{"guid": "f5cb79c3-ba5a-41d1-a563-5305e7b4e302:0e742fa3-4500-47c5-87e5-0e479ffa12c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3813225114.1", "spisova_znacka": "5Co/393/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/393/2015 z 23. 2. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 23. februára 2016, sp. zn. 5Co/393/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3813225114.1", "identifikacne_cislo": "3813225114", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-02-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e742fa3-4500-47c5-87e5-0e479ffa12c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3813225114.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3813225114.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3813225114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/393/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813225114.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa S Slovensko, spol. s.r.o., so
sídlom Tomášikova 17, Bratislava, IČO 35 812 419, v konaní zastúpeného Erben & Erben, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO 35 724 111 proti odporkyni Ing. U. M., štátnej
občianske Z. republiky, bytom A., O. XXX/X o zaplatenie 54.968,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/27/2014-165 zo dňa 29. septembra 2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací   súd   rozsudok   súdu   prvého   stupňa     p o t v r d z u j e  .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 54.968,28
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 89.419,23 eur od 1.5.2013 do 17.4.2014 a zo
sumy 54.968,28 eur od 18.4.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po  855,- eur mesačne, splatných
počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých
splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok a ďalej jej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
konania spolu vo výške 7.133,19 eur, a to z toho sumu 3.319,- eur z titulu súdneho poplatku na účet
navrhovateľa, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia,
vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch
splátok, a z toho sumu vo výške 3.814,19 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet zástupcu
navrhovateľa Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, a
to v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25.
dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Na
odôvodnenie rozsudku vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa pôvodne podaným
návrhom doručeným súdu 28.11.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia 89.419,23 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,75% ročne od 1.5.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe uzavretej
zmluvy o úvere z 11.1.2011 poskytol odporkyni úver vo výške 95.000,- eur za účelom kúpy bytu č. 2
vo vchode č. 1 domu súp.č. 29 s príslušenstvom, zápis v LV 383 v k. ú. Bojnice, pričom odporkyňa si
následne dlhodobo napriek výzvam neplnila zmluvné povinnosti a dohodnuté splátky neuhrádzala riadne
a včas, preto navrhovateľ listom z 25.4.2013 pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o úvere, a to v zmysle
článku IV. ods. 5 Všeobecných úverových podmienok / ďalej len VUP/, ktoré odstúpenie odporkyňa
prevzala 30.4.2013. Uviedol, že suma 89.419,23 eur pozostáva z neuhradených splátok za obdobie od
10.9.2012 do 10.4.2013 spolu vo výške 7091,10 eur a z nesplatenej istiny úveru vo výške 82.666,95 eur,
čo bolo znížené o úhradu vo výške 338,82 eur. V písomnom podaní z 29.4.2014 zástupca navrhovateľa
oznámil súdu, že pohľadávka z titulu uzavretej zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom a
keďže splátky úveru neboli splácané riadne a včas, navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy a k
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu, čím došlo k zníženiu pohľadávky navrhovateľa



voči odporkyni o 34.450,95 eur. Písomným podaním doručeným súdu 30.4.2014 navrhovateľ vzal
