybne preukázaná.

Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že cena bola stanovená podľa rozpočtu pevného, ktorý bol
súčasťou zmluvy (čo nebolo medzi účastníkmi sporné), pričom žalovaní v konaní žiadnym spôsobom
jednoznačne nepreukázali, že vznik prác naviac bol prejednaný s pôvodným žalobcom (objednávateľom,
teraz už nebohým C. J.), čo do rozsahu a cien v zmysle čl. 4 bod 4.4. a 4.5. Zmluvy o dielo. Na základe
týchto bodov bolo povinnosťou zhotoviteľa v prípade vzniku prác naviac upozorniť na ne objednávateľa
vopred pred ich započatím, pričom k realizácii takýchto prác naviac mohol potom pristúpiť zhotoviteľ
až po podpísaní dodatku k základnej zmluve oboma zmluvnými stranami a až následne tieto práce na
základe splnenia tejto podmienky uvedenej v Zmluve o dielo mohol zhotoviteľ účtovať v nových cenách
dohodnutých a odsúhlasených oboma zmluvnými stranami.

Pokiaľ obrana žalovaných v priebehu prvostupňového konania spočívala len v ich tvrdení, že dojednanie
o prácach naviac existovalo (čo opakovane žalovaný v 2. rade tvrdil aj v podanom odvolaní), tak ako na
to správne poukázal aj súd prvého stupňa, žalovaní neprodukovali na tieto tvrdenia žiadne relevatné
dôkazy a tieto skutočnosti nepotvrdil ani nimi navrhovaný svedok (Ing. D.). Správne súd prvého stupňa
preto uzavrel, že peňažné plnenie vo výške 313.156,00 Sk sú žalovaní v 1., a 2. rade povinní spoločne
a nerozdielne vrátiť žalobcovi po odstúpení od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu v zmysle
ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Žalovaným nevzniklo právo na zaplatenie celkovej sumy,
ktorá bola fakturovaná nimi vystavenou faktúrou, ako prác a materiálov čo do rozsahu a jednotkových
cien, ktoré boli v rozpore s prácami, materiálmi a jednotkovými cenami, ako aj rozsahu uvedeným v
pevnom rozpočte tvoriacom súčasť Zmluvy o dielo.

S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc aj zo zákonnej procesnej úpravy konania pred súdmi,
považuje opakovane odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým
skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky (ten účastník, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí). Dôkazné bremeno
znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nepreukázal nepochybne svoje
tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takom prípade, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva na rozhodnutie vo veci, či už pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia



povinnosti uloženej mu podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p.) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť
preukázaná.

Za takejto situácie, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku
a žalovaní svoju obranu náležite nepreukázali, súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaných
dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti - § 132 O.s.p.) správne, keď
žalobe vyhovel.

Pokiaľ žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní okrem iného poukazuje aj na skutočnosti, t.j. vyjadruje
sa k jednotlivým položkám k nimi vystavenej faktúry (pred súdom prvého stupňa tieto skutočnosti
neuvádzal, navyše k ním uvádzaným skutočnostiam nepredkladá žiadne dôkazy ani nenavrhuje vykonať
žiadne dokazovanie), odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa považuje
predovšetkým súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav.

Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na
preukázanie sporných, právne závažných a významných tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvého
stupňa upozorňuje aj účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., čo má dôsledky pre uplatnenie zásad
neúplného apelačného systému. Zákon totiž pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní,
v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu.
Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť,
ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže
(nesmie) vziať do úvahy ani odvolací súd a tento prístup je teda základom neúplného apelačného
systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém.

Keďže v posudzovanom prípade sa nejedná o prípad podľa ust. § 205a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ O.s.p.
a žalovaní boli riadne poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nemôžu byť skutočnosti (prípadne
dôkazy, ktoré však žalovaný v 2. rade ani nenavrhuje) uvádzané žalovaným v 2. rade v rámci písomného
odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvého stupňa spôsobilým odvolacím dôvodom.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti, potvrdil podľa § 219 O.s.p., ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 od.s 1 O.s.p.. Priznal žalobcovi účelne vynaložené trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie
(za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 278,17 eur (t.j.
odmenu 270,54 eur a režijný paušál 7,63 eur), ktoré sú povinní žalovaní v 1. a v 2. rade zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.