{"guid": "f50a4337-43a4-455e-846b-c7e978aa24ea:dadfc265-eed4-48b5-9ccf-b2ab3ce77c2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8013200894.1", "spisova_znacka": "9So/43/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/43/2014 z 8. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2015, sp. zn. 9So/43/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200894.1", "identifikacne_cislo": "8013200894", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2015-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dadfc265-eed4-48b5-9ccf-b2ab3ce77c2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200894.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200894.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200894.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/43/2014\n8013200894\n08. 07. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:8013200894.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľky S. bytom\nS., zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, Prešov,\nproti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného\ndôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. januára 2014 , č.\nk. 2Sd/83/2013-41, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. januára 2014 , č. k.\n2Sd/83/2013- 41, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03. septembra\n2013, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku\nnavrhovateľky od 27. februára 2013 na sumu 215,20 € mesačne na základe jej 50 %-nej miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľka, ktorá bola od\n23. júna 2011 uznaná invalidnou pre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %,\nžiadosťou zo 16. júla 2013 požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu. Na základe predložených\nlekárskych správ bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky\nposudkovým lekárom pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v dňoch 07. augusta 2013, 20. novembra\n2013 a 03. decembra 2013 zvýšená od 27. februára 2013 na 50 %. Posudkoví lekári dospeli k\nzhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú duševné choroby a\nporuchy správania, poruchy nálad - depresívne, ťažké formy, ktorým zodpovedá 50 % miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č.\n4 zákona. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola posudkovými lekármi zdôvodnená tým, že\nu navrhovateľky ide o ťažkú depresiu s absenciou psychotických príznakov, pôsobiace faktory na\nzhoršenie stavu sú exogénne (stres, záťaž v práci) a nemožno dokumentovať, že ide o psychotické\nendogénne ochorenie, ide o exogénnu reaktívnu neurotickú depresiu, v prípade ktorej je dolná hranica\nrozpätia primeraná a správna. Iné zdravotné postihnutia (arteriálna hypertenzia a znížená činnosť\nštítnej žľazy), ktoré sú bez orgánových komplikácii a dobre kompenzované) nepodmieňujú navýšenie\nmiery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd vzhľadom na zhodné závery\nposudkových lekárov, ktoré vychádzali zo záverov odborného lekára - psychiatra dospel k záveru, že\n\nmiera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a výška invalidného dôchodku\nbola určená správne, preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250 q ods.2 O.s.p. potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie. Podľa jej názoru krajský\nsúd dospel na podklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že už dlhodobo trpí depresívnou\nporuchou ťažkého stupňa a jej stav bol posúdený ako zhoršený.\nNesúhlasila so zvýšením jej miery poklesu zárobkovej činnosti zo 45 % na 50 %. Poukázala na to,\nže posudkoví lekári síce zaradili jej rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly V., položky 3, písm.\nb) prílohy č. 4 zákona, avšak určili najnižšiu mieru poklesu 50 % z rozmedzia 50 % - 80 %. Aj\npodľa znaleckého posudku znalcov MUDr. K. S. a MUDr. K. S. je vývoj jej zdravotného stavu od\nroku 2010 nepriaznivý a jeho zhoršenie sa prejavuje najmä v zhoršení depresívnej symptomatológie,\nsprevádzanej úzkostnou symptomatológiou a psychosomatizáciou, ľahkou exhausciou, znížením\nfrustračnej tolerancie a tolerancie na záťaž. Poukázala aj na to, že krajský súd sa nezaoberal jej\nnámietkami ohľadom nedostatočnej pracovnej rekomandácie a nezvýšením miery jej poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutia, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú jej\ncelkový zdravotný stav. Z toho dôvodu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie\nOdporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené, lebo rozsah jej zdravotného\npoškodenia bol dostatočne ozrejmený príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a ich\nposudky sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou\ndokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebolo\npreukázané zhoršenie zdravotného stavu v takom rozsahu, ktorý by odôvodnil určenie vyššej miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel\nk záveru, že odvolanie\nnavrhovateľky nie je dôvodné.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení invalidného\ndôchodku navrhovateľky.\nV konaní o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku zo 16. júla 2013 posudkoví lekári\npo vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a dostupnej zdravotnej dokumentácie ako i\nnavrhovateľkou predložených lekárskych správ a nálezov z odborných vyšetrení konštatovali, že u\nnavrhovateľky, u ktorej bola v roku 2011 stanovená stredne ťažká forma depresie s mierou poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica rozpätia podľa kapitoly V., položky\n3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona, pretrváva depresívna symptomatika, zhoršenie zdravotného stavu\nsi vynútilo hospitalizáciu a je hodnotený ako ťažká depresívna porucha. Toto postihnutie ustálili\nza rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona s\nmierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, t. j. na dolnej hranici percentuálneho\nrozpätia z dôvodu, že u navrhovateľky nie sú prítomné psychotické príznaky, ktoré sú pre ťažkú\nformu charakteristické. Vzhľadom na to, že ostatné zdravotné postihnutia (arteriálna hypertenzia a\nhypothyreóza) sú dobre substitované, v dobrom kompenzovanom stave a s nízkou sadzbou pre mieru\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebola jej miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona.\nNavrhovateľka sa domáhala uznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za\nrozhodujúce zdravotné postihnutie z dôvodu, že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil a zvýšenia za iné\nzdravotné postihnutia, pretože negatívne ovplyvňujú jej celkový zdravotný stav.\nVýška invalidného dôchodku je , okrem iného, odvodená od miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť.\nMiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného\npostihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom\nna závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z\n\npredchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nnesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona\nmožno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).\nPre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.\nPodľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole V. prílohy č. 4 zákona, pri stanovení\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri duševných poruchách a poruchách správania je\npotrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na\nvplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.\nZ posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali posúdením schopnosti navrhovateľky\nvykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že je schopná vykonávať prácu podľa dosiahnutej\nkvalifikácie v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže. Výkon samostatnej zárobkovej činnosti\nzodpovedá stredoškolskému vzdelaniu navrhovateľky, ktorá si ho môže organizovať podľa svojich\npotrieb; z toho vyplýva, že je schopná túto činnosť vykonávať podľa svojho tempa. Obmedzenie\nschopnosti, resp. zákaz výkonu len niektorých prác pri súčasnom zachovaní schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť vo vhodnom pracovnom zaradení v zmysle zákona nie je samo o sebe dôvodom pre\nurčenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nPokiaľ navrhovateľka namietala, že odporkyňa síce konštatovala zhoršenie zdravotného stavu, avšak\nzvýšila jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 5 %, túto jej námietku aj odvolací\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. V roku 2011 bola za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie určená\nstredne ťažká forma depresie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% na hornej\nhranici rozpätia podľa kapitoly V., položky 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona. Vzhľadom na zmenu jej\nzdravotného stavu bolo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovými lekármi prehodnotené s tým,\nže u navrhovateľky ide už o ťažkú depresívnu poruchu podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č.\n4 zákona s percentuálnym rozpätím 50 % - 80 %, pričom riadne odôvodnili stanovenú mieru poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Tento záver nie je v rozpore s predloženými nálezmi\nz odborných lekárskych vyšetrení, keďže ochorenie navrhovateľky je bez psychotických príznakov.\nPosudkoví lekári vzali do úvahy aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľky (ochorenie vyššieho krvného\ntlaku a znížená činnosť štítnej žľazy), ktoré vyhodnotili ako liečbou dobre kompenzované a preto\nneodôvodňujúce zvýšenie miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona.\nPokiaľ navrhovateľka namietala znalecký posudok č.13/2014, ktorý na jej objednávku vypracovali\nznalci MUDr. K. S. a MUDr. K. S. dňa 03.03.2014, je potrebné uviesť, že znalci v ňom odpovedali\nna otázky, položené im navrhovateľkou, ktoré však nekorešpondujú s kritériami invalidity podľa § 71\nzákona č.461/2003 Z.z. Pokiaľ ide o hodnotenie vývoja a prognózy ochorenia znalcami, odvolací súd\nzdôrazňuje, že pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúci\npreukázaný zdravotný stav, nie iba možnosť jeho závažného zhoršenia. Znalci pritom nedospeli k záveru\no neschopnosti navrhovateľky vykonávať akúkoľvek činnosť, uviedli len záver o výraznom obmedzení\npotenciálu k akejkoľvek činnosti v porovnaní so stavom pred rokom 2010 - takéto hodnotenie, bez\nzohľadnenia kritérií invalidity podľa § 71 zákona a najmä prílohy č.4 zákona, je nevýpovedný a\nnespôsobilý spochybniť závery posudkových lekárov.\nZo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by navrhovateľka dlhodobo vôbec nebola schopná\nvykonávať zárobkovú činnosť, vyžadujúcu psychickú koncentráciu. Znalci vyslovili len záver, že z\npsych. hľadiska je dlhší (viachodinový) výkon doteraz vykonávanej práce problematický. Tento záver\nnespochybňuje záver posudkových lekárov o 50% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť podľa vlastného tempa a rozsahu pracovnej činnosti. Znalci taktiež neposudzovali vplyv\nhypertenzie a hypotyreózy na zdravotný stav navrhovateľky a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v intenciách zákona o sociálnom poistení. Záver, že tieto ochorenia sú komorbiditou\npri základnej diagnóze a že ovplyvňujú negatívne celkový zdravotný stav, pričom hypotyreóza pri\nneliečení negatívne ovplyvňuje priebeh liečby depresívneho ochorenia, odvolací súd nepovažoval za\nposúdenie v zmysle § 71 zákona č.461/2003 Z.z., lebo znalci nevyhodnotili závažnosť týchto ochorení\n\npodľa prílohy č.4 zákona s odkazom na postihnutia a ich prejavy, uvedené v konkrétnych položkách\ntejto prílohy. Z toho dôvodu ich záver o negatívnom vplyve ostatných ochorení je všeobecný, naviac\npri hypotyreóze taký záver vyslovili len v prípade jej neliečenia; z odborných lekárskych nálezov pritom\nvyplýva, že hypotyreóza (a rovnako aj hypertenzia) sú liečbou dobre kompenzované.\nOdvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že medzi závermi posudkových lekárov a\nodbornými lekárskymi nálezmi nie sú rozpory. Závery znaleckého posudku nie sú spôsobilé spochybniť\nzávery posudkových lekárov a je nesporné, že navrhovateľka je schopná v kratšej pracovnej dobe,\npodľa svojho tempa, vykonávať zárobkovú činnosť vo vhodnom pracovnom zaradení (aj inom ako\ndoteraz vykonávanom) podľa dosiahnutej kvalifikácie, v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej\nzáťaže.\nZ uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári vyhodnotili mieru poklesu\nschopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť úplne, objektívne a teda, že odporkyňa zistila\nriadne skutočný stav a rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku v súlade so zákonom. Rozsudok\nkrajského súdu preto podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §\n250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v\nodvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}