podaný návrh sčasti, a to o zaplatenie 34.450,95 eur späť, pričom trval len na zaplatení istiny 54.968,28
eur s úrokom z omeškania vo výške vo výške 9,75% ročne zo sumy 89.419,23 eur od 1.5.2013 do
17.4.2014 a zo sumy 54.968,28 eur od 18.4.2014 do zaplatenia. Súd uznesením č.k. 16C 27/2014-60 z
9.6.2014 konanie sčasti, a to o zaplatenie 34.450,95 eur zastavil a rozhodol o vrátení súdneho poplatku
vo výške 2046,- eur navrhovateľovi.  Súd vo veci vykonal dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa
§ 344, § 358, § 369 ods. 1 a 2, § 497, § 504 Obchodného zákonníka v platnom znení, podľa § 580
Občianskeho zákonníka v platnom znení a uviedol, že dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v
celom rozsahu opodstatnený. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že účastníci
medzi sebou uzavreli zmluvu o úvere dňa 11.1.2011, pričom v článku II uvedenej zmluvy sa dohodlo,
že dlžník môže peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom použiť výlučne na kúpu predmetu kúpy, a
to bytu č. 2 s príslušenstvom, zápis v LV č. 3783 v k. ú. Bojnice a na úhradu nákladov súvisiacich so
zaobstaraním nehnuteľnosti, ďalej len PK /predmetu kúpy/. Keďže účelom úveru v zmysle uvedeného
bolo teda nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva odporkyne, uvedenú zmluvu o úvere nemožno
potom v zmysle § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože išlo o úver, ktorého
účelom bolo nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti odporkyňou. Na daný právny vzťah zo
zmluvy o úvere sa potom vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zákonníka, všeobecné úverové
podmienky ako i ďalšie všeobecné ustanovenia Obch. zákonníka o záväzkových vzťahoch a na ďalšie
právne otázky, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, podporne i ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Zo zmluvy o úvere v danej veci nesporne vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy bol
odporkyni poskytnutý úver vo výške 95.000,- eur, ktorý úver sa zaviazala splácať v mesačných splátkach
po 855,- eur, a to v zmysle splátkového kalendára s účinnosťou od 10.5.2011, kedy bola splatná
prvá splátka. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporkyňa riadne uhradila 16 celých
dohodnutých splátok úveru vrátane dohodnutého úroku, pričom  na istine bolo ňou potom uhradené
8208,56 eur , pričom zápočet cestovného príkazu odporkyne vo výške 338,82 eur z 24.10.2012 bol
použitý na úroky zo splátky č. 17 / teda 325,47 eur bolo započítaných na úrok/ a na istinu ostalo
13,35 eur a spolu teda uhradené na istine bolo 16 celých splátok 8208,56 eur plus 13,35 eur zo
splátky č. 17 a teda spolu na istine 8221,91 eur a spolu uhradené na úrokoch bolo 17 celých splátok
vo výške 5797,07 eur a teda spolu odporkyňou uhradené 14.018,98 eur. Pohľadávka navrhovateľa z
titulu uvedeného nezaplateného úveru vrátane dohodnutého úroku potom do odstúpenia od zmluvy
navrhovateľom / 30.4.2013/ predstavuje  z titulu neuhradených splátok od 10.9.2012 do 10.4.2013 /
nezaplatené splátky č. 17 až 24/ spolu  7091,10 eur mínus čiastočná úhrada /započítanie cestovného
príkazu odporkyne 338,82 eur/ a teda potom pohľadávka navrhovateľa do odstúpenia od zmluvy
navrhovateľom predstavuje 6752,28 eur, a zvyšok nevráteného úveru /bez úrokov/ potom predstavuje
82.666,95 eur a celková pohľadávka navrhovateľa potom predstavuje 89.419,23 eur / 82 666,95
eur plus 6 752,28 eur/. V tej súvislosti považoval súd za potrebné uviesť, že uvedené skutočnosti
tvrdené navrhovateľom vo vyjadrení z 17.7.2014 odporkyňa nenamietala a na pojednávaní konanom
dňa 8.9.2014 potvrdila, že tieto skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú v celom rozsahu pravdivé. Z
uvedeného je potom zrejmé, že odporkyňa nesplnila povinnosť stanovenú v § 497 Obch. zákonníka,
ako i záväzok, ktorý na seba prezvala v článku I a článku III zmluvy o úvere, ako i v článku I bod
8 VÚP. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že v liste z 25.4.2013 navrhovateľ odstúpil od
