Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/229/2015 z 29. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. júna 2015, sp. zn. 26Co/229/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114219437.1 Krajský súd Trnava | 26Co/229/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2114219437.1 | 2015-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z., § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z., § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc25eb29-29da-4f61-8c27-1cf38378fdd2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114219437.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/229/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219437
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114219437.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto
1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o.,
so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovaným: 1/ W. D., narodený XX. U.
XXXX, bytom S., Y. O. XXXX/XX a 2/ Q. D., narodená XX. C. XXXX, bytom S., Y. O. XXXX/XX, o 447,97
eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. februára 2015
č. k. 24C 125/2014-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaným v prvom a druhom rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobu žalobkyne zamietol a žalovaným 1/ a
2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil poukazom na
ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) bod 1 ZoOS (Z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov),
ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 6 prvá veta, O.Z (Z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov), ust. § 1 ods. 2 písm. a), b), c), d) a e), § 4 ods. 2 písm. a) až s) a ust. §
4 ods. 3 ZoSÚ ( Z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008) a
vecne neopodstatnenosťou žaloby z dôvodu, že žalovaní ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej vrátili
žalobkyni finančnú čiastku spolu vo výške 1.914,69 eur, hoci žalobkyňa im na základe posudzovanej
revolvingovej zmluvy číslo 70185969 zo 14. augusta 2008 poskytla len čiastku 1.891,19 eur s tým, že
žalobkyňou poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko predložená revolvingová
zmluva, nespĺňa požiadavky zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované ku dňu jej uzatvorenia ZoSÚ,
a to pre absenciu základných náležitostí vyžadovaných zákonom pre takýto typ zmluvy a to najmä údajov
o výške počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej percentuálnej miere nákladov
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Rozhodnutie o náhrade trov
konania právne odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (Z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov), keďže žalovaní síce mali vo veci plný úspech, avšak náhradu
trov konania si neuplatnili a z obsahu spisu im žiadne trovy konania nevyplývali.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie namietajúc postup súdu prvého
stupňa následkom ktorého došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom, k nesprávnym
skutkovým záverom ak rozhodnutiu súdu vychádzajúcemu z nesprávneho právneho posúdenia veci a v
neposlednom rade aj k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1



Ústavy SR (Z.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. V tejto súvislosti ďalej namietala, že ňou predložená zmluva o revolvingovom
úvere spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre takýto typ zmluvy ZoSÚ účinným v čase uzatvárania
zmluvy poukazujúc na to, že v posudzovanej veci ide o revolvingový úver, pri ktorom splácanie a čerpanie
úveru závisí na dlžníkovi, z ktorého dôvodu nie je možné vyčísliť počet splátok úveru, dobu splácania
úveru, jeho konečnú splatnosť a z ktorých dôvodov potom takýto úver nie je spotrebiteľským úverom
(tak ako ho definuje ustanovenie § 1 ods. 2 ZoSÚ) s tým, že na takýto právny vzťah vytvorený medzi
žalobkyňou a žalovanými nie je možné aplikovať ZoSÚ, ale len Občiansky zákonník, Obchodný zákonník
a zákon o ochrane spotrebiteľa, ktoré obligatórne nevyžadujú splnenie podmienok vyžadovaných ZoSÚ.
Napriek tomu však podľa jej názoru, všeobecné obchodné podmienky v posudzovanej veci stanovili
základným modus určenia výšky splátok ako aj práva a povinnosti z toho vyplývajúce poukazujúc na
článok 4.1 VOP článok 1.3.8 VOP a prílohu číslo 3 zmluvy, kde je zreteľne uvedená výška minimálnej
splátky pri príkladoch úverových limitov. Ďalej poukazujúc na článok 5.4 VOP a prílohu číslo 4 zmluvy
namietala, že v zmluve je určená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 29% napriek tomu,
že Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku z 27. januára 2011 v konaní vedenom pod spisovou
značkou 6Co 95/2010 uzavrel, že v prípade revolvingového úveru nie je možné uviesť RPMN práve pre
charakter v takejto zmluve dohodnutých práv a povinností zmluvných strán. Pokiaľ ide o výšku úrokovej
sadzby poukázala na znenie prvej strany úverovej zmluvy, kde je uvedená úroková sadzba ku dňu
podpisu zmluvy vo výške 2,14% mesačne pre všetky úverové limity a že výška úrokovej sadzby je
taktiež uvedená v prílohe číslo 2 nazvanej Sadzobník poplatkov a v prílohe číslo 4 nazvanej Formulár
o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to v časti 3.B ako ročná úroková sadzba
vo výške 26,68%. Príloha číslo 4 obsahuje taktiež výšku prípadných ďalších poplatkov. Podľa jej názoru
všeobecné obchodné podmienky je potrebné rešpektovať ako súčasť zmluvy s tým, že nie je v rozpore
so zákonom ak niektoré údaje uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 ZoSÚ nie sú uvedené priamo na prvej
strane zmluvy, ale sú uvedené neoddeliteľných súčastiach zmluvy.

