Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/123/2013 z 15. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2014, sp. zn. 2To/123/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6311010088.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2To/123/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6311010088.1 | 2014-01-15 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b041bfb-69c2-4641-9dc3-a35aa3736cfb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6311010088.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/123/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311010088
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6311010088.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2013 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej
veci obžalovaného W. J., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.d/ Tr.zák. a iné, konajúc
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T 25/2011, zo dňa 21.10.2013,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného W. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T 25/2011 zo dňa 21.10.2013 bol obž. W. J. uznaný za
vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.d/ Tr.zák., spáchaného v jednočinnom súbehu
so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 , 2 písm.b/, ods. 3 písm.a/ Tr.zák., na
tom skutkovom základe, že

dňa 07.11.2010 približne o 14.00 h v obci S. búchal na dvere a snažil sa dostať do domu č. XXX a
za tým účelom vytlačil okno na verande, pričom kričal, aby K. P. vyšiel von a vrátil mu 10,- Eur, avšak
menovaný sa z obavy ukryl v skrini a pred dom vyšla jeho stará mama O. A., ktorá W. J. povedala, že
jej vnuk doma nie je a následne toho istého dňa približne o 15.00 h opätovne búchal na dvere verandy
uvedeného rodinného domu, pokúšal sa ich otvoriť a keď sa mu to podarilo, vytlačil okno vedľa dverí a
cez tento otvor vošiel na verandu a následne sa pokúšal otvoriť dvere na kuchyni, ktoré boli zaistené
petlicou a pridržiavala ich O. A., na ktorú kričal, aby ich otvorila a dala mu 50,- Eur, pretože v opačnom
prípade ju aj s vnukom zabije a keď ho neuposlúchla, rozbil sklenenú výplň dverí a vtedy ho menovaná
pustila dnu, kde v kuchyni opakovane pod hrozbou zabitia od nej pýtal peniaze, uchopil ju za sveter a
trhal s ňou, pričom hľadal aj K. P., ktorý sa pred ním ukryl v skrini a počas celého útoku mal W. J. na
hlave kuklu, ktorú si dal z hlavy dole až vtedy, keď vyšiel z domu, čím spôsobil O. A. rozbitím sklenenej
výplne dverí škodu vo výške 14,25 Eur.

Za to okresný súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka
nepodmienečne a pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr.zák. súd uložil obžalovanému aj peňažný trest vo výmere 2 000,-€, pričom pre
prípad, že by peňažný trest bol úmyselne zmarený zo strany obžalovaného, mu určil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1 T 5/2011
zo dňa 28.02.2011 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému podľa § 216 ods. 2 a § 56 ods. 1 Tr.zák.
uložený peňažný trest vo výške 2 000,-€.



Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný W. J. odvolanie a to prostredníctvom svojej
obhajkyne proti výroku o vine a treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že
obžalovaný opätovne nesúhlasil s rozhodnutím súdu, pretože súd sa pri svojom rozhodovaní o jeho
vine opieral len o tvrdenia svedkov O. A. a K. P., pričom obžalovaný opätovne popieral spáchanie tohto
skutku a tvrdil, že voči týmto osobám nepoužil násilie, ani hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa finančnej hotovosti od pani A. a K. P., ani sa za tým účelom nevlámal do ich domu. Priznal
však, že v predmetný deň sa cestou do pohostinstva spolu s kamarátom N. C. zastavil v dome O.
A., kde sa len opýtal, či je K. P. doma. Ďalej opísal , čo robil, keď odišiel od domu O. A.. V tejto
súvislosti výpoveď svedkyne A. obžalovaný spochybnil vo vzťahu k dôveryhodnosti tejto svedkyne,
odvolávajúc sa na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie K.. F. R. zo dňa 23.02.2011.
Znalec v tomto smere konštatoval zhoršenie mentálnych schopností svedkyne O. A. na základe starnutia
došlo k zhoršeniu pamäti, čoho vplyvom je oslabená jej schopnosť reprodukcie detailov prežívaných
situácií. Vo vzťahu k svedkovi K. P. obžalovaný opätovne poukázal na jeho vyjadrenia v pohostinstve, za
prítomnosti jeho dnes už bývalej priateľky N. D.. Navrhol predvolať opätovne svedkyňu N. D. za účelom
jej konfrontácie so svedkom K. P., ktorý už navrhoval vykonať v skoršom štádiu konania. Obžalovaný
spochybnil aj výpoveď svedka K. P., ktorý sa v čase údajného útoku obžalovaného v rodinnom dome
nachádzal v skrini a nemohol ho vidieť, ani identifikovať, len podľa hlasu. Ide tu o nepriamy dôkaz
a výpoveď svedka P. sa podľa obžalovaného nezakladá na pravde. V závere odvolania obžalovaný
uviedol, že okrem svedkyne N. D. dokazuje jeho nevinu aj svedecká výpoveď svedkov N. C., S. K. a S. N.,
ktoré jednoznačne potvrdzujú, že počas celého dňa bol v ich prítomnosti a uvedený skutok nespáchal.