zmluvy o úvere, a to v zmysle článku IV bod 5 VÚP, na základe čoho potom v zmysle článku IV bod 7
uvedených VÚP vznikla povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi zvyšnú časť nesplateného úveru, čo
v danom prípade predstavovalo vrátane nesplatenej časti úveru do odstúpenia od zmluvy, spolu sumu
89.419,23 eur. Avšak keďže navrhovateľ vzal podaný návrh sčasti, a to o zaplatenie 34.450,95 eur späť
z dôvodu čiastočného uspokojenia uplatňovaného nároku z výťažku z dobrovoľnej dražby nehnuteľností
vo vlastníctve odporkyne, preto súd podanému návrhu vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie 54.968,28
eur ako  opodstatnenému vyhovel, a to v zmysle citovaných zmluvných i zákonných ustanovení, ako
i § 451 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ odstúpil od zmluvy o úvere, na základe čoho
vznikla povinnosť odporkyne navrhovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie z titulu nevrátenej časti
vyplateného úveru. Čo sa týka námietok odporkyne v konaní, že v danom prípade vymáhaná pohľadávka
navrhovateľa zanikla jednostranným započítaním z jej strany, a to v liste z 11.12.2013 / č.l. 31 spisu
v spojení s prílohou, ktorá sa nachádza na č.l. 53 spisu/, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že podľa
názoru súdu v danom prípade vymáhaná pohľadávka navrhovateľa nemohla zaniknúť jednostranným
započítaním zo strany odporkyne z dôvodu, že podľa názoru súdu odporkyňou tvrdená pohľadávka
voči navrhovateľovi vo výške 90.000,- eur z titulu nezaplatenej odplaty za ňou vykonané práce nad
rámec pracovnej zmluvy, nie je spôsobilá na započítanie s vymáhanou pohľadávkou navrhovateľa, a



to najmä z dôvodu nepreukázania existencie takejto pohľadávky ako i z ďalších dôvodov. Odporkyňou
uvádzané dôvody vzniku tejto jej pohľadávky voči navrhovateľovi boli ňou koncipované v tomto konaní
veľmi široko, neurčito, avšak z jej vyjadrení jednoznačne vyplýva, že ide o nároky za plnenie ňou  z
dohôd, zmlúv, príkazov a plnení nad rámec zamestnaneckého vzťahu, ktorý medzi účastníkmi trval
v období od 11.12.2006 do 10.5.2012 . V tej súvislosti je potrebné uviesť, že odporkyňa v konaní
netvrdila, že by jej navrhovateľ nevyplatil dohodnutú mzdu v pracovnej zmluve z 11.12.2006 vrátane
dodatkov, nevyplatená jej bola podľa jej názoru odmena za výkon prác z jej strany nad rámec tohto
zamestnaneckého vzťahu uzatvoreného dňa 11.12.2006. V tej súvislosti súd považoval za potrebné
poukázať na pracovnú náplň odporkyne, ktorú mala v rámci dohodnutého druhu práce, a to finančného
managera, ktorá je podrobne popísaná v popise pracovného miesta z 23.9.2009, pričom z bodu 15
uvedenej pracovnej náplne jednoznačne vyplýva, že do jej pracovnej náplne patrilo i plnenie pokynov
nadriadeného, v súvislosti s ktorými pokynmi odporkyňa v konaní žiadala započítať jej pohľadávku o
zaplatenie odmeny práve na základe plnenia takýchto pokynov, ktoré podľa jej názoru boli nad rámec jej
pracovnej náplne.  V tej súvislosti je taktiež potrebné poukázať na  prémiový  poriadok pre finančných
managerov 1/07 z 2.1.2007 navrhovateľa z ktorého súd zistil, že  fixná zložka mzdy je stanovená v
pracovnej zmluve každého pracovníka, pričom variabilná plusová zložka závisela od objemu nových
obchodov v závislosti na pláne a od variabilnej mínusovej zložky a osobného ohodnotenia. V tej
súvislosti je potrebné uviesť, že odporkyňa v tomto konaní netvrdila, že by jej nebola vyplatená fixná
zložka podľa pracovnej zmluvy a taktiež v konaní ničím nepreukázala, že by jej vznikla pohľadávka
voči navrhovateľovi z titulu variabilnej plusovej zložky za určitý objem nových obchodov, respektíve
priznaného a nevyplateného osobného ohodnotenia, preto súd s poukazom na všetko uvedené dospel k
záveru, že vymáhaná pohľadávka navrhovateľa nemohla zaniknúť jednostranným započítaním zo stany
odporkyne s pohľadávkou odporkyne, ktorej existenciu v konaní nepreukázala. Súd povolil odporkyni
zaplatiť dlh navrhovateľovi v splátkach po 855,- eur mesačne s prihliadnutím na jej vyjadrenie, že v
