{"guid": "f58294a2-a7f7-4e6f-b66d-ec6c79df2eff:7c9fc800-8e29-4b0e-b9ce-0ec717dd33fa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1113231665.2", "spisova_znacka": "2Cob/8/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/8/2014 z 22. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2014, sp. zn. 2Cob/8/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1113231665.2", "identifikacne_cislo": "1113231665", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2014-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-74", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c9fc800-8e29-4b0e-b9ce-0ec717dd33fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1113231665.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1113231665.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1113231665.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113231665
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113231665.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Feriba invest s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09
Bratislava, IČO: 46 333 797, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09
Bratislava, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: UBC, a.s., so sídlom Ventúrska 4, 811 01 Bratislava, IČO:
35 823 666, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/185/2013-74 zo dňa 9.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/185/2013- 74 zo dňa
09.12.2013  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení súd uviedol, že dňa 20.09.2013 mu bol doručený návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi zakázal scudziť alebo zaťažiť záložným právom
obchodné podiely v spoločnostiach uvedených v návrhu a aby odporcovi zároveň zakázal hlasovať
na valnom zhromaždení uvedených spoločností o zvýšení základného imania, zmene právnej formy,
zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti alebo schválení zmluvy o predaji podniku, resp. časti
podniku. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi zakázal nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými
v návrhu, a tieto scudziť, prenajať, vypožičať, darovať, založiť, zameniť, zaťažiť právami tretích osôb a/
alebo znehodnotiť.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať od odporcu zaplatenia sumy vo výške 208.780,-
EUR s príslušenstvom.

Súd poukázal na ustanovenia § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. a dospel k záveru, že
návrhu nie je možné vyhovieť. Uviedol, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
26.11.2012, uzatvorenej medzi spoločnosťou POLUSKA a.s. ako záložcom, v mene ktorej ako štatutár
konal JUDr. Ľubomír Kardoš, a JUDr. Ľubomírom Kardošom a Ing. arch. Ottom Grossmanom ako
záložnými veriteľmi, sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na I., okres X. N., obec
X. m.č. B. T., katastrálne územie B. T. ako: 1/ pozemok - parcela registra „C“ číslo XXXXX - záhrady
s výmerou XXX m2, 2/ pozemok - parcela registra „C“ číslo XXXXX - zastavané plochy a nádvoria
s výmerou XXX m2, 3/ stavba - polyfunkčný objekt - hotel so súpisným číslom XXX, postavená na
pozemku - parcela registra „C“ číslo XXXXX - záhrady s výmerou XXX m2. Záložné právo zabezpečovalo
pohľadávku veriteľa JUDr. Ľubomíra Kardoša vo výške 378.410,68 EUR, ktorá vznikla z titulu zmluvy o
pôžičke zo dňa 03.09.2003 ako aj pohľadávku veriteľa Ing. arch. Otta Grossmana vo výške 180.906,86
EUR, ktorá taktiež vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 03.09.2003. Záložný veriteľ JUDr. Ľubomír
Kardoš postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti POLUSKA a.s., ktorá vznikla z titulu zmluvy o