V neposlednej rade obžalovaný namietal aj postup polície pri jeho zadržaní a po údajnom spáchaní
trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, pretože príslušníci PZ nevykonali kroky smerujúce k zaisteniu
stôp z údajného miesta činu, nevzali odtlačky prstov, nevykonali pachové skúšky a pod. Vzhľadom
na vyššie uvedené obžalovaný má za to, že súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na nepriame
dôkazy na výpovede svedkov psychicky narušenej O. A. a K. P., ktorý má skončenú len osobitnú školu,
je slabomyseľný a o ktorom má vedomosť, že sa v súčasnosti nachádza v ústave na výkon väzby.
Vzhľadom na vyššie uvedené požiadal odvolací súd , aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a oslobodil ho spod obžaloby, pretože v jeho prípade prichádza do úvahy aplikácia princípu „in dubio
pro reo“.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiavala písomných dôvodov odvolania, navyše
dodala, že obžalovaný jej až po podaní odvolania uviedol, že zistil ďalšieho svedka, ktorý mal počuť, čo
svedok P. v krčme hovoril ohľadne skutku, jedná sa o svedka S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., č.XXX,
t.č. je na slobode a obžalovaný ho nevedel uviesť preto, lebo po skutku sa nachádzal vo výkone trestu.
Z uvedeného dôvodu navrhla, aby krajský súd doplnil dokazovanie alebo aby zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a
zákonný a k navrhovaným dôkazom uviedla, že sú podľa jej názoru účelové, preto navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí so svojou obhajkyňou. R. mu povedal to, čo
počul, keď sa vrátil z výkonu trestu. V súčasnosti obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS
a ÚVV Banská Bystrica, trest by mu mal skončiť niekedy v októbri 2014, pretože mu pridali 1 mesiac
v Liptovskom Mikuláši.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obž.
W. J. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por.
a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12
Tr.por. V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že trestná vec obžalovaného bola odvolacím súdom
prejednávaná už 3-krát, pričom vo všetkých prípadoch bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V tomto smere je nutné uviesť, že



okresný súd v intenciách rozhodnutí krajského súdu doplnil dokazovanie, okrem vykonania konfrontácie
medzi svedkyňou D. a poškodeným P., keďže prítomnosť svedkyne D. na súde nebolo možné zabezpečiť
pre jej dlhodobý pobyt v zahraničí. Súčasne prvostupňový súd odmietol dodatočne vypočuť aj svedka
S. R., ktorého navrhol vypočuť obžalovaný a ktorý mal ozrejmiť situáciu v krčme v súvislosti s tým, čo
svedok P. rozprával o skutku, keďže svedok nebol prítomný pri spáchaní skutku a teda nedisponuje
relevantnými informáciami pre trestné konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že okresný súd v súlade s ust. § 168 ods. 1
Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
ako aj to, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré sú vo vzájomnom
rozpore. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s
jednotlivými dôkazmi z hľadiska úvah o vine obžalovaného a uloženom treste. Krajský súd v tomto
prípade nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku,
ani o uloženom treste obžalovanému. Treba zdôrazniť, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní
bolo vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu, nevyhnutného pre rozhodnutie
súdu. Zabezpečenými dôkazmi, najmä výpoveďou poškodenej O. A. bol obžalovaný jednoznačne
usvedčovaný ako útočník a to napriek tomu, že mal na hlave kuklu. Poškodená opakovane zotrvávala
na svojich výpovediach a keďže obžalovaného veľmi dobre poznala, pretože k nej chodil píliť drevo,
opoznala ho podľa hlasu a navyše, pri druhom útoku , keď od nej odišiel, išla za ním , pričom videla,
ako si z hlavy zložil kuklu a nasadol na bicykel a vtedy ho opäť spoznala.Vzhľadom na vyšší vek
poškodenej obžalovaný jej výpoveď napadol ako nevierohodnú, preto do trestného konania bol prizvaný
znalec z odvetvia psychológie K.. F. R., ktorý preskúmal zdravotný stav poškodenej O. A.. Krajský
súd na rozdiel od obžalovaného poukazuje na tie závery znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že
poškodenej vnímanie reality disponuje nižšou diskriminačnou schopnosťou. Poškodená si však dokáže
zapamätať prežívané a sledované udalosti, ale reprodukcia detailov môže byť oslabená narušením
pamäťových schopností. Odlíšenie reality od fantázie je u nej dostatočné. Sklony k fantazijnému
spracovaniu skutočností, alibizmus, domýšľavosť , či klamstvo, alebo účelové spracovanie jednotlivých
údajov sa u poškodenej nezistilo. Podstata zapamätania prežívaných udalostí je relatívne zachovaná a
v podmienkach silnejšieho emočného prežívania sa aktivizujú mentálne procesy poškodenej, čo zvyšuje
schopnosť uchovávať si v pamäti dané situácie. Z uvedeného dôvodu aj odvolací súd považuje výpoveď
poškodenej za vierohodnú a v tomto smere na námietky obžalovaného neprihliadol.
Zabezpečenými dôkazmi tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, súd mal
preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku v čase, za okolnlostí a spôsobom , ako sú
uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, za ktorý okresný súd uložil obžalovanému aj primeraný
trest. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia a právne posúdenie konania obžalovaného sú podrobne
a presvedčivo rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd o ich správnosti nemal
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach
na ne poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tieto krajský súd vyhodnotil ako účelové, ktoré mali
obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Tak isto pokiaľ ide o návrh
obžalovaného na vykonanie konfrontácie medzi svedkyňou D. a poškodeným P., touto skutočnosťou
sa okresný súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností už vysporiadal vo svojom rozhodnutí. S
úvahami prvostupňového súdu sa odvolací súd v tomto smere stotožnil. Pokiaľ ide o výsluch svedka
Nôtu, prvostupňový súd správne postupoval, keď jeho výsluch zamietol s tým, že svedok nebol prítomný
pri spáchaní skutku, teda nemal relevantné informácie k objasneniu predmetného skutku.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.