jej schopnostiach nie je zaplatiť dlh naraz resp. v splátkach vyšších, ako bolo dohodnuté v pôvodnom
splátkovom kalendári. Súd priznal navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka i úroky z omeškania, výška ktorých bola uplatnená v súlade s  ustanovením § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to z celej pôvodne žalovanej sumy od odstúpenia
až do čiastočného uspokojenia nároku a zo zvyšnej časti do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania
účastníkov súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania len sčasti, a to s poukazom na nasledovné skutočnosti. Súd v danom
prípade priznal navrhovateľovi náhradu trov konania len z titulu nevrátenej časti zaplateného súdneho
poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia krátené v rozsahu o jednu tretinu , a to z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré súd videl na strane odporkyne, ktorá po skončení pracovného pomeru u
navrhovateľa má síce oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti /živnostenské oprávnenie/,
avšak jej príjem podľa jej tvrdení od začiatku roka 2014 predstavoval sumu len vo výške 400,- eur,
ako i s prihliadnutím na právnu nenáročnosť jednotlivých právnych úkonov. Trovy konania si zástupca
navrhovateľa vyčíslil v podaní z 26.9.2014, doručenom súdu 29.9.2014, pričom žiadal celkovo priznať
odmenu za 11 úkonov právnej pomoci á 599,17 eur plus 5 x režijný paušál á 7,81 eur a 6 x režijný paušál
á 8,04 eur a náhradu cestovného za 3 x účasť na pojednávaní spolu vo výške 314,93 eur, náhradu
za stratu času v súvislosti s účasťou na troch pojednávaniach vo výške 402,- eur,  plus 20% DPH z
celkových trov, čo predstavuje spolu vrátane DPH z titulu trov právneho zastúpenia 8874,11 eur, a z
titulu súdneho poplatku 5365,- eur a spolu 14.239,11 eur. Za opodstatnene uplatnené trovy konania
z tarifnej hodnoty veci 89.419,23 eur súd považoval len nasledovné právne úkony, a to: prevzatie a
príprava zastúpenia 21.2.2013 á 599,17 eur, návrh vo veci samej 25.11.2013 á 599,17 eur, vyjadrenie
vo veci samej z 3.3.2014 á 599,17 eur, čiastočné späťvzatie návrhu v podaní z 29.4.2014 á 599,17 eur,
pričom po čiastočnom späťvzatí  návrhu sa odmena za úkony právnej služby  znížila z tarifnej hodnoty
89.419,23 eur na sumu 54.968,28 , z čoho odmena za jeden úkon právnej služby  v zmysle § 10 Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. predstavuje 532,77 eur, a preto za ďalšie úkony právnej služby v dňoch 9.6.2014 i v
dňoch 7.7.2014 a 8.9.2014 za zastupovanie na pojednávaniach patrí zástupcovi navrhovateľa odmena
v uvedenej výške. Za neopodstatnene uplatnené trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia súd
považoval výzvy na zaplatenie pohľadávky z 7.3.2013 a 4.4.2013 v rozsahu  2 x á 599,17 eur. V tej
súvislosti súd poukázal na znenie § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do
30.6.2013, v ktorom čase odmena za právny úkon, a to podanie protistrane týkajúce sa veci samej
nepatrila a ďalej z hľadiska účelnosti právnych úkonov súd nepovažoval za opodstatnene uplatnené
trovy konania za písomné vyjadrenie vo veci samej z 12.6.2014 a 17.7.2014 v rozsahu 2 x á 599,17 eur z
dôvodu, že v uvedených podaniach opakovane navrhovateľ špecifikoval výšku vymáhanej pohľadávky,
ktorú povinnosť mal riadne vykonať už v samotnom návrhu vo veci samej, resp. upresniť na pojednávaní,



k čomu nedošlo. Ďalej podľa názoru súdu patrí navrhovateľovi z titulu trov právneho zastúpenia odmena
z titulu režijných paušálov, a to 2 x režijný paušál á 7,81 eur plus 5 x režijný paušál á 8,04 eur a z titulu
náhrady cestovného za účasť na pojednávaní 9.6.2014 Bratislava - Prievidza a späť 104,598 eur /370
km základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 6,7 a cena za liter paliva 1,488 eur/
a za účasť na pojednávaniach 7.7.2014 a 8.9.2014 2 x 105,168 eur /370 km základná náhrada za 1 km
0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 6,7 a cena za liter paliva 1,511 eur/, ďalej náhrada za stratu času