pôžičke vo výške 378.410,68 EUR zo dňa 03.09.2003, zabezpečená záložným právom v prospech JUDr.
Ľubomíra Kardoša a Ing. arch. Otta Grossmana  na odporcu a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 26.11.2012. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza na
postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Odplata za postúpenie bola dohodnutá vo
výške 500.000,- EUR a tvorí nároky, ktorých uspokojenia sa navrhovateľ bude domáhať konaním vo veci
samej. Z obsahu spisu podľa súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že záložným právom viaznucim
na nehnuteľnostiach v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.11.2012 boli zabezpečené
iné pohľadávky, ako je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ mieni domáhať v rámci konania
vo veci samej. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, o uvedení akcionárov do
omylu v otázke existencie záložného práva a jeho obsahu, nakoľko navrhovateľom tvrdené skutočnosti
o podvodnom konaní odporcu neboli súdu náležitým spôsobom osvedčené. Z priloženého oznámenia
Okresnej prokuratúry Bratislava III nijakým spôsobom nevyplýva, akým skutkom sa mal Ing. Hodas,
predseda predstavenstva spoločnosti odporcu, dopustiť trestného činu poškodzovania veriteľa podľa §
239 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa sa tiež nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že pohľadávka, ktorej sa mieni domáhať
v rámci konania vo veci samej, je pre neho tak zásadného významu, že jej neuhradenie by malo na
navrhovateľa „likvidačné účinky“. Navrhovateľ svoje postavenie veriteľa spoločnosti odporcu a svoju
aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.09.2013 uzatvorenej
medzi  predchodcom navrhovateľa T.. L. W. a navrhovateľom, na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa ako postupca postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 208.780,-
EUR s príslušenstvom, ktorú tvorí suma neuhradenej časti odplaty za postúpenie pôvodnej pohľadávky
odporcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.11.2012. Cena za postúpenie
pohľadávky bola dohodnutá v čl. II zmluvy o postúpení pohľadávky nasledovne: „postupca a postupník sa
dohodli, že postupník neuhradí postupcovi pri podpísaní tejto zmluvy odplatu za postúpenie pohľadávky,
ale v prípade jej vymoženia alebo v prípade vymoženia jej akejkoľvek časti sa zaväzuje uhradiť
postupcovi odplatu, ktorú tvorí 6% z vymoženej sumy.“ Z uvedeného podľa súdu prvého stupňa
jednoznačne vyplýva, že pohľadávka tvoriaca predmet sporu bola na navrhovateľa postúpená toho času
prakticky bezplatne, pričom povinnosť zaplatiť postupcovi alikvotnú čiastku vo výške 6% z vymoženej
sumy vzniká navrhovateľovi až reálnym vymožením pohľadávky, resp. jej časti. Z uvedených skutočností
nijako nevyplýva, že neuhradenie pohľadávky, na zabezpečenie ktorej má súd nariadiť predbežné
opatrenie, by malo pre navrhovateľa „likvidačné účinky“. Negatívny hospodársky dopad na spoločnosť
navrhovateľa súd prvého stupňa z obsahu spisu nemal osvedčený. Samotná výška pohľadávky, bez
ďalšieho, neodôvodňuje podľa súdu záver o potrebe nariadiť predbežné opatrenie. Keby to tak bolo, súd
by prakticky zakaždým neprimeraným spôsobom mohol zasahovať do práv účastníkov a ďalších osôb,
len na podklade toho, aká je výška žalovanej sumy, čo je v právnom štáte podľa súdu neprípustné.

Súd prvého stupňa taktiež nemal osvedčené tvrdenia o úmysle odporcu vyhnúť sa uspokojeniu nárokov
navrhovateľa, keďže bol uskutočnený predaj nehnuteľností a výťažok z tohto predaja nebol ani len
čiastočne použitý na uspokojenie nárokov navrhovateľa. V tomto smere súd poukázal na skutočnosť,
že odporca je aj naďalej vlastníkom ďalších nehnuteľností ako obchodných podielov vo viacerých
obchodných spoločnostiach, z ktorých je aj naďalej možné prípadné nároky navrhovateľa voči odporcovi
uspokojiť. Súd nemal osvedčené také dispozície s majetkom odporcu, ktoré by odôvodňovali obavu
z nemožnosti budúceho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Súd taktiež poukázal na skutočnosť,
že pôvodná výška pohľadávky navrhovateľa bola 500.000,- EUR, avšak v dôsledku čiastočných úhrad
odporcu predstavuje výška istiny sumu 208.780,- EUR s príslušenstvom. Skutočnosť, že v dôsledku
čiastočných úhrad došlo čiastočne k uspokojeniu pohľadávky tvoriacej predmet sporu vyvracia podľa
súdu tvrdenia navrhovateľa o úmysle odporcu vyhnúť splneniu svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva zo
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2012.

Súd prvého stupňa tiež uviedol, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia tak, ako to žiadal
navrhovateľ, t.j. obmedziť odporcu v dispozícií s jeho nehnuteľným majetkom a obchodnými podielmi
vo viacerých obchodných spoločnostiach, by došlo k zjavne neprimeranému zásahu do práv odporcu
vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa uplatňovanej v tomto konaní, keďže súd by odporcovi zakázal
nakladať s majetkom, ktorého hodnota značne prevyšuje pohľadávku uplatňovanú navrhovateľom a to
navyše bez toho, aby tu bola naliehavá potreba vzťahy medzi účastníkmi upraviť týmto spôsobom.



Súd prvého stupňa má za to, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi pre obavu zo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia.