Žalovaní odvolací návrh nepodali.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovenia § 4 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 14. augusta 2008, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo faktický použité a podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce.
Žalovaní sa k výzve vyjadrili tak, že s použitím predmetného ustanovenia ZoSÚ súhlasila v prípade, ak
takéto použitie bude v ich prospech. Žalobkyňa sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. v medziach odvolania celú vec, pretože od výslovne
napadnutého rozhodnutia vo veci samej (napadnutého ako celok) bol závislým i výrok rozsudku o trovách
konania a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008 Z.z.) bez
pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa
prejednal vec na pojednávaní a nebol tu ani verejný záujem vyžadujúci nariadenie pojednávania) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.) Rozsudok odvolacieho súdu
bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa (okrem požiadavky
na povinné uvedenie RPMN pri zmluve o revolvingovom úvere pod hrozbou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti takéhoto úveru) na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov
predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne
postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.),
odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2
O.s.p. in fine) nasledovné:
Predmetom tohto sporu je posúdenie nároku žalobkyne na plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
70185969 zo 14. augusta 2008, ktorú zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu stotožniac sa so závermi
súdu prvého stupňa je potrebné (bez ohľadu na prevažne nedôvodné a právne nepodložené odvolacie
námietky žalobkyne) vzhľadom na jej účastníkov (ust. § 3 ods. 2 a 3), ako aj obsah práv a povinností



v nej dohodnutých považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere na ktorú sa vzťahuje (rešpektujúc
osobitný charakter zmluvy o revolvingovom úvere) ZoSÚ upravujúci okrem iného aj formu a podstatné
náležitosti takejto zmluvy (ust. § 4 ods. 1 a 2) vrátane právnych následkov ich absencie v reálne
uzatvorenej zmluve ( ust. § 4 ods. 3 a 4). V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde vzhľadom
na charakter v nej dohodnutých práv a povinností jej účastníkov nemožno určiť RPMN (čo je podľa
názoru odvolacieho súdu aj prípad revolvingovej zmluvy - teda zmluvy, kde ako to správne namietala aj
žalobkyňa je typické, že veriteľ úver dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu), ZoSÚ
ukladá veriteľovi povinnosť spotrebiteľa najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať o
úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platených od doby, keď bola
zmluva uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená ako aj o postupe a spôsobe
zániku alebo ukončenia zmluvy § 3 ods. 6). Pokiaľ ide o RPMN (ktorej absenciu v uzatvorenej úverovej
zmluve vytkol súd prvého stupňa) je potrebné uviesť, že tento údaj je dôležitý pre vyjadrenie nákladov na
úver a spotrebiteľom pomáha spoznať náklady ktoré budú spojené so spotrebiteľským úverom. Okrem
toho zjednodušuje spotrebiteľovi možnosť porovnania obdobných produktov na finančnom trhu ako aj
výber toho najvhodnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho
vyčíslenie je potrebné mať stabilizované vstupné údaje o výške úveru, období trvania úverového vzťahu,
výške splátok úveru, úrokov a poplatkov. V prípade revolvingového úveru, na začiatku revolvingového
vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového
vzťahu vychádzajúc z počtu splátok sú vo všeobecnosti zistiteľné. To však už dobre nie je možné v
priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet
RPMN. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že posudzovaný revolvingový
úver len vzhľadom na chýbajúci údaj o RPMN je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z
tohto dôvodu potom odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa oprávnenosti absencie RPMN v zmluve
o revolvingovom úvere odvolací súd považuje za dôvodnú. To však nemení nič na jeho závere o
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa zamietnutím nárokov žalobkyne na zaplatenie účtovaných
úrokov z úveru, poplatkov, vrátane poplatkov z omeškania, teda v skutočnosti čiastky prevyšujúcej
sumu žalobkyňou reálne poskytnutých finančných prostriedkov a to z dôvodu, že tieto v zmluve o
úvere neboli riadne dohodnuté a tak žalobkyni, ako veriteľovi nevzniklo právo na ich zaplatenie (§ 4
ods. 4 ZoSÚ). Podľa názoru odvolacieho súdu, totiž aj zmluva o revolvingovom úvere musí obsahovať
dohodu o ročnej úrokovej sadzbe (aj keď aktuálnu len v čase uzatvárania zmluvy s možnosťou jej
neskoršej zmeny) a výške poplatkov ako údajov bytostne dôležitých pre rozhodnutie sa spotrebiteľa
o voľbe pre neho najvhodnejšieho úveru alebo produktu na finančnom trhu a údajov poskytujúci mu
informáciu o predpokladanom navýšení nákladov potrebných na splatenie úveru počas zamýšľaného
trvania úverového vzťahu (§ 3 ods. 6, písm. b) a § 4 ods. 2, písm. h) ZoSÚ). V tejto súvislosti odvolací
súd dáva do pozornosti, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 70185969 zo 14. augusta 2008 predložená
žalobkyňou takéto údaje neobsahuje a teda je možné konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že žalovaným vznikla povinnosť platiť dohodnutý úrok z úveru (prípadne
dohodnuté poplatky). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že výška úroku je uvedená na prednej strane
úverovej zmluvy na takúto jej námietku nebolo možné prihliadnuť, nakoľko na prednej strane úverovej
zmluvy je síce uvedené „Úroková sadzba platná ku dňu podpisu tejto zmluvy: 2,14 % mesačne pre
všetky limity“, teda po prvé nie je to údaj o ročnej úrokovej sadzbe a po druhé tento údaj je na úverovej
zmluve uvedený veľmi drobným nečitateľným písmom (a okrem toho písmom výrazne menším, aké
je použité pre ostatnú časť zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu
prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila používanie tak drobného písma (ktoré je prakticky voľným okom
nečitateľné) ako použila žalobkyňa na vyhotovenie tzv. dohody o výške úroku z úveru (v spotrebiteľských
zmluvách) za nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok jej neplatnosť. Okrem toho odvolací
súd dodáva, že nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale
taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie
poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi
neboli poskytnuté vôbec. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe (25,68%) sa nachádza len v listine nazvanej
„Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o revolvingovom úvere“, ktorý by mal tvoriť prílohu zmluvy.
Dohoda zmluvných strán o tom, čo tvorí prílohy zmluvy vrátane prehlásenia žalovaných, že sa oboznámili
so všeobecnými obchodnými podmienkami a prílohami 1-4 zmluvy a s týmito súhlasia je však opätovne
vyhotovená na prednej strane úverovej zmluvy veľmi drobným nečitateľným písmom (výrazne menším
ako ostatný obsah zmluvy), čo má opätovne ten dôsledok, že na ňu treba hľadieť ako na neplatnú.

Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že všeobecné obchodné podmienky stanovili základný modus
určenie výšky splátok a práva a povinnosti z toho vyplývajúce a že v prílohe číslo 3 - nazvanej „Príklad



nákladov a splátok úveru“ je zreteľne uvedená výška minimálnej splátky pri príkladoch úverových limitov
(a z toho vyvodzuje, že žalovaní mali povinnosť platiť minimálne mesačné splátky s ktorých výškou boli
oboznámení) odvolací súd na takúto odvolaciu námietku z dôvodu jej neopodstatnenosti neprihliadol,
nakoľko vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 4.1 je zmienka len o povinnosti splácať
úver v minimálnych splátkach, pričom výška splátok neurčená nie je. Obdobne výšku splátky neurčuje
ani žalobkyňou namietaný bod 1.3.8 všeobecných obchodných podmienok, ktorý stanovuje len to, že
minimálna výška splátky úveru je fixná. Pokiaľ ide o prílohu 3 zmluvy ako už bolo uvedené táto je nazvaná
ako " Príklad údajov a splátok úveru " a aj podľa jej obsahu sú v nej len príkladmo uvedené splátky
podľa výšky rôzneho úverového rámca, avšak z obsahu tam uvedených údajov nevyplýva že by to mali
byť minimálne splátky úveru, ktoré je dlžník povinný platiť. Práve naopak, z jej obsahu je zrejmé, že sú
to len príkladmo uvedené splátky. Zo zmluvy ani jej príloh nevyplýva, z čoho pozostáva navrhovaná
mesačná splátka - príkladná mesačná splátka, teda v akom rozsahu je tvorená istinou, v akom rozsahu
úrokmi z úveru a inými poplatkami.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru musí
obsahovať ročnú úrokovú sadzbu platnú v čase poskytnutia úveru a zároveň musí obsahovať údaj o
minimálnej výške splátky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť a to tak, aby z takéhoto údaju bolo zrejmé,
aká časť splátky sa použije na istinu, aká časť sa použije na zaplatenie úrokov a iných poplatkov. Tieto
údaje sú pre spotrebiteľa dôležité aby mohol posúdiť, či je poskytovaný úver pre neho prijateľný a bude
schopný vzhľadom na svoje finančné možnosti takýto úver riadne a včas splácať. Ak veriteľ v zmluve o
úvere neuvedie výšku úrokov a ani ďalšie poplatky, môže od dlžníka požadovať len výšku nesplatenej
istiny § 4 ods. 4 ZoSÚ. Z obsahu spisu bolo zrejmé a medzi účastníkmi konania nesporné, že žalovaní ku
dňu rozhodovania súdu prvého stupňa žalobkyni vrátili viac (sumu 1.891 eur) ako im reálne na základe
spornej revolvingovej zmluvy poskytla (sumu 1.727,88 eur).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako v časti rozhodnutia súdu vo veci samej, tak aj v časti rozhodnutia
o trovách konania, nakoľko tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaným
ako účastníkom majúcim v spore plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si právo na
náhradu trov v konaní neuplatnili.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným, majúcim vo veci plný úspech náhradu trov konania
nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.