za účasť na pojednávaniach v dňoch 9.6.2014, 7.7.2014 a 8.9.2014 /cesta Bratislava - Prievidza a späť/
10 polhodín á 13,40 eur, t.j. 3 x 134 eur, čo predstavuje potom spolu trovy konania vo výške 4767,74 eur
vrátane náhrady cestovného a náhrady za stratu času plus 20 % DPH 953,55 eur a spolu teda trovy 5
721,29 eur. V danom prípade súd však priznal náhradu trov z titulu trov právneho zastúpenia s poukazom
na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. krátené v rozsahu o 1/3-inu,  t.j. sumu vo výške 3814,19 eur. Z
titulu súdneho poplatku si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu 5365,- eur, v tej súvislosti súd udáva,
že navrhovateľ síce pôvodne zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 5365,- eur, avšak uznesením
č.k. 16C 27/2014 - 60 z 9.6.2014 bolo konanie sčasti, a to o zaplatenie 34.450,95 eur zastavené a
navrhovateľovi bol vrátený súdny poplatok vo výške 2046,- eur, z ktorého dôvodu má potom navrhovateľ
nárok na náhradu z titulu súdneho poplatku len sumy vo výške 3319,- eur, a celkové trovy navrhovateľa
potom vrátane súdneho poplatku predstavujú sumu 7.133,19 eur, ktoré trovy konania je povinná nahradiť
navrhovateľovi odporkyňa, keďže bola v konaní v celom rozsahu neúspešná. Súd vzhľadom na sociálnu
situáciu odporkyne povolil odporkyni v zmysle § 160 O.s.p. i trovy konania nahradiť v splátkach v rozsahu,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa. Uviedla, že odôvodnenie rozsudku ako aj
postup súdu prvého stupňa považuje za nesprávny. Zopakovala, že navrhovateľovi už žalovanú sumu
uhradila, o čom predložila súdu veľké množstvo dokladov, ktoré však súd ignoroval a jeho rozhodnutie
je tak sústavou logických klamov, resp. falošných argumentov a je len opísaním toho, čo vyslovil
vo veci navrhovateľ. Je to práve navrhovateľ a jeho zástupcovia a zamestnanci, ktorí celú situáciu
umelo vytvorili, priamo ju zavinili, vytvorili falošné domnienky a konštrukcie, deštruktívne dohody za
účelom bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa súdu oznámila množstvo dôkazov, ktoré však súd
nevykonal. Na druhej strane navrhovateľ nepredložil ani len tých pár vecí, ktoré od neho požadovala -
prešetrenie diskriminácie, záznam zo školenia týkajúceho sa bezpečnosti v prípade prepadnutia, doklad
o úhrade činností nad rámec pracovnej zmluvy. Navrhovateľ tieto dôkazy nepredložil pretože neexistujú.
Odporkyňa namietla ďalej protokoláciu jej výpovedí, keď sudca ňou vyslovenú vetu preformuluje, občas
podsunie tvrdenie a zapisovateľka to znova preformuluje. Tiež namieta skutočnosť, že o veci rozhoduje
jeden človek a tak sa za zatvorenými dverami, kde je občan zastupovaný sám sebou, môže „ušiť“ doslova
čokoľvek. Namietla tiež zaujatosť súdu kvôli spriazneniu s navrhovateľom. Ďalej odporkyňa poukázala
na to, že konanie navrhovateľa poškodzuje majiteľa firmy, poškodzuje Slovenskú sporiteľňu, a.s., ktorá
navrhovateľovi požičiava peniaze, poškodzuje ju. Postup navrhovateľa nič nevyriešil, iba odporkyňu
uvalil do ešte viac fatálnej situácie za hranicami znesiteľnosti a zdravého rozumu. Navrhovateľ si tak
chcel zabezpečiť, že bude môcť týrať odporkyňu až do smrti a že bude mať dlhodobý a takmer trvalý
zdroj príjmu napríklad zo súdnych trov a zvýšených úrokov. Konanie navrhovateľ prirovnala k praktikám
bytovej mafie. Ďalšie dôkazy, argumenty a svedectvá uvedie odporkyňa neskôr v priebehu konania.
Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že nie je povinná
zaplatiť navrhovateľovi ani jeho zástupcovi žiadnu sumu.

Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne písomne uviedol, že ho považuje za irelevantné a nedôvodné.
Obsahuje nepravdivé, umelo vykonštruované tvrdenia nesúvisiace s meritom veci. Argumentácia
odporkyne má iracionálny základ a je založená na bohatom vnútornom prežívaní, ktoré neodráža realitu.
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za logický, konzistentný a odôvodnený. V plnej
miere sa s ním stotožňuje a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň si uplatnil k náhrade trovy
odvolacieho konania.