Proti uzneseniu podal v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p. Záver súdu prvého stupňa o neosvedčení potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
a obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia považuje navrhovateľ za skutkovo nesprávny a predčasný.
Navrhovateľ opäť poukázal na zmarenie zabezpečovacieho inštitútu - záložného práva, pričom  podľa
neho nijako neobstojí tvrdenie súdu, že ide o inú pohľadávku, ako pohľadávku, ktorej sa navrhovateľ
mieni domáhať v konaní o veci samej, keďže vo vzťahu k tejto pohľadávke došlo len k zmene v
osobe veriteľa. Zmarenie existencie záložného práva je podľa navrhovateľa úkonom, ktorý sťažuje
vymáhateľnosť jeho pohľadávky, keďže je znemožnené, aby navrhovateľ uspokojil svoju pohľadávku
priamo, bez nevyhnutnej ingerencie súdov vo veci, výkonom zmluvného záložného práva.

Navrhovateľ zopakoval aj tvrdenia o úmysle odporcu vyhnúť sa uspokojeniu nárokov navrhovateľa,
keďže bol uskutočnený predaj nehnuteľností a výťažok z tohto predaja nebol ani len čiastočne
použitý na uspokojenie nárokov navrhovateľa (resp. jeho právneho predchodcu O. Takéto konanie
odporcu podľa navrhovateľa indikuje úmysel odporcu vyhýbať sa plneniu svojich záväzkov voči
navrhovateľovi. Navrhovateľ poukázal na záver Najvyššieho súdu SR, že dôvodom nariadenia
predbežného opatrenia nie je len konanie odporcu, ktorého dôsledkom je priame znižovanie hodnoty
jeho majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia, ale aj iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje
jeho majetkové pomery z pohľadu druhého účastníka konania. Navrhovateľ uviedol, že došlo k
významnej zmene majetkových pomerov právnickej osoby (zníženie majetku), v ktorej má odporca
kvalifikovanú majetkovú účasť, pričom výnos z takéhoto transferu majetku nebol nijakým spôsobom
použitý na uspokojenie nárokov navrhovateľa.

Navrhovateľ má tiež za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa v celom rozsahu
požiadavku jeho preskúmateľnosti, keď nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na uvedené právne a
skutkové otázky a vôbec podľa neho nedáva odpoveď na skutočnosť. že výška pohľadávky má vplyv na
dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi predbežné opatrenie
v navrhovanom znení, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1, pred začatím konania môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú
a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho
rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného
stavu vzťahov medzi účastníkmi alebo ohrozenia nároku, ako aj osvedčenie nároku navrhovateľa aspoň
v základných skutočnostiach potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku ako aj záveru, či je
predbežné opatrenie potrebné. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené, toto
ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom a so
záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
pre obavu zo zmarenia, resp. ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a pre potrebu zabránenia
vzniku ďalších škôd na majetku navrhovateľa. Navrhovateľ pre potreby navrhovaného predbežného
opatrenia neosvedčil, že konanie odporcu smeruje k zmenšovaniu jeho majetku s cieľom znemožnenia
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú si vo výške 208.780,-- Eur hodlá uplatniť návrhom vo veci
samej. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia,
rovnako ani tvrdenia navrhovateľa, že zmarenie zabezpečovacieho inštitútu - existencie záložného
práva, zabezpečujúceho vyplatenie odplaty, sťažuje vymáhateľnosť jeho pohľadávky.

Z predloženého výpisu z LV č. 1977 nie je osvedčené, že odporca sa úmyselne zbavuje svojho
majetku za účelom poškodenia navrhovateľa. Navyše, navrhovateľ neosvedčil, že dôvodom pre
výmaz záložného práva bolo úmyselné konanie odporcu s cieľom znížiť vymožiteľnosť pohľadávky
navrhovateľa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal osvedčené také disponovanie
odporcu so svojím majetkom, ktoré by odôvodňovalo obavu z nemožnosti budúceho uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa.

Navrhovateľ ničím neosvedčil, že odporca hodlá previesť obchodné podiely a nehnuteľnosti, označené
v návrhu na nariadenie predbežného  opatrenia.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že uznesenie prvostupňového súdu nespĺňa
požiadavku jeho preskúmateľnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí po preskúmaní návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia pod bodmi a), b), c) (str. 4-5 odôvodnenia) podrobne reagoval na
jednotlivé dôvody návrhu a vysporiadal sa so všetkými tvrdeniami navrhovateľa. Súd prvého stupňa
podrobne odôvodnil, prečo nepovažoval za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
uznesenia stotožňuje.

Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa      § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/185/2013", "guid": "cedc7c7f-a744-4f09-b426-e94ad1384b1e:0d2df765-f672-486c-b48b-79f056e701a1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}