K vyjadreniu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že na svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa
naďalej trvá. Podľa nej jej vyjadrenia a argumenty majú hlbokú vnútornú logiku, pevnú oporu v dôkaznom
materiáli. Vec má podľa odporkyne 3 roviny. Prvá, to čo je jej navrhovateľ dlžný od 11. 12. 2006 do
10. 5. 2012. Druhá, to čo je odporkyňa dlžná navrhovateľovi akože z poskytnutia úveru, očistené od
neprimeraných nárokov, o ktorého sa chcel navrhovateľ obohatiť. Tretia, to o čo odporkyňu navrhovateľ
poškodil po 10. 5. 2012 dražbou aj inými spôsobmi. Keď sa to spočíta započíta v podstate by mal
navrhovateľ živiť odporkyňu dokonca života a to riadne. Navrhovateľ naďalej neustále poškodzuje



jej práva, jej meno, zdravie. Marí príležitostí, ohovára ju a podobne. Po vyhlásení rozsudku súdu
prvého stupňa sa podľa navrhovateľky veľa vecí objasnilo dokázalo. Má časť výsledkov policajného
vyšetrovania, ktoré predloží na súdnom pojednávaní. Zistila a dokázala, že navrhovateľ sa neoprávnene
snažil na ňu vrhnúť podozrenie z trestného činu. Prebehla dražba jej bytu, kde bola nehorázne finančne
poškodená. Zistila mnohé personálne kapitálové aj ekonomické prepojenia a získala aj dôkazy, ktoré
potvrdzujú, že mala právo pohľadávku započítať. Tieto doloží na pojednávaní.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov, ktoré
odporkyňa uplatnila v odvolacej lehote a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli vo včas podanom odvolaní odporkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z
tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam odporkyne odvolací súd  dodáva nasledovné:
Odvolacie námietky odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa a konaniu, ktoré predchádzalo jeho
vyhláseniu, sú v drvivej časti len všeobecnými, nepreukázanými tvrdeniami, ktoré možno z veľkej časti
považovať len za hodnotiace úsudky odporkyne o prejednávanej veci. Nebolo preto v schopnostiach a
možnostiach odvolacieho súdu na takéto námietky odporkyne konkrétne reagovať.

Napriek tomu odvolací súd identifikoval v odvolaní odporkyne  štyri konkrétne dôvody odvolania a to
námietku protokolácie výpovedí a tvrdení odporkyne súdom prvého stupňa, námietku formy konania
a zloženia súdu prvého stupňa, námietku zaujatosti sudcov súdu prvého stupňa a námietku právneho
posúdenia jednostranného zápočtu pohľadávok odporkyne, ktoré podľa tvrdení odporkyne viedli k zániku
uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. K týmto uvádza odvolací súd nasledovné:

Čo sa týka námietky nesprávnej protokolácie, odvolací súd uvádza, že v zápisnici o pojednávaní súd
neprotokoluje doslovnú výpoveď, či prednesy účastníkov konania ale len ich podstatný obsah. Je vecou
súdu aké výrazové prostriedky pri tom zvolí, podstatné je, aby vystihol podstatný obsah výpovede, či
prednesu účastníka, nemenil jeho význam a nijako ho nedopĺňal a nenahrádzal. Ak účastník konania
nie je spokojný s prorokoláciou svojej výpovede, či prednesu, pretože táto nezodpovedá tomu, čo
skutočne uviedol, môže využiť námietku nesprávnej protokolácie podľa § 40 ods. 3 O.s.p.. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia môže účastník konania navrhnúť doplnenie zápisnice o pojednávaní alebo
namietať proti jej zneniu. V takýchto prípadoch musí konajúci sudca o návrhu na doplnenie zápisnice
alebo o námietke proti jej zneniu rozhodnúť, a buď zápisnicu doplní alebo opraví jej znenie alebo
námietku účastníka, ktorej nevyhovel do zápisnice uvedie. Z obsahu zápisníc o pojednávaniach pred
súdom prvého stupňa nevyplýva, že by odporkyňa žiadala o doplnenie zápisníc alebo namietala proti
ich zneniu. Potom ale treba vychádzať z toho, že zápisnica o pojednávaní, ktorá obsahuje zákonom
stanovené náležitosti, je podľa § 134 O.s.p. verejnou listinou , ktorá potvrdzuje, ak nie je preukázaný
opak, pravdivosť a správnosť toho, čo je v nej uvedené. Keďže v rámci odvolacieho konania odporkyňa
odvolaciemu súdu nepredložila alebo neoznačila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval nesprávnosť
znenia zápisníc o pojednávaniach pred súdom prvého stupňa, musel odvolací súd jej odvolacie tvrdenia
o nesprávnosti protokolácie hodnotiť len ako účelové a nedôvodné.

Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj námietky odporkyne o forme konania súdu prvého
stupňa a jeho obsadení /o veci rozhoduje jeden človek a tak sa za zatvorenými dverami, kde je občan
zastupovaný sám sebou, môže „ušiť“ doslova čokoľvek/. V zmysle § 116 O.s.p. súdy veci v občianskom
súdnom konaní prejednávajú na verejných pojednávaniach, z ktorých možno verejnosť vylúčiť len za
dodržania zákonom stanovených podmienok. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď z obsahu spisu
vyplýva, že súd prvého stupňa prejednal predmetnú vec na viacerých verejných pojednávaniach, z
ktorých nebola verejnosť vylúčená. Skutočnosť, že konkrétneho pojednávania sa okrem účastníkov a
ich zástupcov nezúčastní žiadne ďalšia osoba ako verejnosť nemožno hodnotiť ako „rozhodovanie za
zatvorenými dverami“, ako to robí odporkyňa. Pre zachovanie ústavou garantovaného práva na verejné
prejednanie veci /čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky/ je podstatné, že existovala nikým a ničím
svojvoľne neobmedzená možnosť /právo/, aby sa verejnosť zúčastnila  pojednávania vo veci a nie je
rozhodné, že túto možnosť nikto z verejnosti nevyužil. Pokiaľ ide o obsadenie súdu prvého stupňa,
keď odporkyňa namieta, že vo veci rozhodoval jeden sudca, podľa čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej



republiky súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Občiansky
súdny poriadok ako základný procesnoprávny predpis upravujúci občianske súdne konania v súlade s
uvedeným ustanovením ústavy stanovuje, že konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje jediný
sudca - samosudca /§ 36 ods. 2 O.s.p./. Skutočnosť, že v predmetnej právnej veci na súde prvého stupňa
- okresnom súde konal a rozhodoval  jediný sudca - samosudca preto nie je porušením práv odporkyne.
Aj v tomto smere jej teda odvolanie odporkyne nedôvodné.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti sudcov súdu prvého stupňa z dôvodu ich „spriaznenia“ s navrhovateľom,
tu odvolací súd poukazuje na § 15a O.s.p., v zmysle ktorého účastníci majú právo z dôvodov podľa
§ 14 ods. 1 /ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti/ uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a
rozhodnúť. Účastník je však povinný vo svojej námietke zaujatosti uviesť okrem iného aj  konkrétny
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Ak námietka zaujatosti
účastníka konania takéto náležitosti neobsahuje, súd na ňu neprihliadne /§ 15a ods. 3 O.s.p./. Námietka
zaujatosti sudcov súdu prvého stupňa vyslovená odporkyňou v jej odvolaní je práve takouto námietkou.
Neobsahuje konkrétny dôvod, pre ktorý odporkyňa považuje sudcov súdu prvého stupňa za zaujatých /
aká spriaznenosť - ekonomická, osobná; z čoho konkrétne na takúto spriaznenosť odporkyňa usudzuje/
a ani neuvádza, kedy sa odporkyňa o tvrdenom dôvode vylúčenia sudcov dozvedela. Odvolací súd
preto na námietku zaujatosti sudcov súdu prvého stupňa, ktorú odporkyňa vzniesla v podanom odvolaní
neprihliadal.

Nakoniec, čo sa týka odporkyňou tvrdeného zániku uplatneného nároku navrhovateľa v dôsledku
jednostranného započítania pohľadávok z jej strany, podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa túto
skutočnosť vo svojom rozhodnutí správne posúdil a svoje závery dôsledne odôvodnil. Možno len
zopakovať, že dôvody vzniku pohľadávky odporkyne voči navrhovateľovi, ktorá mala byť odporkyňou
započítaná voči uplatnenej pohľadávke navrhovateľa, boli odporkyňou koncipované veľmi široko a
neurčito. Ako uviedol súd prvého stupňa, podľa vykonaného dokazovania odporkyňa v jednostrannom
zápočte záväzkov a pohľadávok v liste z 11.12.2013 adresovanom navrhovateľovi /č.l. 31 spisu/ uviedla,
že si započítava voči navrhovateľovi z titulu jej záväzku zo zmluvy o úvere z 11.1.2011 vo výške
90.000,- eur jej pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 90.000,- eur, ktorá vznikla z dohody o
spolupráci z decembra 2006, zo zamestnaneckého vzťahu uzatvoreného 11.12.2006, z dohôd, zmlúv,
príkazov a ich plnení nad rámec zamestnaneckého vzťahu a z aktivít navrhovateľa a jeho konateľov,
manažérov a zamestnancov, klientov a iných spolupracujúcich osôb, ktoré si na jednej strane vyžiadali
konanie, činnosť a výkon služby zo strany odporkyne v prospech navrhovateľa a na druhej strane marili
dielo a inak sťažovali výkon činnosti odporkyne, alebo ju poškodzovali a znevýhodňovali, pričom táto
pohľadávka navrhovateľky zahŕňa podľa nej celú škálu činností vykonaných či zmanažovaných časťou
ľudí od navrhovateľa. Ide podľa nej o komplex plusov a mínusov. Uviedla, že podrobnejší obsah v prílohe.
Z tejto prílohy /č.l. 53 spisu/ súd zistil, že podľa odporkyne, pohľadávka odporkyne voči navrhovateľovi
vo výške 90.000,- eur vznikla z dohody o spolupráci z decembra 2006 zo zamestnaneckého vzťahu
uzatvoreného 11.12.2006, z dohôd, zmlúv, príkazov a ich plnení nad rámec zamestnaneckého vzťahu a
z aktivít navrhovateľa a jeho konateľov, manažérov a zamestnancov, klientov a iných spolupracujúcich
osôb, ktoré si na jednej strane vyžiadali konanie, činnosť a výkon služby zo strany odporkyne v
prospech navrhovateľa a na druhej strane marili dielo a inak sťažovali výkon činnosti odporkyne,
alebo ju poškodzovali a znevýhodňovali, pričom táto pohľadávka navrhovateľky zahŕňa podľa nej celú
škálu činností vykonaných či zmanažovaných časťou ľudí od navrhovateľa. Ide podľa nej o komplex
plusov a mínusov, ktoré sa dajú identifikovať ako diskriminácia, mobing, sabotáž kariéry, agresívne
správanie, okrádanie, zavádzanie, hanobenie mena, poškodzovanie povinností, zatajovanie dôležitých
skutočností potrebných k výkonu činností a zabezpečeniu bezpečnosti pri práci, sťaženie pracovného
uplatnenia, zneužívanie osobných údajov, nemiestne správanie pri hlásení prepadov a podozrivých
aktivít, zneužívanie na čistenie cudzích špinavých riadov, podvod ústiaci k dražbe, škody s tým súvisiace
a následne škody a ďalších mnoho činností, ktoré si nezasluhujú obdiv a sú skôr hrou zúčastnených
osôb o zlatú mrežu... (transakčná analýza). Podľa odporkyne, táto pohľadávka má omnoho širší
obsah a vysoko prevyšuje sumu 90.000,- eur. Okrem toho má za to, že jej zamestnanecký resp.
podnikateľský vzťah s navrhovateľom, stále trvá a prináleží jej náhrada mzdy doposiaľ. Aj jednostranný
zápočet pohľadávky ako právny úkon musí spĺňať všeobecné zákonné podmienky kladené § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka na platnosť právnych úkonov, teda musí byť urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne. Úkon jednostranného započítania pohľadávky odporkyňou nespĺňa práve požiadavku
určitosti právneho úkonu. Ako konštatoval súd prvého stupňa je koncipovaný veľmi široko a neurčito. Nie



je z neho zrejmé, z akej konkrétnej činnosti odporkyne pre navrhovateľa jej pohľadávka vznikla, kedy
bola táto činnosť vykonaná, čo bolo jej predmetom, akým spôsobom ju odporkyňa ohodnotila a podobne.
Takto nebolo nijakým spôsobom možné identifikovať právny titul pohľadávky odporkyne, ktorú svojím
prejavom jednostranne započítavala proti pohľadávke navrhovateľa uplatnenej v tomto konaní. Účinky
takéhoto jednostranného zápočtu, zánik pohľadávky navrhovateľa, preto nemohli nastať. Naostatok súd
prvého stupňa správne poukázal aj na to, že podľa v konaní preukázanej pracovnej náplne odporkyne, do
pracovnej náplne odporkyne patrilo i plnenie pokynov nadriadeného, pričom práve v súvislosti s takýmito
pokynmi odporkyňa žiadala započítať jej pohľadávku o zaplatenie odmeny keď pokyny jej nadriadeného /
v jednostrannom zápočte sa neuvádza ktoré konkrétne/ boli podľa jej názoru nad rámec jej pracovnej
náplne.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p.
tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V prvom rade odvolací súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia súvisiace s písomným vyjadrením
navrhovateľa k odvolaniu odporkyne, ktoré navrhovateľ požadoval nahradiť, za trovy účelne vynaložené,
pretože písomné vyjadrenie navrhovateľa je všeobecné, bez právnej , či skutkovej argumentácie. Okrem
toho odvolací súd prihliadol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
nemusel navrhovateľovi priznať náhradu trov konania a ktoré spočívajú v pomeroch odporkyne tak ako
ich zistil a odôvodnil vo svojom napadnutom rozsudku súd prvého stupňa.

Poučenie:

P o u č e n i e :      Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/27/2014", "guid": "b697539c-17d0-4f2b-b665-7fc8d4ebccbd:9e3bcb6a-fef4-43bc-94a0-5de3a5a3eb34", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}